Najstaršie lesné rezervácie na Slovensku – Ponická dúbrava
Prírodná pamiatka pod názvom „Slovenská Ľupča, Ponická Huta“ bola zriadená Uhorským kráľovským ministerstvom orby (pôdohospodárstva) v Budapešti (M. k. F?ldművelésügyi Minisztérium) na základe nariadenia č. 28487/1883 o určovaní a zriaďovaní chránených lesov. Predchádzal tomu zrejme podnet či návrh Uhorského kráľovského lesného riaditeľstva (M. k. Erdőigazgatóság) v Banskej Bystrici. Prvotný právny predpis o vyhlásení ochrany tejto prírodnej pamiatky z roku 1895 sa nezachoval.
Bližšia zmienka je až vo výnose Ministerstva školstva a národnej osvety č. 143.547-V zo dňa 31. decembra 1933 o ochrane prírodných pamiatok, kde je toto chránené územie v politickom okrese Banská Bystrica uvedené takto: Názov: Slovenská Lupča, Ponická Huta; Rozloha: 10,83 ha; Rok vyhlásenia: 1895; Charakteristika: ochranný les (smrk, jedle, buk, dub) s křovinným podrostem na skalnatém terénu, reservace částečná; Príslušnosť: správa státních lesů Slovenská Lupča.
Podľa zákona SNR č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody sa táto čiastočná rezervácia zmenila na štátnu prírodnú rezerváciu (ŠPR). Na základe aktualizácie ŠPR v roku 1982 Ministerstvo kultúry SSR úpravou č. 1555/1983-32 z 31. marca 1983 zmenilo dovtedajší názov „Ponická Huta“ na ŠPR Ponická dúbrava pričom sa spresnila aj jej rozloha na 13,34 ha.
Zákonom NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny bola Ponická dúbrava ustanovená za Národnú prírodnú rezerváciu (NPR) a tento stav potvrdený rovnomenným zákonom č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších úprav pretrváva do súčasnosti. Platí v nej piaty, najprísnejší stupeň ochrany (neprípustné sú akékoľvek zásahy) a v jej ochrannom pásme, ktoré nie je síce osobitne vyčlenené, platí tretí stupeň ochrany vo vzdialenosti do sto metrov navonok okolo obvodovej hranice. NPR Ponická dúbrava je súčasťou súvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000. Odbornú gesciu zabezpečuje Správa Chránenej krajinnej oblasti – Biosférickej rezervácie (S – CHKO BR) Poľana.
Nedostatok základných poznatkov o prírodných hodnotách tohto chráneného územia bol odstránený všeobecným prieskumom, výsledky ktorého boli podkladom pre jeho aktualizáciu v roku 1983. Chránené územie sa nachádza v okrese Banská Bystrica a v k. ú. Poniky. Podľa regionálneho geomorfologického členenia SR patrí územie v rámci oblasti Slovenské stredohorie do celku Zvolenská kotlina a podcelku Ponická vrchovina. Chránené územie zaberá strmý južný svah nad Ponickou Hutou, vo výškovom rozpätí 500 – 650 m n. m. Po geologickej stránke podložie tvoria spodnotriasové sedimentárne horniny. Vo východnej časti sú to hlavne svetlé kremence, ktoré západným smerom prechádzajú do bridlíc, kremitých pieskovcov a piesčitých vápencov. Zaujímavá je najmä východná časť územia, kde boli eróznymi procesmi kremence rozčlenené do brál i vežovitých útvarov charakteru skalného mesta. V týchto častiach sa vyskytuje dub zimný (Quercus petraea) s obmedzeným rastom. Časté sú aj výmladkové trsy a kmene bizarne pokrivené. V západnej a južnej časti sa vyskytuje pomerne kvalitný jedľový porast (Abies alba) s prímesou borovice lesnej (Pinus silverstris) a smreka obyčajného (Picea abies), ktoré zakrývajú dubovú časť pri pohľadoch zdola. Z hľadiska lesníckej typológie patria porasty chráneného územia do skupín lesných typov bučín (Fagetum typicum) a kyslých dubových bučín (Fagetum quercinum). Zaujímavý je ojedinelý výskyt buka lesného (Fagus sylvatica), ktorý bol zo svojho stanovišťa vytlačený dubom a jedľou. Rastlinné druhy zodpovedajú príslušným lesným fytocenózam bez zistených osobitne chránených alebo existenčne ohrozených druhov. Fauna zodpovedá charakteru podhorských až horských zmiešaných, prípadne listnatých lesov. V rámci prieskumu bol zistený výskyt 23 druhov vtákov, z ktorých väčšina hniezdi priamo v území alebo v blízkom okolí. Z významnejších druhov vtákov sú to bocian čierny (Ciconia nigra), jariabok hôrny (Tetrastes bonasia), tesár čierny (Dryocopus martius), orešnica perlavá (Nucifraga cariocatactes), sýkorka uhliarka (Parus ater) a hýľ obyčajný (Pyrrhula pyrrhula), ktoré charakterizujú početnú a výraznú zložku montánneho stupňa aj napriek pomerne nízkej polohe územia. Z cicavcov bol zaznamenaný výskyt jazveca lesného (Meles meles) a nájdený uhynutý exemplár piskora vrchovského (Sorex alpinus) naznačujú montánnu zložku aj vo faune drobných zemných cicavcov. V rámci aktualizácie bol spresnený aj význam tohto chráneného územia, ktorý spočíva v ochrane zachovaných prirodzených spoločenstiev kyslých dubových bučín na kremencoch. Ide o morfologicky najpestrejšie územie zo všetkých slovenských chránených území na kremencoch.
Lesné porasty sú značne vekovo a hrúbkovo rôznorodé. Zreteľná je veková úroveň okolo 80 rokov a tiež veková úroveň nad 130 rokov. V lesnej časti s prevahou jedle bielej (Abies alba) boli zistené jedince s obvodom v prsnej výške (1,3 m) 220 – 230 cm. Na severozápadnom okraji chráneného územia sa nachádza niekoľko hrubých jedincov duba zimného (Qercus petraea) s obvodmi v prsnej výške (1,3 m) 287 cm, 300 cm, 310 cm, ale najviac jedincov bolo s obvodom 290 cm.
Z negatívnych vplyvov bolo doteraz zaznamenané len menšie poškodenie pozemným požiarom v roku 1984. Požiar prenikol do rezervácie pri spaľovaní odpadkov a raždia na pozemku pod južným okrajom chráneného územia.
NPR Ponická dúbrava organizačne patrí k Lesom SR Banská Bystrica – Odštepnému závodu v Slovenskej Ľupči. Lesné porasty chráneného územia sú oddávna zaradené do kategórie ochranných lesov. Aj táto lesná rezervácia patriaca k najstarším na Slovensku bola zriadená lesníkmi, ktorí dodržiavaním ochranného režimu prispeli k jej zachovaniu až do súčasnosti.
Zaujímavá je historická spätosť chránených území Ponická dúbrava a Príboj, ktorá spočíva v tom, že obidve boli vyhlásené v rovnakom roku (1895) a tiež v rovnakom roku boli aj aktualizované (1983).
Július Burkovský
