Najstaršie lesné rezervácie na Slovensku
Dobročský prales (Gerauka)
Na základe pokynu Uhorského kráľovského ministra orby (pôdohospodárstva) Ignáca Darányiho (1849 – 1927) č. 95098 zo dňa 1. januára 1908 na vypracovanie zoznamu prírodných pamiatok v Uhorsku predložilo Uhorské kráľovské lesné riaditeľstvo (M. k. Erdőigazgatóság) v Banskej Bystrici v roku 1913 návrh na ochranu troch prírodných pamiatok pralesového charakteru. Jednou z nich bola aj lesná čiastka „Gerauka“ v obvode niekdajšej Uhorskej kráľovskej lesnej správy (M. k. Erdőgondnokság) Dobroč.
Návrh bol schválený nariadením Uhorského kráľovského ministra orby (pôdohospodárstva) v Budapešti č. 127663 I. B, 1. 1913, ktoré bolo 24. apríla 1914 odoslané Uhorskému kráľovskému lesnému riaditeľstvu (M. k. Erdőigazgatóság) v Banskej Bystrici. V nariadení sa uvádza: „Vychádzajúc z Vášho minuloročného podania č. 7654 oznamujem Uhorskému kráľovskému lesnému riaditeľstvu v Banskej Bystrici, že v Dobročskej uhorskej kráľovskej lesnej správe lokalitu zvanú Gerenka (v návrhu les. riaditeľstva „Gerauka“), v hospodárskej skupine A, IX. mýtosväze, v oddelení 50, lesných častiach 8/b – časť a 9, so smrekom zmiešanou jedľou, ktorých podstatu vzhľadom na pradávny charakter ako prírodnú pamiatku si želám zachovať pre budúce generácie. Zároveň Vás vyzývam, aby tieto lesné časti lesná správa prerokovala v tomto zmysle pri najbližšom hospodárskom zúčtovaní a podľa tohto môjho nariadenia bezodkladne zabezpečte aby prírodná pamiatka bola v označených lesných čiastkach z akéhokoľvek využitia vylúčená. Zároveň Vás upozorňujem, aby ste zaznačili hranice pralesa do vojenskej mapy v mierke 1:75.000 svetlou farbou a túto pre evidenciu v kmeňovej knihe ministerstva v jednom exemplári čo najskôr zaslali, ako aj jeden exemplár hospodárskej mapy, v ktorej je tento prales zvlášť označený“. Nariadenie podpísal namiesto ministra vtedajší štátny tajomník.
Ďalšia zmienka je až vo výnose Ministerstva školstva a národnej osvety č. 143.547-V zo dňa 31. decembra 1933 o ochrane prírodných pamiatok, kde je toto chránené územie v politickom okrese Brezno nad Hronom uvedené takto: Názov: Dobročský prales; Rozloha: 57,40 ha; Rok vyhlásenia: 1913; Charakteristika: prales jedle a smrku s přimíseným bukem, javorem a jasanem do 300 let stáří; úplná reservace zřízená ministerstvem orby v Budapešti, zvětšena čsl. ředitelstvím státních lesů a statků o ochranné pásmo 32,50 ha (jako reservace částečná) se sečí toulavou; Príslušnosť: správa státnych lesů Dobroč, p. Čierny Balog.
V roku 1933 lesný taxátor Ing. Anton Hatiar (1901 – 1984) vyhľadal, obnovil a zameral 91 kopcov, hraničné stromy označil ležatými červenými krížmi (tzv. „ondrejské kríže“) a zistil výmeru pralesa 49,88 ha, zároveň vytýčil aj ochranné pásmo o rozlohe 40,74 ha. V roku 1935 zameral Ing. Hatiar so spolupracovníkmi najmohutnejšiu dobročskú jedľu, tzv. „hrubú jedľu“, ktorá podľahla víchrici koncom novembra 1964. Bola vysoká 56 m, mala priemer kmeňa 193 cm, objem 54,9 m3 dreva a hmotnosť 38 ton. Dožila sa asi 500 rokov. Po jej zlomení sa postavil proti snahám o odobratie výrezov z jej kmeňa na študijné ciele aby sa naplnil etický princíp ponechania nenarušených zvyškov tejto „matky pralesa“ v prostredí kam patrila. Jej nástupkyňa, „vysoká jedľa“ s výškou 58 m vyschla v roku 1984. V súčasnosti najvyššia jedľa dosahuje tiež výšku 58 m. Okrem jedlí sú pralese hrubé aj smreky, buky a javory. Podľa meraní v roku 1998 bolo v pralese zistených 153 stromov hrubších ako 100 cm a 12 stromov (10 jedlí a 2 smreky) hrubších ako 130 cm. Výrazom úcty a uznania za dlhodobý odborný záujem Ing. Hatiara o Dobročský prales bolo označenie dolinky na SV od terajšej rezervácie jeho menom.
Po prijatí zákona SNR č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody sa Dobročský prales stal štátnou prírodnou rezerváciou (ŠPR). Úpravou MK SSR č. 1499/1972 – OP zo dňa 6. marca 1972 bola ŠPR Dobročský prales rozšírená o niektoré zachované priľahlé porasty na rozlohu 101,82 ha a ochranné pásmo na 114,41 ha. K ďalšiemu spresneniu došlo Vyhláškou MŽP SR 83/1993 zo dňa 23. marca 1993 o štátnych prírodných rezerváciách na súčasnú rozlohu 103,85 ha (ochranné pásmo na 100,44 ha). V zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa Dobročský prales od 1. januára 1995 stáva Národnou prírodnou rezerváciou (NPR), čo pretrváva aj po prijatí rovnomenného zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. V samotnej NPR platí najprísnejším piaty stupeň ochrany (zákaz akýchkoľvek zásahov) a v ochrannom pásme štvrtý stupeň ochrany. Dobročský prales je zaradený medzi územia európskeho významu NATURA 2000. Odbornú gesciu zabezpečuje Správa Chránenej krajinnej oblasti – Biosférickej rezervácie (S – CHKO BR) Poľana.
NPR sa nachádza v orografickom celku Veporské vrchy, 6 km južne od Čiernobalockej osady Dobroč, na severozápadnom zalesnenom svahu vrchu Geravka (1.005,1 m n. m.), spadajúceho do záveru doliny Brôtovovo, vo výškovom rozpätí 700 – 1.000 metrov. Podložie tvoria horniny kryštalinika Slovenského Rudohoria, zbridličnatelé granity, granodiority až kremité diority, na ktorých prevládajú hnedozeme. Klíma je chladná a vlhká. NPR patrí do jedľovo-bukového vegetačného stupňa s prevahou jedľových bučín. Menej sú zastúpené bukové javoriny, bučiny, jedľové bučiny s javorom, bukové jedliny a jaseňové jelšiny. V bylinnom kryte sa nenachádzajú významnejšie alebo atraktívnejšie druhy.
Hlavnými drevinami sú jedľa biela (Abies alba), buk lesný (Fagus sylvatica) s prímesou javora horského (Acer presudoplatanus), jaseňa štíhleho (Fraxinus exelsior) a bresta horského (Ulmus glabra). Zastúpené sú všetky vývojové štádiá a fázy, ktoré sa v pestrej mozaike vzájomne prelínajú a ovplyvňujú charakteristický vzhľad jednotlivých častí rezervácie. Celkový vývojový cyklus trvá 400 rokov, jedľa sa prirodzene dožíva až 450 rokov, smrek 350 rokov a buk 250 rokov. V ostatnom období klesá zastúpenie jedle v prospech smreka a hlavne buka, ktorý nadmerne okupuje najmä spodné vrstvy, kde ešte v roku 1935 silne prevládala jedľa. Napriek úbytku jedle, priemerná drevná zásoba pralesa neklesá (720 – 750 m³ na 1 ha) čo svedčí o vyváženosti plošného podielu vývojových štádií zodpovedajúcom ich časovému podielu na trvaní celkového vývojového cyklu. Okrem typickej štruktúry v pôvodnom jadre sa vyskytuje aj jednovrstvová štruktúra, v niektorých neskôr pripojených viac menej rovnorodých, prevažne smrekových porastoch. Pomerne malé poškodenie rezervácie počas viacerých prírodných kalamít svedčí zrejme o dobrej odolnosti porastovej štruktúry pralesa.
Fauna územia sa vyznačuje vysokou druhovou pestrosťou. Okrem bežnej jelenej zveri (Cervus cervus) sú zastúpené veľké šelmy ako medveď hnedý (Ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx), mačka divá (Felis silvestris) a v roku 2000 bol potvrdený výskyt vlka dravého (Canis lupus). Početné je zastúpenie vtáctva najmä spevavého, ale aj druhov typických pre prírodný les, najmä hniezdiacich v dutinách stromov. K vzácnym hniezdiacim druhom patrí bocian čierny (Ciconia nigra) a sova dlhochvostá (Strix uralensis). Pozoruhodné sú aj drobné zemné cicavce, plazy, obojživelníky, mäkkýše a hmyz.
Cieľavedomý výskum pralesa začal už v roku 1948 založením šiestych trvalých výskumných plôch, pričom výskum na nich pokračuje dodnes. Dobročský prales je sprístupnený pre exkurzie so sprievodcom chodníkom, ktorý je vybavený na vstupe i výstupe z chráneného územia informačným panelom.
Na základe predchádzajúcej expertízy v roku 1998 prepožičala Rada Európy Dobročskému pralesu Európsky diplom, ktorý svedčí nielen o jedinečnosti a zachovanosti jeho prírodných hodnôt, ale aj o príkladnej starostlivosti štátu o toto územie.
NPR Dobročský prales organizačne patrí k Lesom SR Banská Bystrica – Odštepnému závodu Horehronie v Čiernom Balogu. Lesné porasty chráneného územia sú zaradené do kategórie lesov osobitného určenia. Aj táto, jedna z najstarších lesných rezervácií, bola zriadená lesníkmi a zachovala sa len vďaka ich dobrej spolupráci s ochrancami prírody.
Július Burkovský
