Komentár: Greenpeace ukazuje skreslený pohľad na lesné hospodárstvo
Ochrana je nevyhnutná, najmä v lese. Záujmom každého vlastníka lesa, či už súkromného, obecného alebo štátneho, je udržiavať a posilňovať vitalitu lesov tak, aby mohli byť odovzdávané ďalším generáciám. To prirodzene zahŕňa neporušený lesný ekosystém. To je jasné každému, kto pracuje v lese.
Organizácia pre ochranu životného prostredia Greenpeace spustila petíciu s názvom „Zastavme vymieranie lesov“ a zverejnila doplňujúci článok s názvom „Dôsledky lesného hospodárstva“. Pri oboch z nich Greenpeace vychádza z toho, že lesné hospodárstvo je príčinou zlého stavu lesov v Nemecku a nie človekom spôsobená klimatická zmena, ktorá spôsobila suchá v posledných rokoch a ktorých príčiny treba hľadať viac menej vo všeobecnej turbo-konzumnej spoločnosti ako v lesnom hospodárstve.
Inými slovami: Greenpeace hovorí o lesnom hospodárstve zle, aby si tému lesov získal pre seba. Základom je štúdia biológa a profesora ochrany prírody Pierra Ibischa s názvom „Les v Nemecku na ceste do horúcich časov“. Každý by si mal sám urobiť predstavu o detailoch, ich analýza by totiž presahovala rozsah poskytnutý tomto článku.
Kľúčové správy však sú, že preriedené porasty a holé plochy sa zohrievajú viac ako uzavreté lesy. Okrem toho sa na novovytvorených holých plochách uvoľňuje množstvo CO2, namiesto toho, aby sa ukladalo. Vo všeobecnosti Ibisch konštatuje stratu vitality v nemeckom lese. Z toho vyvodzuje záver, že korunný porast by mal popri obhospodarovaní zostať čo najviac uzavretý. Zatiaľ pochopiteľné. Teraz sa pozrime, čo z toho robí Greenpeace.
Vinné je lesné hospodárstvo!
Greenpeace vo všeobecnosti hovorí: Za zlý stav lesov môže intenzívne lesné hospodárstvo, ktoré politici taja. No kto by však mal záujem na zničení nemeckého lesa? Vlastníci, ktorí sú od neho závislí ako od trvalého zdroja príjmu? Drevársky priemysel, ktorý potrebuje spoľahlivé a udržateľné dodávky surovín? Pre Greenpeace je vinník za stav nemeckého lesa jasný.
Pre vysvetlenie, Greenpeace operuje niekoľkými kľúčovými slovami. Začína sa to nadávkou „monokultúra“. Greenpeace vymenúva všetky nevýhody, ktoré monokultúra so sebou prináša, vzhľadom na biotop a náchylnosť stromov. V skutočnosti sa veľmi dlho vsádzalo na čisté porasty. No smrekové porasty, ktoré v posledných rokoch padli za obeť suchu a podkôrnemu hmyzu, sú väčšinou staršie ako 50 rokov. Len málokto, a je to už minimálne 30 rokov, teraz vysádza vo veľkom monokultúrne porasty a už vôbec nie čistý smrek. To je fakt, ktorý Greenpeace radšej ignoroval. Do príbehu mu to totiž nepasuje.
Cudzie druhy stromov a ťažká lesná technika
Pokračuje to „nepôvodnými drevinami“. Tu sa démonizuje najmä smrek a borovica a na buk sa spievajú ódy. O dôvodoch, prečo sa pestovali smrek a borovica, sa však nič nedozvieme, samozrejme, okrem mýtu o rýchlom zisku. Že smrek bol potrebný pôvodne ako banské drevo pri ťažbe a ešte skôr ako zdroj energie pri tavení železa či varení soli, a že sa až neskôr ukázal ako vynikajúce stavebné drevo, o týchto historických dôvodoch výsadby smreka Greenpeace opäť radšej mlčí, aby vlastníci vyzerali ako chamtiví po zisku.
Vrchol dezinformácií nasleduje pod heslom „použitie ťažkej techniky“. Po nemeckých lesoch jazdia údajne 40 až 100 t ťažké stroje. To je jasná lož, ale dotvorí to potrebnú drámu. Áno, po nemeckých lesoch jazdia stroje, z ktorých niektoré sú ťažké. Väčšina z nich váži menej ako 20 t a tlak vyvíjaný na pôdu je minimalizovaný použitím širokých pneumatík a kolopásov. Čo tu Greenpeace opäť zamlčal: Stroje môžu jazdiť po spevnených lesných cestách, takže drvivá väčšina plochy lesa nie je na ich pojazd využitá nikdy. V neposlednom rade: lesné stroje chránia ľudský život. Práca v lese je jednou z najnebezpečnejších činností. Používanie lesných strojov drasticky znížilo počet nehôd a úmrtí. Čo však stojí ľudský život v porovnaní s dobrým príbehom o ochrane prírody? V očiach Greenpeace zrejme nič moc.
Zalesňovanie a pesticídy
Pokiaľ ide o zalesňovanie, Greenpeace sa zamotáva do vlastných argumentov. Ekológovia správne uznali, že zalesňovanie je drahé a náročné na prácu. Preto to nikto nerobí dobrovoľne. Všade, kde je to možné, sa využíva prirodzené zmladenie. Greenpeace tu vedome skresľuje realitu – ako to už často býva – s cieľom dosiahnuť dobrý príbeh. Environmentalisti volajú po väčšej podpore prirodzeného rozvoja lesov. V tomto bode sa dá ľahko kontrovať: Prirodzená obnova sa už podporuje. Greenpeace sa ale oháňa „rodičmi“, bez ktorých by mladé stromčeky mali zlý štart k rastu. Akí rodičia prosím? Na holých plochách? Na holinách po lesných požiaroch môžete vidieť, ako plošne zarastajú osikou, ktorej „rodičia“ sú vzdialení kilometre. Tieto osiky sa dajú výborne využiť ako pioniersky porast. Zalesňovaniu sa však nevyhneme. V Národnom parku Bavorský les vidieť, že prirodzené zmladenie je možné. Len s takýmto extrémne zdĺhavým procesom nástupníctva sa lúčime s hospodárskym lesom a trvalo udržateľným využívaním dreva. To si Nemecko, ktoré je inak chudobné na prírodné zdroje, nemôže dovoliť.
Greenpeace so všetkou vážnosťou porovnáva používanie pesticídov v lese s tým v poľnohospodárstve. V tomto bode je neskúsený laik úplne oklamaný. Zatiaľ čo používanie chemikálií patrí k bežnej prevádzke v poľnohospodárstve, v lesníctve je to absolútna výnimka. V skutočnosti veľa výrobcov prestáva vyrábať pesticídy špecifické pre lesy, pretože sa to jednoducho neoplatí. Používa sa ich totiž príliš málo.
Rúbaniská a chránené lesy
Kvôli plošným výrubom by sa mohli výrazne zvýšiť emisie CO2, varuje Greenpeace. V skutočnosti sa procesy v pôde holých oblastí v porovnaní so zalesnenými oblasťami ohromne zrýchľujú. To sa nedá poprieť. Žiaľ, to, čo Greenpeace úplne vynechalo, je užitočný protinávrh. Čo sa má stať na plochách zničených podkôrnym hmyzom? Nechať stáť všetko tam, kde to je? Ako vlastník lesa si to v prvom rade musíte dovoliť. A čo sa stane, ak návštevníkovi lesa o pár rokov spadne na hlavu polovica stromu? Zaplatí za to Greenpeace? Málo pravdepodobné. Napriek tomu sú tu a tam miesta, ktoré ostávajú bez zásahu. Pre návštevníkov lesa ich budú musieť uzavrieť. Samozrejme, lesní robotníci musia stále pracovať, aby premenili tieto oblasti na zmiešané lesy. Tí už ale nie sú pre Greenpeace takí dôležití, ako bolo zmienené vyššie.
Na koniec, Greenpeace volá po ochrane naozaj cenných lesov. Podľa ochrancov prírody by to malo byť aspoň 15 % rozlohy lesov v Nemecku. No znovu zatajuje malý, ale zásadný detail: mnohé z týchto lesov sú obzvlášť cenné a zaslúžia si ochranu, hoci, alebo práve preto, že boli a sú obhospodarované.
Čo Greenpeace chce
Na konci sa užasnutý čitateľ pýta sám seba: Čo vlastne Greenpeace chce? Chrániť les? Málo pravdepodobné. To by malo zmysel vtedy, keby spolupracoval s vlastníkmi lesov. Greenpeace však nie. Namiesto toho vykresľuje ľudí, ktorí prišli o les, o ktorý sa starali mnohé generácie a ktorý bol súčasťou ich obživy, ako ničiteľov, čo je nečestné. A odhaľuje skutočný zámer – treba povedať – takzvaných environmentalistov. Pretože obchodný model Greenpeace v žiadnom prípade nie je ochranou životného prostredia. Obchodným modelom je prinútiť ľudí, aby prispeli pre Greenpeace. A za týmto účelom je pravda, samozrejme, dávaná bokom.
Dôveryhodná ochrana životného prostredia vyzerá inak.
Marc Kubatta-Große
forstpraxis.de
preklad: Bc. Barbora Albrechtová
