Lesníctvo sa ocitlo na pomyselnej križovatke

Rozhovor s generálnym riaditeľom Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Ing. Michalom Tomčíkom

 

Po vzniku koaličnej vlády Igora Matoviča sa vedenia rezortu ujal Ján Mičovský, nominant OĽaNO, lesník známy verejnosti ako nezmieriteľný bojovník s korupciou a presadzovateľ prírode blízkeho hospodárenia. Prijali ste výzvu riešiť problémy lesníctva po boku ministra Mičovského. Ako hodnotíte vývoj situácie v lesnom hospodárstve na Slovensku za rok Vášho pôsobenia na poste generálneho riaditeľa Sekcie?

Vývoj hodnotím z pohľadu lesníctva veľmi pozitívne. Za zásadné považujem silné presadzovanie a obhajovanie lesníckej agendy z úrovne ministra smerom dovnútra aj mimo rezortu. Po dlhom období marginalizovania lesného hospodárstva popri silnejšom poľnohospodárstve sa lesom dostáva omnoho väčší priestor. Dôkazom je napríklad návrh nastavenia podpory z PRV a tiež snaha o odstránenie korupcie z prostredia aj pre lesníkov mimoriadne dôležitej Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Za dôležité tiež považujem upevnenie koordinačnej osi medzi rezortnými lesníckymi organizáciami. Vnímam však aj negatíva. Jedným z najvážnejších je neúspech vo vyjednávaní prostriedkov z Fondu obnovy. Negatívne tiež vnímam vývoj situácie medzi rezortom pôdohospodárstva a ministerstvom životného prostredia napriek avizovanej snahe spájať. 

V roku 2019 ste boli členom protikorupčnej iniciatívy Odmietame. Vtedajšej ministerke pôdohospodárstva Matečnej ste doručili situačnú „Správu z trasoviska“, v ktorej ste spoločne zhrnuli všetky zásadné problémy, ktoré trápili (a trápia) slovenské lesníctvo. Ale neostalo len pri poukazovaní na problémy, Vaša protikorupčná skupina spracovala aj návrh na ich riešenie. Dokument s názvom „Lesy navždy“ bol poštou doručený ústavným činiteľom so žiadosťou o podporu pri riešení nastolených problémov. Situácia sa zmenila (kto by to bol vtedy povedal?) a dnes ste to práve Vy, kto za riešenie týchto problémov nesie zodpovednosť. Ako to vnímate s odstupom času?

Áno je to tak, nikto z členov „jedenástky“ nepredpokladal takýto scenár. Som Vám vďačný za túto otázku. Dokument je rozsiahly a týka sa mnohých oblastí. Odmietame rezonovalo lesníckou spoločnosťou a od nástupu do funkcie ubehol viac ako rok. Je na mieste ho zodpočtovať. Dokument mal 12 bodov a je stále dostupný na internete pod linkom http://odmietame.sk/wp-content/uploads/2019/06/LESY-NAVZDY.pdf. S odstupom času jedného roka a môjho pôsobenia v úrade ministerstva ich vnímam takto:

1. Prírode blízke hospodárenie v lesoch (PBHL)

PBHL bolo už skôr (pred voľbami v roku 2019) zadefinované v zákone o lesoch vďaka iniciatíve hnutia Pro Silva Slovakia, ktorého som členom a ktorého definíciu som s kolegami práve z výboru Pro Silva sám inicioval. S definíciou PBHL sa stotožňuje tiež Zákon o ochrane prírody a krajiny. MPRV SR v spolupráci s Národným lesníckym centrom spracovalo koncepciu PBHL SR, ktorú možno považovať za dobrý východiskový analytický materiál. Neskôr pri tvorbe vládneho programu sa PBHL vďaka ministrovi Jánovi Mičovskému historicky po prvýkrát dostalo do Programového vyhlásenia vlády SR pre obdobie rokov 2020-24 ako základná stratégia štátu v hospodárení v lese a v súčasnosti sa už postupne stáva lesníckou realitou. Štatutárom rezortných organizácií nastavilo MPRVSR motivačné kritéria splniť záväzok pre rok 2021 takto: Lesy SR majú zvýšiť výmeru PBHL vrátane prebudovy o 50 tisíc hektárov, LPM Ulič v celom nárazníkovom pásme lokality UNESCO a ŠL Tanapu o 200 hektárov. Téma PBHL ako samostatný vyučovaný predmet bola tiež v roku 2020 zakomponovaná do procesu vzdelávania odborných lesných hospodárov. Rovnako ako pre OLH sa téma PBHL stala súčasťou prípravy zamestnancov štátnej správy lesného hospodárstva pre získanie osvedčenia Osobitného kvalifikačného predpokladu a záujem o tému prejavujú aj stredné lesnícke školy po vzore Lesníckej fakulty TU Zvolen, kde výuka PBHL už naplno beží. V podmienkach š.p. Lesov SR vzniklo na úrovni Generálneho riaditeľstva samostatné oddelenie lektorov resp. gestorov PBHL, ktorých úlohou je poskytovať servis (zaškolenie) pre lesníkov v regiónoch priamo v teréne ako hlavný implementačný nástroj najmä pri vyznačovaní ťažieb s cieľom predchádzať možným rizikám z titulu nesprávne vyznačených zásahov. Téma PBHL tiež rezonovala v rámci dvojdňovej medzinárodnej 8. konferencie ministrov Forest Europe, ktorú organizovala sekcia po päťročnom predsedníctve Slovenskej republiky. Teší ma, že v rámci programu konferencie bol sekciou navrhnutý a plnohodnotne využitý priestor účasťou Pro Silva Europe, čím sa prostredníctvom predsedu p. Eckarta Senitzu podarilo ideu PBHL dať do pozornosti ministrom viac ako 40 krajín Európy vrátane účastnej Číny. Téma PBHL rezonuje aj v téme Európskou komisiou pripravovanej Taxonómie, no vzhľadom na nerovnakosť prírodných podmienok európskych lesov minister a sekcia iniciovala potrebu prvotného spresnenia a až následného zadefinovania pojmu PBHL. Je tiež súčasťou mnohých rokovacích zahraničných lesnícko - politických procesov. Významnú váhu v oblasti PBHL dostávajú aj pripravované lesnícke opatrenia v nastavovanom Programe rozvoja vidieka či už v prechádzajúcom období rokov 2021-22 alebo hlavnom období rokov 2023-27. Už pár mesiacov účinná vyhláška o lesnej hospodárskej evidencii tiež vytvára lepší priestor pre realizáciu a evidenciu určitých výkonov súvisiacich s PBHL a rovnako o téme PBHL veľmi detailne pojednáva aj pripravovaná nová vyhláška o Hospodárskej úprave a ochrane lesov, ktorá je aktuálne v štádiu pred pripomienkovacím konaním.

 Pre vyššie uvedené skutočnosti preto považujem tému PBHL za dobre rozpracovanú. Je potrebné v nej pokračovať.

2. Komplexná lesná produkcia

Problematika platieb za ekosystémové služby je témou rozpracovanou na rôznych medzinárodných a národných úrovniach a tiež zaznela na spomínanej Ministerskej 8. konferencii FOREST EUROPE v Bratislave. Hlavným nástrojom pre podporu mimoprodukčných funkcií resp. komplexnej produkcie je zatiaľ vyhláška 226/2017 o poskytovaní podpory v lesnom hospodárstve na plnenie mimoprodukčných funkcií lesov. Počas celej doby jej účinnosti bola lesníckym subjektom vyplácaná suma približne do výšky 3 miliónov eur ročne. V roku 2021 ministerstvo vyčlenilo na tento účel 6 miliónov eur. Do budúcna má sekcia ambíciu túto vyhlášku modifikovať lepšie v prospech PBHL a tiež navýšiť a stabilizovať výšku zdrojov pre jej plnenie. V pláne úloh legislatívneho charakteru bol zahrnutý aj zákon o lesnom ekofonde, ktorého príprave aktuálne predchádzajú interné analýzy a hľadanie najlepšieho variantu. 

3. Verejné obstarávanie

Touto oblasťou sa sekcia LHaSD tiež zaoberá. V spolupráci s rezortnými organizáciami bola vypracovaná „Analýza možností verejného obstarávania lesníckych činností so zameraním na priamych dodávateľov prác a návrh postupu v organizáciách lesného hospodárstva. Materiál bol predložený a prerokovaný poradou vedenia ministerstva s vyplývajúcou úlohou pre organizácie lesného hospodárstva v zakladateľskej a zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, ktoré zabezpečujú lesnícke činnosti (ťažba dreva, pestovateľské práce, atď.) aby rozpracovali problematiku verejného obstarávania ako súčasť svojich obchodných politík a koncepcií rozvoja podnikov tak, aby boli jednotlivé lesnícke činnosti poskytované priamymi dodávateľmi efektívne a hospodárne a aby takto vypracované obchodné politiky prerokovala a schválila v štátnych podnikoch dozorná rada a ministerstvo. Zároveň bola uložená úloha sekcii legislatívy predložiť návrh na úpravu zákona o verejnom obstarávaní Úradu verejného obstarávania tak, aby sa na ťažbu dreva, pestovateľské práce a práce súvisiace s ochranou lesa nevzťahovala povinnosť verejného obstarávania. Dôsledne sa pripravuje aj Program rozvoja vidieka v oblasti možností podpory nákupu lesnej techniky. Hlavný dôraz sa kladie na dostupnosť podpory nielen pre subjekty hospodáriace v lese ale najmä pre živnostníkov poskytujúcich služby v lesníctve. Ministerstvo tiež v roku 2021 podporilo po dlhej dobe Lesy SR š.p. v chove koní na Muráni sumou takmer 600 tisíc eur a ďalšia podpora vo výške 450 tisíc je v schvaľovacom procese. 

4. Škody zverou

Do pôsobnosti gescie sekcie spadala aj príprava nového zákona o poľovníctve, ktorý zásadným spôsobom rieši mnoho vážnych problémov. Škody zverou sú tým najvážnejším. Zákon je ešte stále v procese. V nadväznosti na problémy so škodami Národné lesnícke centrum už dopracovalo novú metodiku pre kvantifikáciu a kvalifikáciu škôd. K nej má ešte pribudnúť tzv. elektronická on line kalkulačka, ktorá uľahčí a zjednoduší zber a spracovanie údajov. Vďaka nej bude možné v rámci SR presnejšie a spoľahlivejšie spracovávať informácie o škodách vrátane ich interpretovania a následného implementovania vhodných nástrojov do manažmentu zveri. Bude slúžiť obhospodarovateľom, OLH a tiež štátu pre kontrolu vykazovania škôd a stavu porastov. Vďaka takto spracovaným údajom a ešte v kombinácii s pripravovanou vyhláškou k zákonu o poľovníctve bude možné efektívne nastaviť výšku lovu tak, aby vo vzťahu k lokálnym podmienkam nedochádzalo ku škodám a zároveň k primerane udržateľným stavom zveri. V nadväznosti na potrebu znižovania stavov zveri bola v spolupráci so Slovenskou poľovníckou komorou spustená do prevádzky aplikácia www.predajdiviny.sk, ktorá už teraz vykazuje veľmi pozitívne výsledky. Rovnako bol ministerstvom zriadený štatút tzv. Komoditnej rady pre zverinu, ktorá doposiaľ medzi asi sedemnástimi komoditnými radami vôbec neexistovala. Vzniká tak možnosť vytvorenia platformy s cieľom koordinačne zjednocovať všetky články zainteresované do problematiky spracovania a distribúcie zveriny ako napríklad poľovníkov, spracovateľov, predajcov a pod. Výsledkom má byť lepšie nastavenie podmienok trhu a dostupnosti zveriny pre reťazce a spotrebiteľov v podmienkach Slovenska bez nutnosti exportu do zahraničia, čo verím že prinesie pozitívny efekt nielen občanom ale aj užívateľom poľovných revírov. 

5. Kariérny systém a odborná správa lesov

V prostredí štátneho podniku Lesov SR bude v tejto oblasti onedlho masívnym opatrením avizovaná organizačná zmena, ktorá reaguje na dlhodobo stagnujúci systém. Jej výsledkom bude efektívnejšie nastavenie procesov riadenia, realizácie a kontroly lesníckych i administratívnych činností. Jedným z pozitívnych dopadov bude lepšia finančná motivácia zamestnancov. V súčasnosti registrujem množstvo negatívnych ohlasov na organizačnú zmenu a snahu o jej zastavenie. Som však presvedčený, že organizačná zmena je nevyhnutným predpokladom udržania podniku pri živote. Organizačné zmeny sú súčasťou mnohých firiem alebo podnikov doma alebo v zahraničí. Dlhodobo stagnujúci a často neefektívny alebo aj zneužívaný systém doviedol podnik do režimu rizikovej ekonomickej a ekologickej udržateľnosti. Vzhľadom na to, že sa po prvýkrát organizačná zmena nastavuje v prospech lesných obvodov a lesníkov, verím že bude úspešná.

Pre prostredie neštátneho sektora (ten štátny nevynímajúc) sekcia rieši v spolupráci s NLC, Pro Silva a ďalšími vybranými subjektmi problematiku zabezpečovania a tiež financovania inštitútu OLH. Pred pár dňami bola dokončená analýza a návrhy možných variantov riešenia problematiky v podmienkach celej SR. Pracujeme na nej v súlade s programovým vyhlásením vlády.

Zásadným spôsobom sa tiež mení dlhoročný systém skúšok uchádzačov o získanie osvedčenia OLH, ktorý doteraz kládol hlavný dôraz na memorovanie alebo reprodukovanie úplných a správnych znení najmä právnych predpisov. Z dôvodu nutnosti akcentu nielen na právne normy ale najmä na komplexnosť vzťahov medzi lesnými ekosystémami, lesníckymi činnosťami, legislatívou a krajinou ako takou, sekcia pripravila zmenu systému s väčším dôrazom na spomínanú komplexnosť. Nepôjde pritom o uľahčenie skúšok, ale skôr o ich racionalizáciu a efektivitu v prospech terénu. V oblasti OLH spomeniem tiež pre najlepších študentov LF TUZVO motivačný a pre transfer poznatkov vedy a výskumu účinný implementačný nástroj. Ide o možnosť získania osvedčenia OLH pre študentov, ktorí ukončia štúdium s prospechom štátnicových predmetov na známku „A“ a absolvujú potrebnú prax v rozsahu 200 hodín výlučne na Vysokoškolskom lesníckom podniku vo Zvolene pod gesciou odborného personálu. Systém bol nastavený ešte za bývalej vlády, no teraz sa spúšťa po prvýkrát do prevádzky po doladení detailov. Hoci mnoho informácií viedlo k jeho spochybňovaniu, po oboznámení sa podmienkami ho podporujem. 

6. Hospodárska úprava lesov

Od kvality dát ako výsledkov HUL závisí nielen stav lesnej krajiny ale tiež činnosť mnohých subjektov vrátane štátnych lesníckych alebo ochranárskych organizácií a strategického plánovania a vyhodnocovania. V snahe naplnenia programového vyhlásenia vlády ministerstvo vyčlenilo 150 tisíc eur na rozvoj HUL. V rámci NLC v roku 2020 vzniklo samostatné taxačné oddelenie so zameraním sa na vyhotovenie PSOL pre celky hospodáriace PBHL. Zamerané bude tiež na overovanie a implementáciu nových moderných technológií používaných v oblasti HUL. Totálny prechod taxácie pod štát zatiaľ nemožno predpokladať.

(celý text rozhovoru si môžete prečítať v aktuálnom vydaní časopisu LES & Letokruhy)