Keď majú rozhodujúce slovo pri správe národného parku samosprávy...

O manažmente národných parkov v Bavorsku, Švajčiarsku, Taliansku, na Islande, ale aj v Národnom parku Slovenský raj sa hovorilo na seminári, ktorý zorganizovalo Kresťanskodemokratické hnutie koncom mája v Bratislave. Cieľom podujatia bolo hľadanie odpovedí na viaceré otvorené otázky po tom, ako bola schválená takzvaná reforma národných parkov na Slovensku. Napríklad, ako budú manažované národné parky, čo je nová úloha lesných inžinierov a pracovníkov správ národných parkov, aká je úloha samospráv a súkromných vlastníkov pozemkov v národných parkoch.

Seminár splnil ďalší vytýčený cieľ podujatia - priniesol informácie o správe národných parkov vo viacerých európskych krajinách a poskytol príklady dobrej praxe pre inšpiráciu v oblasti legislatívy, participatívneho manažmentu, rozvoja regiónov, spolupráce všetkých nárokových skupín a pracovných príležitostí pre miestne komunity. Výsostne aktuálny rozmer tejto problematiky pomenoval predseda Kresťanskodemokratického zväzu ekológov Slovenska Peter Stanko: „V čase konfliktu na Ukrajine bude spoločnosť postupne prehodnocovať dôležitosť drevnej hmoty ako obnoviteľnej a čistej suroviny. Verím, že v blízkej budúcnosti odstránime problematické vzťahy medzi ochranármi a lesníkmi a spoločnými silami sa budeme usilovať o to, aby v našej krajine boli zdravé a reprezentatívne lesné ekosystémy.“ 

Vladimír Bútora, absolvent lesníckej fakulty, ktorý bol počas okupácie v roku 1968 na stáži vo Švajčiarsku, emigroval a má 45 ročné skúsenosti z práce vo Švajčiarsku, Kanade, USA a Rakúsku. Zdôraznil, že vo Švajčiarsku sa už pred 108 rokmi podarilo odpolitizovať vedenie národných parkov. Práve to zaručilo kontinuitu ich vývoja, takže národné parky slúžia verejnosti, a nie iba ochranárom. Lesníci podľa jeho názoru boli a musia ostať hospodármi lesov. 

Laura Kuniaková, študentka z Bolzana, predstavila na seminári fungovanie dvoch národných parkov v Taliansku a dvoch na Islande. Kľúčovou pri ich správe je podľa jej slov spolupráca – ministerstiev, správnych rád, regionálnych výborov, okresných výborov plus mimovládnych organizácií. Zastúpenia v týchto výboroch majú všetci aktéri, vrátane cestovného ruchu, turistiky, rekreácie, outdoorových aktivít a ochrany prírody. 

Modelovým príkladom zonácie je v Taliansku národný park Nazionale de Abruzzo, Lazio e Molis, v ktorom je zonácia výsledkom dohody s obcami, takže nie ochrancovia prírody, ale miestne samosprávy majú rozhodujúce slovo pri správe parku. V zóne A sa tam teraz nachádza iba 7 percent územia, plánujú zónu najprísnejšej ochrany rozšíriť na 13 percent a tento plán majú po 100 rokov existencie tohto národného parku. Ďalší taliansky národný park Nazionale Dolomiti Bellunesi má v A zóne iba niečo vyše 8 percent výmery, v B zóne až 77 percent. Rozvojový projekt národného parku je zameraný na zachovanie tradičného horského poľnohospodárstva, propagáciu kvalitných lokálnych produktov a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. 

A to je iba niekoľko zaujímavých a inšpirujúcich faktov z fungovania národných parkov v iných európskych krajinách. V časopise LES & Letokruhy a na portáli Lesmedium.sk sa k nim ešte budeme postupne vracať, pretože ich poznaním sa aj dianie na Slovensku v tejto oblasti dostáva do iného svetla. 

Jozef Marko