Vy sa pýtate, my odpovedáme

Hovoríme s našim odborným poradcom Ing. Pavlom Bútorom o tom, čo zaujíma vlastníkov lesov

 

Aký bude ďalší postup a koľko nás to všetkých bude stáť, ako dlho to všetko vlastne bude trvať pri realizácii zákona č. 6/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony? 

(druhá časť odpovede) 

Pri realizácii zákona č. 6/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) je potrebné dodržiavať aj ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, vrátane zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“), a preto komplexný prevod správy lesných pozemkov a ostatného nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu v správe súčasných správcov (štátne organizácie lesného hospodárstva v zriaďovacej a zakladateľskej pôsobnosti MPRV SR), musí mať minimálne nasledovné etapy: 

• I. etapa – prevod správy majetku štátu vykonaním záznamu v evidencii katastra nehnuteľností,
• II. etapa – prevod užívacích práv k nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu - zápis do evidencie obhospodarovateľov,
• III. etapa – prevod súvisiacich nehnuteľností a uzatvorených zmluvných vzťahov.

V prvom rade je potrebné uviesť, že prevod majetku v prospech správ národných parkov je možný až po ich zriadení k 31.1.2022 podľa § 104i, ods.1 zákona č. 543/2002 Z. z., po nadobudnutí právnej subjektivity správ, nie skôr. Správa majetku štátu prechádza do správy národného parku k 1.4.2022 len deklaratórne, až dňom vykonania záznamu do evidencie katastra nehnuteľností prechádzajú všetky práva a povinnosti s tým súvisiace, ktoré vyplývajú z novely zákona. Prevod majetku sa vykonáva záznamovou listinou, na vykonanie záznamu je lehota 60 dní. 

Pri prevode majetku je potrebné doriešiť postup nakladania s majetkom, ak správca zapísaný na listoch vlastníctva nie je správcom v zmysle platných právnych predpisov (napr. na LV LESY SR, š. p. sú evidované poľnohospodárske pozemky. 

Dôležité je upozorniť, že oprávnenie hospodáriť na lesných pozemkoch vzniká až v deň právoplatnosti rozhodnutia o registrácii obhospodarovateľa podľa zákona o lesoch. 

Zmena správy nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu nastáva až zápisom v katastri nehnuteľností a táto evidencia katastra nehnuteľností si vyžaduje, aby sa postupovalo podľa platného zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Podľa tohto zákona:

•  podľa § 70 ods. 1, údaje katastra nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné;
• podľa § 19 ods.1 a § 21 ods.1 zákona, sú oprávnené osoby povinné dbať, aby údaje katastra nehnuteľností boli riadne evidované; štátne orgány, štátne právnické osoby a notári sú povinní zasielať okresným úradom nimi vyhotovené verejné listiny a iné listiny o nehnuteľnostiach a o právach k nehnuteľnostiam, ako aj iné údaje súvisiace s evidovaním nehnuteľností a práv viažucich sa k nim v katastri do 30 dní odo dňa ich vyhotovenia; ak je verejnou listinou rozhodnutie štátneho orgánu, počíta sa lehota odo dňa jeho právoplatnosti;
• podľa tohto ustanovenia by mali byť parcely, ktoré sú v chránenom území označené kódom chráneného územia:
  • 102 - národný parky
  • 103 - chránený areál
  • 104 – prírodná rezervácia

uvedené údaje sú evidované iba pri parcelách registra C, problematickým ostáva evidencia vlastníctva a správy majetku štátu podľa registra E (potreba GP);

• iba nehnuteľnosti označené príslušným kódom chráneného územia je možné previesť v prospech správy NP;
• MŽP SR, resp. ŠOP SR má povinnosť zosúladiť rozhodnutia o vyhlásení chráneného územia s evidenciou katastra nehnuteľností podľa § 51 zákona č. 543/2002 Z. z.;
• je potrebné preveriť, či vyznačený kód chráneného územia pri parcele sa zhoduje s grafickým zákresom priebehu chráneného územia. Pralesy s 5 stupňom ochrany prírody, boli vyhlasované na JPRL (ktoré nie sú predmetom evidencie KN) ako časti parciel KN!

Podľa § 51 zákona č. 543/2002 Z. z. je povinnosť viesť zoznam osobitne chránených častí prírody, ktorého správcom je MŽP SR. Prevod pozemkov v prospech správ národných parkov na základe ich zákresu vo vrstve grafických informácií MŽP SR, resp. ŠOP SR je značne problematický, pretože, je to len zákres, čiara zakreslená v mape, nie je to evidencia katastra nehnuteľností. 

Podľa § 104i ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z., prechádzajú v prospech správy NP Slovenský raj, pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch a iný nehnuteľný majetok, nie je uvedené, že prechádzajú aj časti parciel, ktoré sa nachádzajú na území NP.

Podľa § 104i ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z., prechádzajú v prospech správy NP pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch a iný nehnuteľný majetok, do správy prechádzajú aj pozemky, ktoré sa sčasti nachádzajú na území NP, nie je tu však rešpektovaný platný zákon o lesoch, pretože podľa § 50 ods. 6 zákona o lesoch, správca vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu a zároveň dochádza k porušenie princípu väčšiny, ktorá môže nakladať so spoločnou nehnuteľnosťou (parcelou, JPRL) a občianskeho zákonníka (nakladanie so spoločnou vecou). 

Veľmi problematická bude realizácia § 104i, ods. 5) zákona č. 543/2002 Z. z. (hlavne druhá veta): „Pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu v národných parkoch v územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany, ktorý je v správe správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu okrem pozemkov, podielov na pozemkoch a iného nehnuteľného majetku podľa odsekov 2 až 4, prechádza 1. apríla 2022 do správy správ národných parkov, v ktorých územnej pôsobnosti je príslušný národný park. Do správy správ národných parkov prechádzajú 1. apríla 2022 podľa prvej vety aj pozemky vo vlastníctve štátu a spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch, ktoré sa sčasti nachádzajú v národných parkoch v územiach so štvrtým a s piatym stupňom ochrany. Na správy národných parkov prechádzajú 1. apríla 2022 aj práva a povinnosti správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu súvisiace so správou majetku podľa prvej a druhej vety.“. 

Pri dodržaní tohto ustanovenia bude potrebné vyhotovovať geometrické plány (ďalej len „GP“), z čoho vyplývajú nasledovné skutočnosti:

• odčlenenie časti parciel GP, ktoré sú chráneným územím, s kódom chráneného územia 103, 104, resp. 102,
• naliehavý právny záujem na usporiadaní je na strane žiadateľa, teda na strane správy NP;
• v procese schvaľovania novely zákona nebol vyhodnotený dosah na náklady ŠOLH, resp. bol vyhodnotený ako nulový, z tohto dôvodu nemôže vynakladať prostriedky štátu na usporiadanie nehnuteľností v správe NP;
• podľa zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, je to nehospodárne nakladanie s majetkom štátu a podľa § 5 ods. 3 a 4 sa môžeme domáhať ochrany proti zásahom orgánov hospodárskeho riadenia do činnosti štátneho podniku, ak je činnosťou spôsobená ujma, je povinný ju orgán hospodárskeho riadenia nahradiť;
• pri odčleňovaní môže nastať problém pri drobení parciel podľa ustanovení §§21 - 24 zákona č. 180/1995 Z. z. 

Pri prevode majetku mimo chránených území podľa § 104i ods.7 zákona č. 543/2002 Z. z., prechádza do správy NP nehnuteľný aj hnuteľný majetok v chránenom území aj mimo neho, ktorý bezprostredne slúži alebo súvisí s činnosťou správy národných parkov – administratívne budovy, hospodárske budovy, pozemky, motorové vozidlá, materiálno-technické vybavenie – chýba presná špecifikácia, usmernenie atď. Tu je preto potrebné uviesť, že v prospech správ NP prechádzajú nielen nehnuteľnosti - budovy, resp. stavby, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností, ale aj stavby, ktoré nie sú evidované v katastri nehnuteľností – kôlne, studne, kanalizačné šachty, rozvodne el. napätia, transformátory, inžinierske stavby a siete – cesty, elektrické, plynové rozvody, odpady a pod. 

Pri prevode majetku mimo chránených území je potrebné rešpektovať ustanovenia § 50 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch podľa ktorého:

„Ministerstvo, zakladateľ alebo zriaďovateľ správcu môže rozhodnúť o zmene správy lesného majetku vo vlastníctve štátu, ak správca tohto majetku nie je určený osobitnými predpismi, 68) vrátane zmeny správy lesného majetku vo vlastníctve štátu, ktorá prešla na správcu podľa odseku 3 alebo § 68d ods. 3. Ak ide o zmenu správy medzi správcami, ktorí nemajú rovnakého zakladateľa alebo zriaďovateľa, o zmene správy podľa prvej vety sa rozhoduje po dohode zakladateľov alebo zriaďovateľov týchto správcov; ak k dohode nedôjde, o zmene správy rozhodne vláda Slovenskej republiky.“ 

Pri takomto postupe je potrebné uviesť, že MPRV SR ako zakladateľ alebo zriaďovateľ štátnych organizácií lesného hospodárstva, ktorých sa celý prevod nehnuteľností na správy národných parkov dotýka, musí predovšetkým dbať na to, aby bola zabezpečená transparentnosť pri prevode takéhoto majetku, musí zvažovať budúcu funkčnosť a existenciu organizačných zložiek ŠOLH, aby aj naďalej mohli efektívne a hospodárne obhospodarovať zostávajúce lesné pozemky, zabezpečiť pre nich, ako aj zamestnancov týchto organizácií sociálny rozvoj, pracovné podmienky a pod. 

Pre MPRV SR nemôže byť rozhodujúcim pri prechode hnuteľného a nehnuteľného majetku na správcov národných parkov len ich požiadavka (obzvlášť, keď nie je ničím opodstatnená a odôvodnená), resp. záujem istej skupiny ľudí na prevod administratívnych budov, rekreačných chát a pod. na správcov NP, ale predovšetkým zachovanie životaschopnosti doterajších organizácií lesného hospodárstva. 

V prospech správ NP prechádzajú aj pozemky v druhu pozemku vodné plochy, vodné toky a vodné stavby v zmysle vodného zákona, ktoré nie sú evidované v katastri nehnuteľností, táto problematika však nie je upravená v novele zákona 543/2002 Z. z. 

Ďalšou skutočnosťou, ktorú je potrebné uviesť je, že podľa § 104i, ods.8, písm. h zákona č. 543/2002 Z. z., vstupujú správy NP do práv a povinností povinných osôb podľa zákona č. 229/1991 Z. z. (zákon o pôde), teda neštátne neodovzdané vo vzťahu k známym vlastníkom, reštitučné konania u všetkých kategórií vlastníctva, náhrady, zmluvy a pod. Doteraz sú práva správcu vo vzťahu k neznámym, nezisteným vlastníkom uvedené v § 50 zákona č. 326/2005 Z. z. v § 8, § 16 a nasledujúce zákona č. 180/1995 Z. z,. § 9, § 10, § 12 zákona č. 97/2013 Z. z. Nikde nie je zmienka o zosúladení zápisu správy k neznámym vlastníkom v evidencii katastra nehnuteľností. 

Prevodom správy majetku štátu v prospech správ NP podľa zákona č. 6/2022 Z. z., sa problém usporiadania pozemkov neskončí a preto je potrebné upozorniť na riešenie náhrad za obmedzenie z titulu ochrany prírody podľa § 61 zákona č. 543/2002 Z. z., ktorým je podľa ods.1, písm. a) zámena pozemkov a podľa ktorého, v rámci zámeny sú ŠOLH povinné zameniť pozemky vo vlastníctve neštátnych vlastníkov v chránenom území (3-5.stupeň ochrany prírody), za pozemky vo vlastníctve štátu mimo chráneného územia (postup podľa § 61a zákona č. 543/2002 Z. z.), takéto pozemky sa podľa § 104i zákona č. 543/2002 Z. z. následne bezplatne prevedú do správy NP!

Záverom je potrebné uviesť, že v tomto príspevku sú uvedené len niektoré kritické body, ktoré je potrebné zohľadniť pri prevode hnuteľného a nehnuteľného majetku štátu z doterajších správcov (ŠOLH) na správy národných parkov. Je tu uvedených veľa nedoriešených otázok a postupov, ktoré nezohľadňuje schválený zákon č. 6/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zvolený postup MŽP SR je však neakceptovateľný, lebo riešiť nedostatky zákona uzneseniami vlády SR je neprípustný, veď stačí si len preštudovať Ústavu Slovenskej republiky: 

 Čl. 13, kde je uvedené:                                         

Povinnosti možno ukladať:

• a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,
• b) medzinárodnou zmluvou [...] ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
• c) nariadením vlády. 

Uznesenie vlády SR sa tu teda nespomína. Uznesenie vlády nie je všeobecne záväzný právny predpis, podľa § 1 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z., o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov na rozdiel napr. od nariadenia vlády. Nejde teda o normatívny právny akt, ktorým by bolo možné ukladať práva a povinnosti neurčitému počtu adresátov určitého okruhu.

Uznesenie vlády je interným normatívnym aktom, ktorý nie je všeobecne záväzný, ale je záväzný v zásade len pre adresátov vnútri štátnej správy. 

Podľa Ústavného súdu SR uznesenie vlády je vo všeobecnosti len interným aktom riadenia, adresovaným členom vlády (a ostatným ústredným orgánom štátnej správy), prípadne im podriadeným orgánom štátnej správy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. 11. 2012, sp. zn. II. ÚS 514/2012). V inom rozhodnutí Ústavný súd uviedol, že uznesenie vlády sa neuverejňuje podľa zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, preto nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu. Uznesenie vlády je interným normatívnym pokynom, ktorým nemožno rozširovať právomoc štátneho orgánu nad rámec kompetencií určených ústavou (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 5. 1997, sp. zn. II. ÚS 30/97). 

Peter Gogola