Lovy s lukostrelcami I.
Skúsenosti užívateľa zvernice
Na Slovenku je lov lukom s najnižšou napínacou hmotnosťou 220 N možný vo zverniciach od 1. septembra 2009. Umožnil to nový zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z.z. Lesný závod Rožňava poľovnícky obhospodaruje dve zvernice – Betliar a Krásna Hôrka. Prvý kontakt s lukostrelcami sme zaznamenali 14. novembra 2013, keď nám z generálneho riaditeľstva Lesov SR preposlali e-mail s požiadavkou Ziemowita Tokarského z Poľska. Historicky prvá návšteva a lov lukostrelcov v Betliari bola v termíne od 28. novembra 2013. Odvtedy sme s poľskými lukostrelcami absolvovali doteraz sedem loveckých sezón. Počas tohto obdobia sme sa navzájom učili, získavali skúsenosti a zdokonaľovali naše spoločné lovy, my na strane užívateľa zverníc a organizátora loveckého pobytu, oni na strane poľovných hostí – lovcov.
Chýbajúce skúsenosti
Prvou zvernicou v pôsobnosti Lesov SR, ktorá sa začala zaoberať lovom zveri lukom a spolupracovať s lukostrelcami bola Zvernica Sochoň na OZ Trenčín, ktorá je v lukostreleckej komunite známa aj pod názvom Kočovce, podľa neďalekej obce. Tu kolegovia začali zberať prvé skúsenosti s lukostrelcami už hneď od roku 2010. Výhodou tejto zvernice je jej poloha na západe Slovenska, kde je aj početnejšia komunita slovenských lukostrelcov organizovaných v Slovakbowhunting. Tí začali v Kočovciach organizovať lukostrelecké lovy aj pre zahraničných lukostrelcov. Vďaka polohe je táto zvernica dostupnejšia hosťom z krajín, kde zatiaľ lov s lukom nie je legislatívne možný (Rakúsko, Česká republika a Poľsko). Výhodou bolo aj to, že niektorí kolegovia z OZ Trenčín sa k loveckej lukostreľbe postavili pozitívne hneď od začiatku a niektorí z nich sa postupne aj sami začali aktívne venovať lukostreľbe. A tak v tejto zvernici začal veľmi rýchlo stúpať počet lukostrelcoch, ktorí po prvých 2-3 sezónach začali prevyšovať počet „klasických“ poľovných hostí s loveckými puškami. Poľskí lukostrelci absolvovali svoje prvé dve lovecké sezóny na Slovensku v Kočovciach (2011, 2012). No vzhľadom na počet pribúdajúcich hostí tu začala byť „tlačenica“ a problémy so získaním nových termínov. Poľskí lukostrelci začali hľadať na Slovensku novú zvernicu s novými možnosťami pre lov lukom a oslovili našu zvernicu Betliar. Neprekážal im pritom hendikep polohy na východe, lebo vzhľadom na veľkosť Poľska, mnohí z Poliakov majú na Slovensko cestu niekoľko stoviek kilometrov a tí najvzdialenejší až vyše tisíc kilometrov. Pri týchto vzdialenostiach je im už jedno, či cestujú na západ do Trenčína, alebo na východ do Rožňavy.
Od prvého kontaktu lukostrelcov k ich prvému termínu v novembri 2013, uprostred rozbehnutej loveckej sezóny, bolo málo času na nejaké rozsiahlejšie prípravy. Z komunikácie s kolegami na OZ Trenčín a so Ziemowitom Tokarským – predsedom poľskej spoločnosti loveckej lukostreľby - Polisch bowhunting association (PBA) sme mali základné informácie o tom, že sa loví kladkovým lukom z posedov na vzdialenosť cca 30 metrov, najlepšie na vnadiskách. A tak sme vybrali niekoľko miest s posedmi, kde sme doteraz lovili klasicky s loveckými puškami a začali sme vnadiť zver bližšie pri týchto posedoch. Na historicky prvý lov lukmi do Betliara 28. novembra 2013 prišli dvaja „prieskumníci“ z poľskej spoločnosti loveckej lukostreľby – jej predseda Ziemowit a Jaroslaw. Nemali sme od tohto prvého pokusu nejaké veľké očakávania, no dopadol „neúspechom“ a počas troch dní sme neulovili nič a ani nebola žiadna šanca na výstrel. Prvý nečakaný problém vyskočil s posedmi. Niektoré naše kazateľnicové posedy neboli vo vnútri dostatočne veľké na to, aby umožnili výstrel lukom cez okienko. Od okienka po zadnú stenu posedu potrebuje mať lukostrelec vzdialenosť aspoň 150 cm, z toho treba cca 130 cm na natiahnutie luku a ďalších 20 cm na pohyb luku v momente výstrelu pri uvoľnení energie tetivy. Pred prvým lovom lukostrelci prešli a vyskúšali pripravené posedy s vnadiskami. Niektoré z nich boli malé bez možnosti lovu s lukom, z niektorých bolo možné vystreliť zo šikmej pozície, alebo z nich vedel vystreliť len Jaroslaw, ktorý bol menšej postavy a s o niečo menším lukom. Ziemowit je väčšej postavy a vedel zo šikmej pozície vystreliť z jedného najväčšieho posedu. Aby sme využili čas, lovili sme s nimi „klasicky“ večer a aj ráno. Večer to ešte ako tak malo zmysel čakať na posede s vnadiskom, no ráno samozrejme posed a vnadisko nefunguje. A tak sme vyrazili do revíru na posiedku. Pamätám si, ako sme prvé ráno obchádzali so Ziemowitom mladiny a z jednej z nich aj vytiahla jelenica s jelienčaťom, no vzdialenosť a pohyb zveri pomedzi stromy nedali žiadnu šancu ani len pomyslieť na výstrel s lukom. Ďalšie ráno sme skúšali ešte za tmy občakávať zver na chodníkoch v starom riedkom lesnom poraste. No ani to neviedlo k ničomu, aj keď sme nejakú zver videli, bola vždy na luk „ďaleko“. Uvedomil som si, aké je ťažké, ba priam nemožné dostať sa nepozorovane v lese k zveri na vzdialenosť 30 metrov.
Aj napriek prvému neúspechu, naplánovali sme ešte jeden termín na záver sezóny 10.-12. januára 2014. My sme za ten čas upravili vytipované posedy pre lov lukom. Zväčšili sme hlavné okienko na posede tak, že sme vypílili 2-3 dosky nad okienkom a pripevnili ich späť na záveskoch. Hornú časť okna bolo tak možné pre potreby lukostrelcov vyklopiť dohora a zväčšiť. Na okná sme zároveň umiestnili závesy z maskovacej siete, aby bol lukostrelec a sprievodca trochu krytý pred pohľadom zveri vo zväčšenom okienku. Na januárový termín prišli piati poľskí lukostrelci znovu pod vedením ich predsedu Ziemowita. Aj jemu záležalo na tom, aby v Betliari dosiahli aspoň prvý čestný úspech pri love s lukom. Vybral preto skúsenejších kolegov, ktorí už mali prvé úlovky zo zvernice Kočovce. Ale aj tí „skúsenejší“ poľskí lukostrelci, boli v tom čase stále ešte len „začiatočníkmi“, lebo mali absolvovaných len niekoľko málo lovov s lukom „na ostro“ v Kočovciach. V tomto januárovom termíne bolo hmlisté, sychravé počasie a nie príliš veľa snehu. Aj napriek príprave a vynaloženému úsiliu päť lukostrelcov a päť sprievodcov počas štyroch poľovníckych dní neulovili nič a ani nevystrelili na zver. Výsledok bol znovu nula a na prvý pohľad dopadala naša prvá sezóna s lukostrelcami v Betliari fiaskom...
Teraz už vieme, príčin bolo viacero. Prvým zásadným problémom bolo to, že sme mali trochu smolu a začali sme našu prvú sezónu s lukostrelcami v jeseni, v čase dobrej semennej úrody buka a duba. Zver mala všade dostatok potravy, na pripravené vnadiská chodila nepravidelne a nemusela riskovať, aby prišla na 30 metrov k posedu. (Táto situácia sa nám opakovala aj v neskorších sezónach, v čase semenných rokov poklesla úspešnosť lovu lukom a zaznamenali sme aj nulové výsledky lovu). Navyše sme vybrali posedy a miesta, kde sme dovtedy lovili zver klasicky puškami. Obidva termíny boli už v čase rozbehnutej sezóny 2013 a zver už mala „negatívne skúsenosti“ na daných lokalitách. A tak zver bola veľmi opatrná a ak sa aj v okolí posedu objavila, nikdy neprišla na vnadisko a ani na nejakú „bližšiu“ vzdialenosť k posedu. Mal som pocit, že zver o nás vie, vidí nás na posedoch a nedôverčivo sa díva na „vylepšené“ a zväčšené okná na posede. Raz večer, keď sme takto so Ziemowitom čakali na posede, vyšla na lúku skupina mladších jeleňov. Stáli tak na 120-150 metrov, často sa dívali v smere posedu a nepriblížili sa bližšie ako na 100 metrov. Ďalší večer sme sa presťahovali do loveckého stanu pod posed, čo bola novinka v taktike nášho lovu. Jelene vyšli znovu, no znovu o nás vedeli, nepozdával sa im zrejme ten stan, ktorý tam ešte včera nebol a mal som tiež pocit že nás aj cítia v točiacom sa vetre.
Zvernice
Lovy s lukostrelcami na OZ Rožňava sme začínali vo Zvernici Betliar. Tá patrí k väčším zverniciam s výmerou 1 696 ha. Je situovaná v horskom prostredí s nadmorskou výškou od 400 do 1 100 m n. m pod hlavným hrebeňom Volovských vrchov. Vo zvernici je normovaný kmeňový stav 250 kusov jelenej zveri, 260 kusov danielej zveri, 135 kusov muflonej zveri a prirodzene sa tu vyskytuje aj srnčia a diviačia zver. Početnosť diviačej zveri sa v priebehu roka mení a odhadujeme ju na 70 až 120 kusov. Dôležitým faktorom je skutočnosť, že zvernica Betliar sa nachádza v areáli veľkých šeliem a prechodne až trvalo sa vo zvernici vyskytuje rys a vlk. Občas zvernicu navštívi aj medveď. Zver je do určitej miery „zvyknutá“ na prítomnosť predátorov a tým je aj viac ostražitá. V lesných porastoch prevládajú listnaté dreviny so zastúpením buka a duba. Po veterných kalamitách v rokoch 2013 a 2014 vzniklo vo zvernici cca 700 ha holín a mladých porastov. Vo zvernici je tiež 25,5 hektárov políčok pre zver a 62,5 ha kosených lúk. S ohľadom na výmeru a prírodné faktory sú podmienky zvernice Betliar skôr bližšie k podmienkam voľného revíru. To oceňujú viacerí poľovní hostia a páči sa to aj lukostrelcom. Z uvedených dôvodov je tu však lov lukom náročnejší a úspešnosť lukostrelcov nižšia, ako v iných stredne veľkých a malých zverniciach. V podmienkach zvernice Betliar sú pri love úspešnejší len tí lepší a skúsenejší lukostrelci. Začínajúci lukostrelci tu bývajú často neúspešní a aj sklamaní.
Na lesnej správe Krásnohorské Podhradie má OZ Rožňava Diviačiu zvernicu „Krásna Hôrka“ s výmerou 185 hektárov. Uznaná zvernica „Krásna Hôrka“ bola vybudovaná v roku 2008 v rámci režijného poľovného revíru Pipítka (4 383 ha). V čase príchodu lukostrelcov v roku 2013 boli vo zvernici naplnené normované kmeňové stavy 75 kusov diviačej zveri a realizovali sa už prvé spoločné poľovačky na diviaky. Vo zvernici je takmer 100 % zastúpenie duba v lesných porastoch a 7 hektárov lúk. Na dvoch lúkach sú vybudované kazateľnicové posedy na individuálny lov zveri a v lesných porastoch je niekoľko desiatok nízkych otvorených posedov využívaných pri spoločných poľovačkách. V roku 2017 bol vo zvernici založený chov muflonej zveri (aj s perspektívou pre lukostrelcov) s normovaným stavom 60 kusov. Vzhľadom na nízky plot sa vo zvernici vyskytuje aj jelenia zver z okolitého režijného revíru s rôznou početnosťou v priebehu roka (10-40 kusov). Zvernica „Krásna Hôrka“ bola plánovaná a využívaná predovšetkým na poplatkový lov diviačej zveri na spoločných poľovačkách a len príležitostne tu lovili aj individuálni poľovný hostia. Príchodom lukostrelcov na OZ Rožňava sa to však zmenilo a ukázala sa väčšia perspektíva využívania zvernice na individuálny lov s lukostrelcami. Vzhľadom na jej menšiu výmeru začal byť tento lov efektívnejší ako vo veľkej betliarskej zvernici.
Pre úplnosť je treba uviesť, že spomínaná Zvernica Sochoň pri Kočovciach na OZ Trenčín patrí k stredne veľkým zverniciam s výmerou 531 ha. Obdobne ako v Betliari sa tu vyskytuje zver diviačia, muflonia, danielia a v nižšej početnosti aj zver jelenia. Táto zvernica však nemá až také problémy s veľkými šelmami ako Betliar a lov lukom je tu zrejme o niečo jednoduchší. Z rozprávania poľských lukostrelcov, s ohľadom na početnosť hostí a zvyšujúci sa tlak lukostreľby na zver v tejto zvernici, začína zver reagovať na lukostreľbu a je ostražitejšia. Zo Sochoňa sa stala lukostrelecká zvernica a lukostrelci v súčasnosti predstavujú hlavnú klientelu zvernice. Poľskí lukostrelci v rámci možných termínov navštevujú zvernicu Kočovce dodnes.
Marcel Lehocký, poľovný referent LESY SR, š.p., OZ Rožňava
