Vlastníci si chcú svoju pôdu v chránených územiach spravovať sami

ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska na výjazdovom zasadnutí predsedníctva.

Rozšírené Predsedníctvo ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska sa koncom januára stretlo na výjazdovom zasadnutí v Spišskej Belej, aby zbilancovalo udalosti uplynulého roka a povedalo si, ako ďalej v roku 2022. A práve zaujímavý program rokovania reprezentantov lesomajiteľov z celého Slovenska nás inšpiroval k tomu, aby sme mu venovali osobitnú pozornosť aj v našom časopise.

Na úvod niekoľko faktov. V návrhu Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 - 2027 je na investičnú podporu pre lesnícky sektor vyčlenených 52 mil. eur, na zlepšenie stavu biotopov 26,4 mil. eur a na podporu zamestnanosti a miestneho rozvoja udržateľného lesného hospodárstva len 20 mil. eur. Takže celkovo ide o čiastku 98,4 mil. eur na sedem rokov. Na rok 14 mil. eur, čo predstavuje ani nie 5 % z celkovej podpory smerovanej v SPP do rozvoja vidieka!

V Operačnom programe Slovensko na zvýšenie ochrany prírody, biodiverzity a zelenej infraštruktúry, vrátane mestských oblastí a zníženie všetkých foriem znečistenia je naplánovaných takmer 235 mil. eur z eurofondov, z celkovej disponibilnej sumy presahujúcej 16 mld. eur. Takže na ochranu prírody je vyčlenených iba 1,5 % verejnej podpory, na výmere necelých 115 tisíc hektárov, čo je len necelých 6 % lesov na Slovensku.

A do tretice, v Pláne obnovy a odolnosti SR je určených na vysporiadanie sa so súkromnými majiteľmi pozemkov v chránených územiach 77,5 mil. eur. Plánovaná alokácia má za cieľ vykúpiť 29 509 ha pozemkov v chránených územiach, ktoré prejdú pod správu ŠOP SR a dosiahnuť stav bezzásahovosti. A ako komentuje fakt, že na finančnú podporu obhospodarovania lesov je vyčlenená suma 415 mil. eur, predseda ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska?

„Situácia s verejnou podporou súkromných lesov, významne ovplyvnených ochrannými režimami z titulu ochrany prírody či vôd, ktoré však stále užíva verejnosť masívne bezplatne, je žalostná. Ani 30 rokov od pádu totalitného režimu a napriek tomu, že uznávanou zásadou Európskej únie, ktorej je Slovenská republika súčasťou od roku 2004 je, že vlastníci by mali dostať kompenzáciu za dodatočné náklady a ušlý príjem v dôsledku uplatňovania ochranného režimu na ich lesy. U nás sa to ale vo väčšine nedeje,lebo štát nemá peniaze. Ako je zrejmé z vládnych materiálov, zaslaných Európskej komisii, ktoré sme preskúmali, táto uznávaná zásada sa na Slovensku nebude dodržiavať ani nasledujúce desaťročie!“, odpovedal nám Ing. Ovseník.

Vlastníci vytvárajú sieť koordinátorov v chránených územiach, a nielen v národných parkoch

Predsedníctvo ÚNIE sa ďalej zaoberalo koordináciou postupu regionálnych združení počas reformy národných parkov v prvom polroku tohto roka a zhodlo sa na zotrvávaní na motte ÚNIE, ktoré znie: „Otvárame cestu k poznaniu, dávame kľúč k riešeniu.“

„Áno, je to tak. Doterajšia prax ukazuje, ako sa využíva rozdrobenosť pôdy (často spôsobená štátom) alebo množstvo nezisteného vlastníctva pôdy (zase spôsobená len a len štátom) na to, aby sa presadzovali štátne záujmy bez akceptácie vôle dotknutých vlastníkov majetkovej podstaty, teda pôdy a ich nevedomosť. Základom spravodlivosti je teda poctivá, komplexná informovanosť, na základe ktorej sa môže vlastník rozhodnúť.

Taká však na Slovensku absentuje a jednoznačne sa to ukazuje na slovenskej ceste realizácie programu NATURA 2000. Štát vyvesí oznámenie o termíne prerokovania na úradnej tabuli obce a po roku sa môže vlastník akejkoľvek lúky čudovať, že je vyhlásená za územie európskeho významu. Štát pošle vlastníkovi list, v ktorom mu napíše, aby predal svoju pôdu, ale vôbec ho nezaujíma, či by nebola lepšia iná forma vysporiadania majetkovo-právnych vzťahov. Preto vytvárame sieť koordinátorov v chránených územiach podľa regiónov - a to nielen v národných parkoch, ale aj chránených krajinných oblastiach, z ktorých mnohé chceli ochrancovia pretransformovať na prírodné parky. Samozrejme, podľa ich predstáv.

Ale my, vlastníci pôdy, chceme dosiahnuť, aby prírodné parky fungovali podľa vzoru západných krajín - Rakúska, Nemecka, Talianska, Švajčiarska či Francúzska. Aj preto už vznikli dve občianske združenia, Partnerstvo pre Prírodný park Krivánska Malá Fatra a Partnerstvo pre Prírodný park Tisovský kras – Muránska planina. Na predsedníctve sme debatovali aj o ďalších možných občianskych združeniach s týmto zameraním, napr. v Poloninách, Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre.

Taktiež nás inšpiroval príbeh na verejnosti prezentovaného bratislavského ochranárskeho zoskupenia so svojou 100 % eserečkou, fungujúcou od roku 2018. Toto združenie cez európske projekty rádovo v miliónoch eur, napr. ochraňujúce všadeprítomný hmyz, vie nakúpiť kravy, ovce, kozy, pastierske psy, dokáže financovať nákup traktorov a strojov, prístreškov, oplotkov, karavanov pre pastierov, atď. A čo je podstatné, na šesť rokov vie dokonca financovať aj bežné činnosti – kosenie, odstraňovanie náletov, mulčovanie a podobne. Toto je cesta, ktorou chceme na slovenskom hornatom vidieku ísť – aktívna účasť vlastníkov pôdy – lesomajiteľov na realizácii ochranných režimov v lesoch,“ komentoval túto tému Ing. Ovseník.

Lesopoľnohospodárska urbárska spoločnosť Pozemkové spoločenstvo Zvala, hospodáriaca v Poloninách na viac ako 1 500 hektároch, poverilazástupcov ÚNIE, aby tlmočila spoločné, dlhodobé a definitívne stanovisko všetkých dotknutých pozemkových spoločenstiev a vlastníkov lesa v oblasti Vodnej nádrže Starina pri riešení problematiky ochrany lokality na fórach, rokovaniach a pracovných stretnutiach. LPUS PS Zvala v mene 198 svojich členov okrem iného vyhlásilo, že “k pôde, ktorú jej členovia vlastnia, sa viaže neskutočné množstvo životných príbehov a spomienok. Pôda predstavuje významný pamätník rusínskych predkov, ktorí tu žili v súlade s prírodou už od nepamäti. Úzky kontakt s rodným krajom, pôdou a prírodou, napĺňa jej vlastníkov množstvom pozitívnych emócií.

Akýkoľvek násilný zásah zo strany štátu do vzťahu vlastníka k pôde t.j. k rodnému kraju, negatívne zasiahne do vnútorného života mnohých ľudí, čo je v modernej demokratickej spoločnosti neprípustné. V neposlednom rade bude takýto zásah štátu znamenať negatívny postoj k spoločenskému systému a jeho konkrétnym predstaviteľom.”

Členovia Predsedníctva ÚNIE sa v tejto súvislosti zhodli na tom, že spracujú jednotné uznesenie a budú v miernej úprave pokračovať v zbere podpory pod verejnú výzvu Dosť bolo o nás bez nás - My sme tiež les.  

Myšlienka budovania prírodných parkov, v prírode pre prírodu a pre ľudí, oslovuje vlastníkov a obhospodarovateľov pôdy

ÚNIA delegovala zástupcov významných právnických osôb v oblasti ochrany prírody a krajiny a lesníctva (predstaviteľov súkromných vlastníkov lesnej pôdy) do rád národných parkov zriadených v zmysle §65b, ods.4 Zákona č. 6/2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002Z. z. o ochrane prírody a krajiny. „Delegovaní zástupcovia miestne dotknutí, dostatočne znalí problematiky, ktorí sú zárukou, že budú významným prínosom k činnosti poradného, odborného, konzultačného a iniciačného orgánu pri správach národných parkov. Veríme, že budú z vašej strany akceptovaní a do rád národných parkov po zriadení ich správ aj menovaní,“ uviedla ÚNIA v liste, adresovanom ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi.

A pretože myšlienka prírodných parkov podľa vyjadrenia Ing. Ovseníka oslovuje ľudí, priamo sa starajúcich o súkromnú lesnú pôdu, keďže po dobe totality, kedy im vzali za socializácie lesov ich pôdu, po Nežnej revolúcii viac ako štvrťstročie preukazujú urbáre, malé komunitné podniky na slovenskom vidieku, že majú svoje opodstatnenie a vedia sa postarať o ten kúsok krajiny, ktorá im bola zverená z dedičstva po ich predkoch, ÚNIA vo vyhlásení, schválenom na zasadnutí predsedníctva v Spišskej Belej, nazvanom CESTA V BUDOVANÍ PARKOV V PRÍRODE - PRE PRÍRODU, PRE ĽUDÍ. S MIESTNYMI ĽUDMI, s podtitulom: Pôdu si budeme spravovať sami - zdola nahor - a ochranárov si zamestnáme na dohody, uviedla:   

„12 zástupcov regionálnych združení súkromných vlastníkov lesov Slovenska ostro odmietlo politický boj, vedený pre obrovský balík európskych peňazí vo vnútri štátu o nadvládu nad chránenými územiami, na ktorý trpí už 17 rokov slovenský vidiek. Zhodli sa, že pôdu si budú v chránených územiach spravovať sami vlastníci a ich správcovia - zdola nahor - a ochranárov si zamestnajú na dohody. ÚNIA súčasne oznamuje, že odporúča svojim členov vystúpiť zo súčasných chránených území oznámením zaslaným predsedovi vlády, pričom koncept správy súkromných pozemkov v chránených územiach v podobe prírodných parkov cez parnterstvá miestnych aktérov má pripravený a na jeho prijatie bude hľadať verejnú a politickú podporu.“  

Jozef Marko