MÝTY A FAKTY X. - Dĺžka a hustota lesných ciest na Slovensku
O tom, čo je mýtus a kde je pravda, uvažujeme spoločne s Ing. Vladimírom Šebeňom, PhD. z Národného lesníckeho centra Zvolen
Dnes ideme preberať zaujímavú tému, na ktorú evidujeme protichodné informácie. Je lesná cestná sieť na Slovensku riedka, optimálna alebo naopak mimoriadne hustá? Vieme odpovedať na túto otázku?
Rozoberieme si to podrobnejšie podľa dostupných informácií. Najskôr by som začal tým, že lesná cestná sieť je dominantná súčasť lesnej dopravnej siete. Lesné cesty sú dôležité technické objekty, slúžiace na sprístupnenie lesov tak, aby sa v nich v prvom rade dal vykonávať optimálny manažment. Ale ich funkcie sú podstatne širšie. Využíva ich vo veľkej miere bežná verejnosť, turisti, cyklisti, bežkári, ďalej poľovníci a v prípade potreby aj vozidlá polície, hasičských a zdravotných záchranných zborov. Možno si to spoločnosť neuvedomuje, ale bez lesných ciest by bolo výrazne obmedzené nielen hospodárske využívanie lesov, ale všeobecne aj pohyb v lesoch.
Aké sú teda spomínané protichodné tvrdenia?
Možno nebude prekvapením, že rozdielne vyjadrenia na tému hustoty lesných ciest oproti lesníkom vyslovili ochranári, krajinní ekológovia či hydrológovia. Začal by som lesníkmi. Zelená správa každoročne prezentuje údaje o celkovej priemernej hustote lesných ciest na Slovensku. Všeobecne sa konštatuje, že optimálna hustota lesných ciest v závislosti od terénnych podmienok sa pohybuje od 20 do 25 bežných metrov na hektár. Hoci v ostatných rokoch prezentovaná hustota dlhodobo mierne stúpa, údaj platný za rok 2021 je 19,96 metra. Kým v roku 2005 to bolo 18,5 metra, teda sledujeme rast, stále je to v limite do 20 metrov na hektár. Hoci sa v ostatných rokoch uvádza, že potreba budovania ciest sa znížila a nízka hustota ostáva predovšetkým v niektorých horských oblastiach, na druhej strane sa očakáva zvyšovanie podielu prírode blízkeho obhospodarovania lesov. No a výberkové lesy vyžadujú podstatne hustejšiu cestnú sieť ako bežné hospodárenie. Vstupná správa Národného lesníckeho programu z roku 2020 už priamo uvádza, že optimálna hustota cestnej siete je u nás nedostatočná.
A existujú aj iné názory?
Áno, a boli prezentované aj v médiách. Hoci bez kvantifikácie na úrovni celého Slovenska. Niektorí ochrancovia prírody sú presvedčení, že aktuálna cestná sieť je omnoho hustejšia. Podľa nich sa nevykonáva prieskum dopravnej siete, výstavby ciest sa obchádzajú a živelne sa cesty budujú cez dočasné približovacie linky. Nie sú zakreslené v mapách a ani evidované. Tento názor zdieľajú aj niektorí krajinní ekológovia, alebo hydrológovia, ktorí sa zaoberajú povodňami. V modelových územiach identifikovali aj štvornásobok normy, teda takmer 100 metrov na hektár.
Ak však neprezentujú konkrétne údaje, mali by sme veriť Zelenej správe. Alebo máme nejaké iné zdroje o hustote lesných ciest?
Máme. Veľmi významným zdrojom informácií, ktorý búra mýty je Národná inventarizácia a monitoring lesov, kde sa výberovým spôsobom zisťovali aj líniové objekty, ako sú lesné cesty. Výsledky sa prezentovali osobitne pre cesty odvozné a cesty približovacie. A tu je ďalší kameň úrazu: hoci vieme, že tieto dve základné kategórie sa významne líšia svojimi technickými parametrami a požiadavkami na ich využívanie, pri návrhoch optimálnej hustoty sa cesty bližšie nediferencujú. Nemali by sme podľa mňa miešať hrušky s jablkami. Podľa Národnej inventarizácie sa v lesoch na lesných pozemkoch zistila hustota 11 ±3 metrov na hektár, čo predstavovalo celkovú dĺžku 21 ±5 tisíc kilometrov. Toto aj korešponduje s hodnotou odvozných ciest uvádzanou v Zelenej správe. Okrem toho sa zistila hustota približovacích ciest s hodnotou 51 ±5 metrov, čo predstavovalo celkovú dĺžku 98 ±10 tisíc kilometrov. Pričom Zelená správa prezentuje mimo odvozných ciest zvyšnú časť s hodnotou iba 8 metrov na hektár, čo je veľmi málo a svedčí o tom, že množstvo zemných a dočasných približovacích ciest tu nebolo zachytené. Môžeme polemizovať, či všetko sú alebo nie sú objekty patriace medzi lesné cesty. Ja si myslím, že sú. Relatívne vysokú hodnotu hustoty lesných ciest potvrdzujú aj podklady z lesníckych máp, keď sme analýzou GIS-vrstiev dospeli k celkovej dĺžke odvozných ciest v lesoch Slovenska viac ako 30 tisíc kilometrov a približovacích ciest 82 tisíc kilometrov. Čo vyjadruje hustotu vyše 15 metrov odvozných a 40 metrov približovacích ciest na hektár.
Takže potvrdzujete skôr vysoké hodnoty hustoty našich lesných ciest...
Určite áno, Slovensko je vzhľadom na doterajšie obhospodarovanie lesov veľmi dobre pokryté cestami. Skúste sa vybrať v hociktorom poraste jedným smerom, a sledujte, po koľkých metroch narazíte na nejakú lesnú cestu. S výnimkou vybraných lokalít v horských lesoch, máme naozaj lesné cesty vybudované relatívne nahusto. Najmä keď sa porovnáme s krajinami, kde je cestná sieť riedka, ako je Ukrajina, Rumunsko, alebo Poľsko. Na druhej strane krajiny na západ od nás prezentujú porovnateľné, dokonca vyššie čísla. Napríklad česká NIL 2001-2004 zistila okolo 70 metrov na hektár, druhá NIL už vyše 100 metrov, nemecká NIL1 zistila v priemere 55 metrov odvozných ciest a ďalších 63 metrov približovacích ciest. Treba však upozorniť na veľkú variabilitu v rámci krajiny, keď východná časť dosahovala nižšie hodnoty ako západná. A zároveň pripomínam, že je veľký rozdiel medzi cestami odvoznými a približovacími.
Ochranári či hydrológovia poukazujú najmä na nepriaznivý vplyv lesných ciest na odtok.
To je pravda, odtok zrážkovej vody po cestách je rizikový. Nie všetky cesty však pôsobia na odtok rovnako. Časť približovacích ciest nepoužívaním zarastá a postupne zaniká. Práve Národná inventarizácia zistila, že asi štvrtina približovacích ciest nebola počas decénia využívaná. Ide o dočasné lesné cesty, ktoré neskôr naopak odtok vody spomaľujú. Tu treba upozorniť na technický stav ciest. Nedostatočná údržba používaných ciest spôsobuje zvýšené riziko erózie. Myslím si, že na Slovensku máme aktuálne dostatočnú cestnú sieť, problémom je skôr ich stav. Ak chceme cesty optimálne využívať, netreba budovať nové, ale treba investovať do rekonštrukcie, údržby a opráv. Hustá a zanedbaná sieť je problémom rovnako, ako nesprístupnené územia a zriedkavé cesty. Podľa výsledkov Národnej inventarizácie, u nás až štvrtina približovacích ciest bola v zlom technickom stave. Určite by som časť nepoužívaných ciest odporučil na zrušenie, pričom ich ani netreba technicky znehodnocovať, postačí aj sukcesia, prirodzený nálet a následné odrastanie stromčekov.
Vráťme sa teda k odpovedi na otázku, čo je mýtus a čo pravda v údajoch o hustote ciest v lesoch Slovenska.
Pravdou je, že naše lesy sú vzhľadom na historické využívanie veľmi dobre sprístupnené. Mýtom je, že by sme mali málo ciest. Pravdou však je, že v určitých oblastiach, najmä horských lesov, sú stále nedostatočne sprístupnené lokality, ktoré by bolo potrebné sprístupniť aj za účelom optimálneho manažmentu. Lesné cesty pritom neslúžia len lesnému hospodárstvu, ale mnohorako slúžia širokej verejnosti. Mali by byť teda vo vyhovujúcom technickom stave a mnoho ciest by bolo potrebné rekonštruovať či upraviť. Tiež možno súhlasiť s názormi, že na vybraných lokalitách je ciest mnoho a mohli by sa zrušiť. Ide však takmer výlučne o približovacie cesty, ktoré boli budované jednoducho a nespôsobili výrazný zásah do krajiny. Pravdou je aj požiadavka, na hustejšiu sieť lesných ciest pri širšom uplatňovaní princípov prírode blízkeho hospodárenia, keď sa navrhuje znižovať intenzita zásahov, ale naopak sa bude zvyšovať ich frekvencia. Ak chceme znižovať poškodenie porastov mechanizmami, tlak na pôdu, zhutňovanie, bude potrebné dostať sa s nimi po stabilizovaných lesných cestách čo najbližšie do obhospodarovaných porastov.
Ďakujem za rozhovor.
Peter Gogola
