Prírode blízke hospodárenie v lesoch XV.

Téma, ktorá naďalej rezonuje v lesníckych kruhoch, ale aj v iných segmentoch spoločnosti (Prof. Ing. Milan Saniga, DrSc.)

Zachovať lesy potomstvu bola hlavná myšlienka Jozefa Dekréta Matejovie v dobe kedy žil a staral sa o lesy. Situácia bola determinovaná rozvojom baníctva a hutníctva, čo malo za následok plošnú devastáciu lesov. Tento „svätý z Handľov“, ako ho pomenoval Peter Kováčik vo svojej knihe sa svojím dôsledným a rozhodným prístupom zaslúžil o jej zastavenie a postupne iné nazeranie na les. Snaženie a motto Jozefa Dekréta silne rezonovalo v jeho dobe a prinieslo želané ovocie. V súčasnej klimatickej situácii by sme tento apel mohli mierne modifikovať „Udržať ekologicky stabilné lesy pri prebiehajúcej klimatickej zmene následným generáciám“. Jedným z významných prostriedkov zvýšenia ich stability je prírode blízke hospodárenie v lese (PBHL). V tejto rubrike sa od minulého roku pracovníkmi lesníckej praxe prezentujú skúsenosti s uplatňovaním prírode blízkeho obhospodarovania lesov. Mali sme možnosť cez ich prezentáciu poznať úspechy ale aj úskalia použitých pestovných postupov, ktoré sa snažia v rôznej miere využívať prírodné procesy a zákonitosti pri formovaní prirodzenej štruktúry lesov. Z ohľadom na dnešnú situáciu a to nielen ekonomickú, klimatickú ale aj odborno - ľudskú, poďme aspoň stručne položiť základné argumenty hospodárskych spôsobov používaných v lesných ekosystémoch na pomyselný lesnícky stôl, ale aj na stôl spoločenský. Skúsme prezentovať overené fakty a praktické poznatky, poukázať na riziká, ktoré vznikajú pri rôznych spôsoboch hospodárenia lesa. V súčasnosti na Slovensku prevláda les vekových tried. Treba zdôrazniť, že tento typ lesa bude ešte dlhé obdobie dominantný, jeho postupná konverzia sa musí začať hlavne v mladých 40 ročných porastoch. Pri súčasnom triezvom objektívnom hodnotení, ak neberieme do úvahy porasty v prebudove, les vekových tried tvorí 96 % výmery lesov Slovenska. Pre kreovanie tohto typu lesa sa používajú adekvátne spôsoby hospodárenia.

Holorubný hospodársky spôsob so svojimi zásadami a pestovnými postupmi v súčasnej klimatickej situácii je pochopiteľne na periférii lesníckeho záujmu a je legislatívne jasne špecifikovaný na určité typy lesa. Les vekových tried v prípade uplatňovania holorubného hospodárskeho spôsobu je typ, ktorý predstavuje lineárny model sukcesie lesa. Podľa axiómy Antona Tichého jednorázovo redukuje zásobu na stanovenej ploche na nulovú hodnotu, vzniká rúbaň. Nový porast vzniká umelou obnovou spravidla sadbou. Následne zásoba rastie a v rubnej dobe sa redukuje na nulu. Tento model hospodárenia v súvislosti s klimatickou zmenou pri prevažnej väčšine časových etáp formovania štruktúry lesa (založená a zabezpečená kultúra, žrdkovina, žrďovina, tenká, stredná a hrubá kmeňovina) má najväčšie riziká ekologickej a statickej stability.

Podrastový hospodársky spôsob uplatňovaním svojich pestovných princípov pri súčasných parametroch časovej a ťažbovej úpravy stále pracuje s lesom vekových tried. V prvom kroku využíva prirodzenú obnovu ako nástroj striedania generácií porastu na rôzne veľkej ploche - vzniká rúbaň. Pri relatívne krátkych celkových, ale hlavne čiastkových obnovných dobách v súčasných klimatických pomeroch, stavoch raticovej zveri hrozí riziko vysokej mortality jedincov následného porastu. Okrem uvedeného rizika sa nevyužívajú prírastkové schopnosti významnej časti kvalitných stromov materského porastu. Takto uplatňovaný hospodársky spôsob má viac znakov lineárneho sukcesného modelu hospodárenia. Pásové clonné ruby s krátkou čiastkovou obnovnou dobou pri súčasnom priebehu klímy, vysokými stavmi diviačej ale aj jelenej zveri zabraňujú priraďovaniu ďalších obnovných pásov z dôvodov nesplnenia podmienok obnovného zabezpečenia predchádzajúcej rúbane. Okrem neprirodzenej geometrizácii vzniknutých rúbaní, dochádza v ostávajúcom materskom poraste k jeho fyziologickému oslabeniu a strate na hodnote. Zvlášť akútne je to na južných a juhozápadných expozíciách, kde sa už 3 roky stretávame s významným odumieraním korún stromov hlavne bukového materského porastu. Časové narušenie odoberania porastovej zásoby sa logicky premieta v znížení ročného disponibilného etátu, s ekonomickým dopadom na hospodárenie v lese. Príkladov tohto typu obnovného rubu je v lesoch Slovenska veľa. Práve veľkosť obnovnej plochy a dĺžka obnovnej doby rozhoduje o väčšej resp. menšej plošnej a drevinovej diferenciácii následných porastov. Rozumným využitím časových, ťažbových ukazovateľov a významným zmenšením plošných ukazovateľov sa vytvárajú predpoklady v podstatnej miere využiť cyklický model sukcesie prírodného lesa pri obhospodarovaní lesov. Cyklický model je charakteristický absenciou rúbane, vyrovnaným kolísaním porastovej zásoby, neustálou dynamikou prirodzenej obnovy, ktorá zabezpečuje plynulý dorast stromov do kategórie hrubiny. Presun stromov v jednotlivých hrúbkových triedach pri realizácii výchovných opatrení cez pozitívny úrovňový výber prebieha na rôzne veľkých plochách. Výber sa stupňuje na plochách, kde sa začínajú vyskytovať stromy, ktoré dosahujú stanovenú cieľovú hrúbku. Pri ich odoberaní sa vytvárajú predpoklady pre klíčenie, ujímanie, prežívanie a odrastanie semenáčikov následného porastu na ploche hlúčika resp. menšej skupiny. Čím sú plochy, ktoré dodávajú stromy do kategórie evidovateľnej hrúbky, ktorá reprezentuje objem hrubiny menšie, tým sa tento cyklický model viac približuje vývojovému cyklu pralesov. Pri dominantnom zastúpení dreviny buk (skupina lesných typov Fp, Ft) horná hranica porastovej medzery by nemala prekročiť 4-5 árov. V dubových porastoch maximálne 8-10 árov. Prechodovým plošným a produkčným modelom je pestovný model mozaikových porastov, trvalo viacetážových porastov a forma skupinová výberkového lesa, ktoré predstavujú formy trvale tvorivého lesa. Výber používaný pri týchto pestovných postupoch je jednotlivý resp. hlúčikový, ktorý je šetrný k lesu a pozitívne vnímaný spoločnosťou.

Formou, ktorá maximálne využíva rastové, vývojové a regeneračné procesy, ktoré sú spojené s kontinuitným a trvalým dorastom stromov, ich presunom do vyšších hrúbkových a výškových tried a odoberaním stromov jednotlivým výberom (výberkový rub) je výberkový les forma stromová. Táto forma výberkovej štruktúry sa vyskytuje ako časová epizóda vo vývojom cykle pralesov (štádium dorastania), ktoré sú tvorené drevinami tolerantnými na svetlo (buk, jedľa a smrek). V rámci cyklu pralesa postupne prechádza podľa rastových a vývojových procesov do štádia optima. Ak chceme mať v porastoch uvedených drevín takúto štruktúru trvalo, musí do vývojových a rastových procesov lesného ekosystému vstupovať pestovateľ cez realizáciu výberkového rubu. Tento typ lesa v optimálnej miere pracuje v cyklickom modeli sukcesie a permanentne si zachováva dynamickú rovnováhu - je to trvale tvorivý les. Výberkový les pracuje s vyváženou hrúbkovou a výškovou štruktúrou, ktorá zaručuje existenciu lesného ekosystému na každej jednotke plochy v maximálnej výkonnosti asimilačného aparátu korún a ekologickej stabilite s prihliadnutím na prebiehajúcu klimatickú zmenu. Lesný ekosystém je rôznoveký, viacvrstvový a trvale tvorivý. Prebudova na tento typ lesa trvá podľa našich poznatkov a praktických skúseností 40-50 rokov. Pri súčasnej klimatickej zmene je v rovnorodých smrekových porastoch vysoko riziková - prakticky nemožná. S formou stromovou by sa dalo uvažovať v jedľovo - bukových porastoch (severovýchodné Slovensko), hoci aj tu je v tejto etape a poznatkovej úrovni vhodnejšia forma skupinová, s cieľom vytvorenia trvalo viacetážových porastov. Výberkový les formu stromovú mnohí v lesníckej praxi považujú za mantru, ktorú chceme za každú cenu uplatňovať. Z ohľadom na dlhú dobu prebudovy, prebiehajúcu klímu, riziká spojené s drevinami hlavne smrekom bude jej uplatňovanie v lesoch Slovenska výrazne limitované.

Prezentovali sme si hlavné znaky spôsobov hospodárenia a ich riziká pri prebiehajúcej klimatickej zmene. PBHL, ktoré sa dostalo do legislatívy by malo v maximálnej možnej miere využívať cyklický model sukcesie lesa. Medzi základné pestovné modely tohto spôsobu hospodárenia okrem maloplošnej formy podrastového hospodárskeho spôsobu do veľkosti skupiny, môžeme ako príklad pre rovnorodé bukové porasty, ktoré sú v slt. Fagetum pauper resp. Fagetum typicum uviesť Reiningerov model bukového trvale tvorivého lesa s permanentným využívaním svetla a tieňa. Model je jednoduchý s možnosťou začatia jeho uplatňovania v porastoch 60 a viac ročných. Uplatňovaním zásad tohto modelu (Švajčiarsko, Rakúsko, Nemecko) sa vytvára štruktúra trvalo dvojvrstvových porastov. Pre dominantné drevinové skladby tvorené hlavnými drevinami buk a duby je vhodný prechodový model mozaikových porastov. Ak chceme so všetkou vážnosťou začať vo väčšej miere uplatňovať zásady PBHL pri obhospodarovaní lesov, musíme sa orientovať na pôvodné drevinové zloženie porastov, vytváranie nerovnovekých a podľa možnosti zmiešaných porastov s maloplošnou textúrou a svoju pozornosť zamerať na vývoj a zhodnotenie stromu. Predpokladom je dlhá obnovná doba s cieľom funkčne a produkčne využiť hodnotovú produkciu stromu, vytváranie plošnej a vekovej diferenciácie následného porastu s fókusom na prirodzenú obnovu a samoreguláciu (šetrenie výchovy mladín). Uplatňovaním týchto princípov sa zabezpečia významne lepšie fyzikálne vlastnosti pôdy, maximálna sekvestrácia uhlíka, vysoká retenčná schopnosť a ekologická stabilita lesa. V procese prebudovy na túto formu hospodárenia musíme v takýchto porastoch počítať s nižším decenálnym disponibilným etátom.

V súvislosti so stanovením číselných ukazovateľov plochy lesov, v ktorých by sa mali začať uplatňovať postupy PBHL (programové vyhlásenie vlády), musíme v lese vekových tried intenzívne začať s konverziou – zmenou štruktúry lesa na les hrúbkových tried. Na začiatku by sme mali uvažovať s porastovými štruktúrami, kde je dominantné zastúpenie buka (slt.Fagetum pauper, Fagetum typicum) a duba (slt. Quercetum a Carpineto – Quercetum). Mali by sme začať v porastoch, ktoré sú mladšie, rastovo vitálne, kde je menšie riziko ich fyziologického oslabenia pri prebiehajúcej klimatickej zmene. V prvej fáze musíme prehodnotiť silu prebierok. Intenzívnejšia výchova by mala začať už v porastoch 40 ročných použitím úrovňových prebierok s pozitívnym výberom zameraným na formovanie kvality kmeňa a kvantitatívne zlepšenie dĺžky koruny pestovne podporovaných budúcich rubných stromov. Tento postup znamená pracovať minimálne v 2/3 produkčného priestoru porastov, ktorý bude vyplnený korunami stromov. Sila prebierky by mala byť limitovaná kritickou kruhovou základňou, ktorá dokáže zabezpečiť 90 % maximálneho objemového prírastku. Podľa našich poznatkov a skúseností v rovnorodých bukových porastoch ide o silu 12-14 % z porastovej zásoby. Podobnou silou môžeme uvažovať dubových porastoch, pokiaľ je tam významná prímes hrabu a buka, ktoré vytvárajú strednú vrstvu porastu. Tieto prebierky odstraňujú úrovňové stromy, ktoré majú väčšiu hrúbku a objem „vyrábajú nákladovo lacnejšie drevo“ s lepším finančným zhodnotením. Pracujú minimálne v dvoch tretinách porastového profilu. Vytvárajú predpoklady pre väčšiu výškovú a hrúbkovú diferenciáciu porastov. Na túto približne 20 ročnú fázu by mali nadväzovať uvoľňovacie prebierky (porasty nad 60 rokov), ktoré pracujú s uvoľňovaním korún kvalitných úrovňových stromov s cieľom významnej akumulácie hodnotového prírastku na ich kvalitných kmeňoch a zachovaním vrastavých a podúrovňových stromov. Tieto prebierky významne pôsobia na využitie produkčného priestoru porastu, vytvárajú predpoklady pre plynulý príchod prirodzenej obnovy. Sila prebierok by sa mala zvýšiť na 14-18 % podľa štruktúry porastov. Podľa našich skúseností v rovnorodých bukových porastoch odobratá porastová zásoba za decénium spravidla prirastie na ostávajúcich porastových zložkách. Tu je potrebné opätovne pripomenúť si ďalšiu axiómu A. Tichého „drevo rastie na dreve“. Obnovné ruby (hlúčikové, resp. skupinové) plynule nadväzujú na uvoľňovacie prebierky, pracujú ďalej s hodnotovou produkciou porastov a vyžadujú dlhšie obdobie na využitie hodnotového prírastku všetkých kvalitných stromov v poraste, čím vytvárajú predpoklady pre významnú plošnú, výškovú a drevinovú diferenciáciu následných porastov. Naznačený postup je odborne jednoduchý, no predstavuje prvý krok začatia prebudovy porastov lesa vekových tried na trvalo štruktúrované.

Cyklický model sukcesie lesa významne znižuje riziko vytvorenia kalamitnej plochy. Presvedčivých príkladov je dosť. Napríklad po bóre vo Vysokých Tatrách, ktorá v roku 2004 vyvrátila viac ako 12 000 ha lesa v porastoch, ktoré mali výberkovú štruktúru zostala väčšina stromov strednej vrstvy a prakticky celá dolná vrstva. Nevznikla tu kalamitná plocha a porasty pokračujú vo svojom cyklickom vývoji samozrejme regulovanom pestovateľom. Pri cyklickom modeli s väčšími plochami jednotlivých rastových fáz lesa, ktoré sú plošne oddelené napr. mozaikové porasty, porasty trvalo viacvrstvové sú vysoko významné predpoklady zachovania lesa na plochách, kde sa vyskytujú mladšie rastové fázy. Príklady tohto typu sú na VšLP TU Zvolen, ale aj inde na Slovensku. Okrem vplyvu vetra tieto lesné ekosystémy sú podstatne viac odolné aj voči biotickým faktorom. Majú významne lepšiu fyziologickú vitalitu a ekologickú stabilitu. Z hľadiska stratégie použitia týchto pestovných systémov, ktoré sú súčasťou PBHL by sme sa mali orientovať v prvom kroku na drevinu buk (Fp,Ft.), ktorá je v našich lesoch najviac zastúpená. Rovnakú pozornosť by sme mali venovať dubovým porastom aj z dôvodu toho, že nám výrazne klesá zastúpenie tejto dreviny v prvej vekovej triede.

Proces prebudovy na viacvrstvové resp. mozaikové porasty (les hrúbkových tried) uplatňovaním princípov PBHL je beh na dlhú trať. Les vekových tried bude ešte dlhú dobu dominantnou štruktúrou lesa. S jeho prebudovou na les hrúbkových tried je potrebné začať v tých lesných ekosystémoch, ktoré v tomto období predstavujú najmenšie ekologické a ekonomické riziko. Klimatická zmena, ktorú všetci pociťujeme a na lesoch sa vážne prejavuje je spolu s faktorom zveri rozhodujúca pre zmenu hospodárenia v zmysle PBHL. Pri prebudove bude potrebné na tieto faktory prioritne prihliadať. Ak chceme nastúpiť na túto cestu musíme urobiť prvý krok, ktorý musí korešpondovať s jej cieľom. Týmto cieľom je postupné rozväzovanie lesa vekových tried v smere trvalo štrukturalizovaných porastov, ktoré budú z pohľadu našich terajších poznatkov primerane ekologicky stabilné. Pre použitie PBHL je vytvorené legislatívne prostredie, začínajú sa viac diseminovať praktické poznatky a skúsenosti lesníkmi, ktorí tieto poznatky majú. Málo sa hovorí o ekonomických podmienkach v lesníctve, ktoré musia ísť ruka v ruke s legislatívou. Veľmi dôležitá je pracovná atmosféra v lesníckych kolektívoch, ktorej súčasná spoločenská klíma neprospieva a tiež zmena spoločenského vnímania lesníckeho stavu. Lesnícky stav má odborné predpoklady masívnejšieho zavedenia týchto pestovných systémov do lesov. Pri súčasných spoločenských turbulenciách, partikulárnych záujmoch, nie príliš priateľských vzťahoch aj so stranou pracovníkov životného prostredia nakoniec prehráme všetci - celá spoločnosť a oslabený les bude nemým svedkom našich žabomyších vojen.

Prof. Ing. Milan Saniga, DrSc.