Prihlásiť

Lesníci čelia pri Hertníku hybridnej blokáde

Vodárenský zdroj Vieska je na lesnícko-ochranárskej križovatke: trvalo udržateľné hospodárenie alebo bezzásah?

Denník N v máji tohto roka uverejnil článok s dramatickým úvodom. Autor v ňom píše, že horský potok Vieska, jediný zdroj pitnej vody pre sedemtisíc obyvateľov z ôsmich východoslovenských obcí pri Bardejove, býva od minulého roka zakalený a znečistený od ťažkých mechanizmov. Premávajú v tesnej blízkosti potoka, niekedy si cez koryto dokonca skracujú cestu lesom. Na štátnych lesných pozemkoch v okolitom Čergovskom lese sa ťaží drevo, ktoré sa zo svahov zváža dolinou, nazývanou Hertnícka. Pomenovanie má podľa dediny Hertník v jej ústí. Tam sa voda z potoka Vieska prečerpáva do úpravne vody a putuje Podčergovským vodovodom do domácností v kotline. 

Tento článok sa stal len jedným z viacerých bojových nástrojov aktivistov v takzvanej hybridnej blokáde, namierenej proti lesníkom kvôli krásnym lesom v blízkosti Vodárenského zdroja Vieska pri Hertníku a ochranárskym záujmom. Ak neviete, čo to hybridná blokáda je, vysvetlenie sme našli v článku, ktorý v rámci nej zverejnil portál Košiceonline.sk. Aktivisti od mája tohto roka podávajú podnety, sťažnosti a trestné oznámenia, aktivizujú miestnych obyvateľov aj masmédiá.

Zahlcujú písomnými podaniami Slovenskú inšpekciu životného prostredia, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru SR, okresné úrady a samosprávy. Požadujú okamžité zastavenie ťažby. A prichádzajú s návrhom vyhlásiť v území ochranného pásma vodárenského zdroja Prírodnú rezerváciu Salamandria. Ak nedostanú adekvátnu odpoveď od štátnych orgánov, sú pripravení podniknúť akcie priamo na mieste. Zastaviť ťažbu priamo v teréne, zaznieva vyhrážka z článku na Košiceonline.sk.

Spomenutý portál uverejňuje aj vysvetlenie štátnych lesníkov, ktoré prevzal zo sociálnej siete:„Na území Vodárenského zdroja Vieska v okrese Bardejov prebieha komplexná a plánovaná lesohospodárska činnosť už mnoho desiatok rokov. Vystriedalo sa tam už viac generácií lesníkov, vďaka ktorým sa v území nachádzajú pestré jedľovo-bukové lesné spoločenstvá, so zachovanými autoregulačnými procesmi a bohatou biodiverzitou. 

Vyvraciame tvrdenia niektorých mimovládnych organizácií o zámere štátnych lesov na exploatačnú devastačnú ťažbu na danom území. LESY SR, štátny podnik to nechcú a nie je to ani legislatívne možné v žiadnom režime hospodárenia. Lesné porasty chce Odštepný závod Prešov obhospodarovať tak, aby sa ich štruktúra v súvislosti s diferencovanou hrúbkou a výškou stromov, podielom mŕtveho dreva, dutinových stromov a drevinovým zložením čo najviac približovala prírodnému lesu, odolávajúcemu škodlivým činiteľom.“  

V bezzásahu tu z lesa neostane nič. A to „nič“ neplní ani vodozádržnú, ani vodohospodársku funkciu 

Ochranári však zahrnuli do svojej hybridnej blokády aj vodárov z Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorí si podľa medializovaných informácií najskôr všimli hnedé zakalenie vody v ich úpravni nad obcou Hertník. Na miesto vyslali pracovníkov, ktorí zistili, že v ochrannom pásme vodárenského zdroja prebiehala ťažba dreva. Upozornili LESY SR, ktoré ťažbu realizovali, že ťažiť v ochrannom pásme druhého a tretieho stupňa sa môže len s ich vedomím a po odsúhlasení príslušných orgánov a inštitúcií. Vodári zároveň do médií tvrdili, že odlesňovaním územia v okolí vodného toku a zdroja im lesníci spôsobujú problémy s kvalitou a čistením povrchovej vody, ako aj stratu dostatočného množstva vody potrebného pre zásobovanie tisícov ľudí v Čergovskom podhorí.

Idem sa pozrieť priamo “na miesto činu” s riaditeľom Odštepného závodu Prešov štátneho podniku LESY SR Ing. Martinom Vanousom a s povereným vedúcim výrobno-technického úseku Ing. Pavlom Miklušom. Prechádzame porastami v okolí inkriminovaného potoka, vodárenského zdroja a nikde ani stopy po devastačných alebo veľkoplošných zásahoch lesníkov, ako ich popisujú ekoaktivisti. Moji sprievodcovia ma naopak upozorňujú na to, aké dopady môže mať zastavenie cieľavedomej lesohospodárskej činnosti v týchto lesoch na množstvo a kvalitu pitnej vody.

 

Ing. Pavel Mikluš: „V Čergovskom pohorí zo sabinovskej strany máme prípady, že jedľu nám napáda imelo. V Slanských vrchoch máme imelovec na duboch, nachádza sa aj vo vzácnej Kokošovskej dubine. Nehospodárenie teda znamená aj riziko, že nekontrolovaným pôsobením škodlivých činiteľov sa tunajšie lesné ekosystémy môžu narušiť, prípadne až rozpadnúť. Lesníci dokážu v rámci výchovných a obnovných postupov, ale aj ochranných opatrení takéto negatívne dopady na lesy minimálne zmierniť. Tým, že ak vyvráti takéto oslabené materské porasty napríklad vietor, v etáži pod nimi už rastú mladé porasty. Ak ale nemôžu lesníci aktívne vychovávať a obnovovať porasty, po ich vyvrátení neostane na určitý čas z lesa nič. A to nič neplní ani vodozádržnú, ani vodohospodársku funkciu.“    

Ing. Martin Vanous spomína príklad vyplavovania humínových kyselín. „V americkom Colorade sa rozpadlo niekoľko tisíc hektárov smrekového lesa a odborníci začali skúmať, ako taká rozsiahla kalamita vplýva na kvalitu vodných zdrojov. Zistili, že počas rozkladu stromov začína dochádzať k vyplavovaniu tzv. humínových kyselín, ktoré sami o sebe škodlivé síce nie sú, ale keď sa dostanú do vodného zdroja a do úpravne, v ktorej je zmiešaná voda s chlórom, tak sa reakciou humínových kyselín s chlórom vytvárajú karcinogénne látky. Ich podiel sa v takto upravenej vode zvýšil až o 300 percent.“

Obaja zdôrazňujú, že okolité nádherné jedľobučiny sú výsledkom aktívneho a dlhodobého obhospodarovania tunajších lesov odborníkmi – lesníkmi. Ochranári v nich navrhujú vyhlásiť na 500 hektároch Prírodnú rezerváciu Salamandria a presadiť bezzásah, kde by sa už mohli čerpať eurofondy napríklad na výskum a monitoring salamandry škvrnitej. Je však známe, že salamandra škvrnitá sa nachádza na každom vlhkom a neznečistenom mieste ako bioindikátor čistého životného prostredia, ktoré nemusí byť nedotknuté, stačí ak je čisté...

Výdatnosť vodárenského zdroja by v bezzásahu klesla.

Potvrdzujú to odborné argumenty 

Výdatnosť vodárenského zdroja by v dôsledku bezzásahu klesla, o čom svedčí niekoľko odborných a verejne prístupných argumentov, ktoré lesníci zhromaždili, aby nimi presvedčili miestne samosprávy, že trvalo udržateľným obhospodarovaním lesov množstvo disponibilnej pitnej vody určite neznížia: Dve tretiny vodných zrážok, ktoré dopadnú na lesné porasty, sa vyparia do atmosféry – transpiráciou (vyparovaním, teda vylučovaním vody povrchom každého stromu v podobe pary), ďalej intercepčným výparom (zrážky, ktoré sa zachytia na povrchu stromu sa následne vyparia) a výparom z pôdy.

Len jedna tretina zrážok odtečie povrchovým a podzemným odtokom. Pritom les je schopný uvoľniť do atmosféry z rovnakej plochy 6 až 10-krát viac vlhkosti ako oceán. Čím je les starší a hustejší, je táto jeho schopnosť vyššia. A o to menej vody z neho odtečie po povrchu alebo sa menej akumuluje v podzemí. V prírodnej rezervácii s lesom ponechaným na samovývoj, bez náhlych a veľkých disturbáncií, je teda výpar vody oveľa vyšší ako z odborne obhospodarovaných a obnovovaných lesných porastov. A ešte jeden fakt – potenciálny výpar rastie asi o 6 percent na každý jeden stupeň Celzia oteplenia. Napríklad v Hurbanove stúpla priemerná teplota vzduchu za 110 rokov o dva stupne Celzia.

Štátni lesníci z Prešova si uvedomujú, že téma vody v krajine nadobúda čoraz väčší význam a preto zodpovedne pristupujú k jej ochrane v obhospodarovaných lesoch. Prechádzam s nimi popri toku horského potoka Vieska a vidím, aké stavebné opatrenia zrealizovali na vlastné náklady, aby zabránili zakaleniu potoka počas približovania vyťaženého dreva. Zhodujeme sa na tom, že nie aktivistický, ale odborný prístup potrebuje naša spoločnosť k tomu, aby bol objektívne posúdený vplyv aktívneho a pasívneho manažmentu a dosiahnutie nevyhnutného vybalansovania vodozádržnej a vohospodárskej funkcie lesov. 

A preto trpezlivo vysvetľujú a racionálne obhajujú lesnícke postupy, čelia šetreniam štátnych orgánov, v ktorých aktivisti so svojimi obvineniami neuspeli, postupne si získavajú na svoju stranu zástupcov miestnych obyvateľov a ďalej statočne odolávajú mohutnému tlaku aktivistov. Tí možno ani nečakali, že pri Hertníku to bude s vyhlásením ďalšej prírodnej rezervácie také zložité...  

Jozef Marko

Hlavné správy

Politické strany odpovedajú na naše otázky

Politické strany odpovedajú na naše otázky

Aktuálne

Uverejňujeme odpovede na anketové otázky, zaslané 16 stranám - 9 pôsobí v parlamente, 7 je mimoparlamentných. Odpovedali 4 parlamentné strany a 3...

Prečítajte si viac
Ako ďalej s pestovaním smreka? Je neprípustné, aby smrečiny nekontrolovane odumierali!

Ako ďalej s pestovaním smreka? Je neprípustné, aby smrečiny nekontrolovane odumierali!

O čom sa píše

Ako ďalej s pestovaním smreka na Slovensku? znie titulok štvorstranovej analýzy Ing. Martina Moravčíka, CSc. z Národného lesníckeho centra vo Zvolene, uverejnenej...

Prečítajte si viac
O duboch, okolo ktorých chodia pilčíci po špičkách: Vďaka lesníkom ostávajú mohykáni zachovaní pre budúcnosť

O duboch, okolo ktorých chodia pilčíci po špičkách: Vďaka lesníkom ostávajú mohykáni…

O čom sa píše

Aká je hodnota tohto duba?, pýta sa v aktuálnom statuse s fotografiou velikána na sociálnej sieti štátna lesníčka Ing. Lenka Matejdesová. A odpovedá...

Prečítajte si viac
Fejtón: Trhajú stromy dynamitom. I tak še da

Fejtón: Trhajú stromy dynamitom. I tak še da

O čom sa píše

Tí súčasní ochrancovia prírody sú ale poriadni výmyselníci! Najnovšie prišli s neuveriteľne odvážnym a možno aj trochu streleným nápadom. V Národnom parku České...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex

MPRV SR - Lesy, drevo, poľovníctvo