Aká je skutočná ťažba dreva na Slovensku? Ťažíme v súčasnosti veľa alebo nie?

O tom, čo je mýtus a kde je pravda, uvažujeme spoločne s Ing. Vladimírom Šebeňom, PhD. z Národného lesníckeho centra Zvolen

Naša verejnosť sa mohla zoznámiť s Plánom obnovy Slovenska. Zaujalo nás, že lesníctvo sa v ňom spomína len raz. Aj to v súvislosti s výškou ťažby. Tá je údajne najvyššia v rámci krajín OECD. Nevieme z akých zdrojov čerpali autori Plánu obnovy Slovenska. Keď si však pozrieme iné zdroje, napríklad Forest Europe/UNECE/FAO, tak tomu zďaleka nie je. Pritom Plán obnovy Slovenska by mal vychádzať z reálnych ukazovateľov. Aká je skutočná pravda? Ťažíme veľa dreva alebo nie?

Na začiatku treba zdôrazniť význam ťažby dreva. Aktuálne ju najčastejšie vníma široká verejnosťou ako nejakú negatívnu činnosť, ktorej výsledkom je zhoršovanie stavu lesov, drancovanie prírodného prostredia, či dokonca odlesňovanie. Popritom sa úplne zabúda na to, že drevná hmota predstavuje našu najvýznamnejšiu obnoviteľnú surovinu. Obnoviteľnú. A to treba neustále zdôrazňovať.

V súčasnosti sa však menia spoločenské požiadavky na lesy. Nevedeli by sme fungovať pri zníženej spotrebe dreva, alebo ho dokonca úplne prestať využívať?

Ja osobne si to neviem predstaviť. Totiž, ťažba dreva prináša spoločnosti nenahraditeľné, alebo len veľmi ťažko nahraditeľné úžitky. Ťažba a spracovanie dreva poskytuje stavebné, konštrukčné, dizajnové či dekoračné materiály, produkty dennej spotreby v širokom zmysle a netreba zabúdať ani na zdroje obnoviteľnej energie a tepla.

Keby sme vymenovali celú škálu využívania suroviny a výrobkov z dreva, podľa mňa by sme určite dospeli k tomu, že bez dreva normálne fungovať nevieme. Navyše, úplné nevyužívanie tohto prírodného obnoviteľného zdroja, ktorý neustále dorastá, nielen že nemá ekonomické opodstatnenie, ale ani automaticky nezlepšuje stav lesov. Toto si tiež laická verejnosť neuvedomuje.

Takže logicky ťažiť určite treba, aby sme získali nenahraditeľnú drevnú hmotu.

Prirodzene. Avšak treba si uvedomiť, že ťažba dreva sa nerealizuje len z dôvodov získania drevnej suroviny.

O Presne tak. Osobitný účel majú výchovné ťažby, ktoré formujú súčasnú a budúcu štruktúru lesov, čo je ich hlavný cieľ. Samostatnou kapitolou sú sanačné ťažby, ktoré zabraňujú množeniu či šíreniu škodcov pri zabezpečovaní hygieny porastov. V prípade ich nevykonávania sa paradoxne môže zdravotný stav lesov aj zhoršiť. No a kalamitné náhodné ťažby majú za cieľ aspoň čiastočne zužitkovať neplánovane poškodenú drevnú hmotu, hoci aj v nižšej hodnote, pretože inak by vznikali ešte väčšie ekonomické škody. Aktuálne tvoria náhodné ťažby až polovicu celkových ťažieb dreva, čo je naozaj dlhodobo ťažko udržateľné pre normálne fungovanie lesného hospodárstva. Lenže musíme vychádzať z historického stavu lesov. Tým, že prestaneme vykonávať ťažbu dreva, určite nezabránime ďalšiemu poškodzovaniu človekom ovplyvnených či zmenených lesov biotickými či abiotickými činiteľmi. V súčasnosti sú to najmä podkôrny hmyz a vietor. Akurát by sme namiesto obnovovaných holín vzniknutých spracovaním následkov náhodných ťažieb videli omnoho viac odumretých stojacich stromov. S čím však nevyhnutne súvisí kolobeh šírenia spomínaných činiteľov.

Objasnili sme si základné pojmy. Môžeme prejsť priamo k podstate našej témy. Ťažíme alebo neťažíme neprimerane veľa?

Základná otázka je, čo je to primerane. Ak porovnáme iba absolútne hodnoty, podľa evidencie naozaj vykazujeme dva krát vyššie ťažby dreva než pred dvadsiatimi rokmi. Lenže nám stúpajú aj zásoby dreva v lesoch, na čom sa určite podieľa aj dlhodobo plánovaný systém obhospodarovania. Desaťročia u nás ťažba dreva neprekračuje jeho prírastok, čo sa tiež môže zdať prospešné a teda aj primerané. Ale z toho vyplývajú tiež určité riziká.

Ktoré riziká máte na mysli?

Musíme si uvedomiť, že vyšší prírastok ako ťažba dreva nemôže pokračovať donekonečna. Tak ako stromy nerastú do neba, aj zvyšovanie zásob má svoje hranice, ktoré aktuálne limituje aj klimatická zmena a uvedené biotické a abiotické činitele. Najdôležitejším faktorom pre vznik kalamity sú totiž vysoké nahromadené zásoby dreva. Typickým príkladom bola vetrová kalamita Alžbeta v roku 2004, ktorá zničila množstvo porastov. Tie sa nachádzali v chránenom území, kde sa aj z tohto dôvodu časom znižovala intenzita úmyselných ťažieb.

Ak však budeme znižovať intenzitu ťažieb pri zvýšenom prírastku, skôr či neskôr zásoby neznížia plánované hospodárske zásahy, ale náhodné prírodné procesy. Potom môžeme polemizovať, či pri nespracovaní následkov kalamít ide ešte o ťažbu, alebo nie. Môžeme totiž kalamitné drevo úmyselne ponechať v lesoch bez využitia, napríklad aj kvôli zvyšovaniu diverzity organizmov naviazaných na mŕtve drevo. Avšak súčasná legislatíva to stále eviduje ako ťažbu dreva, hoci nespracovanú a ponechanú. Takejto ťažbe pasívnym prístupom nedokážeme zabrániť.

Pomôžme si konkrétnymi číslami. Ako sme na tom v porovnaní s ostatnými krajinami?

Ešte by som pripomenul, že aktuálne reportované údaje sú založené na údajoch lesnej hospodárskej evidencie, teda závisia od jej správnosti a úplnosti. Vieme dokumentovať, že nie je stopercentná, a že sa skutočne vyťaží ešte o čosi viac než sa eviduje. Toto však podobne funguje aj v ostatných krajinách. Samozrejme, absolútne čísla ťažieb dreva závisia od výmery lesov. Teda je zrejmé, že Slovensko s dvomi miliónmi hektárov a podielom asi jedno percento predstavuje v Európe len malú dôležitosť. Najvyššie ťažby v Európe vykonáva Švédsko, viac než 80 miliónov kubíkov ročne. Len o čosi menej vykazuje Nemecko a Fínsko. Z 23 štátov Európy, ktoré prezentuje najnovšia Správa o stave lesov, sa Slovensko za rok 2015 umiestnilo až na dvanástom mieste.

Čo znamená, že sme sa podľa celkovej vykonanej ťažby dreva nezmestili ani do prvej polovice uvedených európskych krajín?

V absolútnych číslach je to tak. Pre rôznu výmeru lesov je vhodnejšie porovnávať intenzitu ťažieb dreva v prepočte na určitú jednotku. Napríklad podiel ťažieb na prírastku drevnej hmoty, alebo na výmeru lesa, alebo na zásobu dreva. Tu treba upozorniť, že stredoeurópske produkčnejšie prírodné pomery predsa len umožňujú vyššie ťažby, ako v boreálnych alebo mediteránnych lesoch. Správa o stave lesov porovnáva podiel ťažieb na prírastku dreva. V roku 2015 žiadna z krajín výškou ťažby neprekročila prírastok. Pripomeniem však, že v roku 2010 prekročila ťažba prírastok dreva vo Švédsku. Teda práve krajine s najväčšou výmerou lesov a zásob dreva v Európe. Spôsobil to podobne ako u nás vysoký podiel kalamitných ťažieb. Naznačila sa teda skutočnosť, že zásoby nemôžu rásť do nekonečna, čo by malo byť upozornením aj pre nás. Na prvom mieste s najvyšším podielom ťažieb na prírastku k roku 2015 bolo Belgicko, nasledované Švédskom, Rakúskom, Českom, Estónskom, Fínskom a Švajčiarskom. V týchto krajinách sa vyťažilo 80 a viac percent prírastku.

A ako dopadlo Slovensko?

Až po vymenovaných štátoch sa v poradí umiestnilo Slovensko, konkrétne na siedmom mieste z 23 krajín a podielom pod 80 percent prírastku. Pred Nemeckom, Chorvátskom a Litvou.

Čo je však obrovským prekvapením? Že toto nekorešponduje s prezentovanými údajmi v rámci krajín OECD!

Je to tak. Priznám sa, že ma veľmi zaujali medializované informácie v roku 2017, že údajne „Rúbeme najviac vo vyspelom svete!“, kde text článku upresňuje, že „na Slovensku ťažíme podľa štatistík OECD z krajín vyspelého sveta najviac dreva na kilometer štvorcový lesov hneď po Lotyšsku za roky 2008 až 2012“. Nedatovaný dokument OECD „Making the Slovak Republic a more resource efficient economy“ prezentoval ťažbu dreva za uvedené roky v lesnícky nekonvenčných prepočítaných tonách na kilometer štvorcový. Podľa toho Lotyšsko dosiahlo takmer 3,5 tisíc ton na kilometer štvorcový, Slovensko takmer 2,5 tisíc ton a Luxembursko 2 tisíc ton. Až za nimi nasledovali Portugalsko, Česká republika, Belgicko a Rakúsko s hodnotami nad 1500 ton na kilometer štvorcový. Švédsko s hodnotou okolo 700 ton skončilo medzi poslednými krajinami.

Dozvedeli ste sa, v čom spočíva takýto rozdiel?

Hoci som pátral po zdroji údajov, nedopátral som sa. Mrzí ma, že aj takýto oficiálny dokument uvádza zjavne vychýlené či pomýlené čísla. Nielen poradím krajín, ale aj spornými hodnotami. Švédsko tu prakticky dosiahlo len štvrtinu hodnôt Slovenska. Ak odhadneme že priemerný kubík dreva u nás predstavuje asi pol tony, 2500 ton je asi 5000 kubíkov. Ak máme dva milióny hektárov, čiže 20 tisíc kilometrov štvorcových, tak mi to vychádza na ťažbu sto miliónov kubíkov. Teda rádovo inde ako je realita. Prezentované výsledky z tohto dôvodu nemôžem považovať za korektné.

Ešte by som doplnil, že v správe OECD sa objavilo aj tvrdenie, že odporúčaná ťažba dreva na Slovensku by mala zodpovedať 60 percent prírastku, kým aktuálne dosiahla až 80 percent. Ako sme si povedali skôr, toto mylné tvrdenie nemá žiadnu oporu v realite a skôr či neskôr sa pri dlhodobom raste kalamít môže dostať aj na sto percent. Či to človek vie ovplyvniť, alebo nie. Presne ako sa to stalo v krajine s najväčšou plochou lesov a zásobou dreva v Európe pred desiatimi rokmi.

V pomere ťažby a prírastku dreva sa Slovensko neumiestnilo najhoršie. Porovnávali ste aj iné hodnoty?

Áno, napríklad podiel ťažby na celkovej zásobe dreva. Toto súvisí s produkčnými možnosťami, ako aj s intenzitou využívania. Vyššiu intenzitu vykazujú lesnícky vyspelejšie štáty, ktoré efektívnejšie využívajú tento obnoviteľný prírodný zdroj. Všeobecne sa podiel ťažby dreva na celkovej zásobe pohyboval medzi 1,5 a 2,5 percenta. Najvyšší podiel ťažby dreva vykázalo s hodnotou 3,0 percentá v roku 2005 Švédsko, neskôr podiel klesol na 2,7 percenta. Vysoké hodnoty 2,6 až 2,7 percenta malo aj Nemecko, približovali sa k nemu Česká republika a Lotyšsko s 2,0 až 2,5 percenta. Hodnoty okolo 2 percent vykazovalo Maďarsko, Rakúsko a Slovensko. Jediná krajina dosiahla nižší podiel ťažby na celkovej zásobe než 1 percento, a to Slovinsko, s hodnotami 0,7 až 0,9 percenta.

Najvyšší podiel ťažieb na zásobách tak dosiahli krajiny s najväčšou zásobou dreva, Švédsko a Nemecko. Nasledovali ich krajiny porovnateľné so Slovenskom, ako Česká republika, Rakúsko či Lotyšsko. Zaujímavé je, že vyšší podiel ako Slovensko ťažilo aj Maďarsko, s výrazným zastúpením menej produkčných listnáčov. Je zrejmé, že Slovensko ani kvôli výrazne vysokej kalamitnej ťažbe v súčasnosti aktuálne neťažilo vyššie podiely dreva než tieto krajiny. Na druhej strane rebríčka je Slovinsko, ktoré vo veľkom uplatňuje prírode blízke obhospodarovanie lesov a pritom ťaží menej než ostatné štáty v našom priestore.

Takže, definitívne, čo je mýtus a čo fakt? Môžeme túto tému uzavrieť s jednoznačným záverom?

Oficiálne reportované údaje za roky 2005, 2010, 2015 poukazujú na fakt, že Slovensko zďaleka nepatrí k štátom s nadmernou ťažbou dreva. Napriek vysokému podielu kalamitných ťažieb sme vo väčšine ukazovateľov skončili nielen za lesnícky najvyspelejšími krajinami s najvyššími zásobami dreva či výmerami lesov, ako Švédsko či Nemecko, ale v porovnaní so susednými krajinami sme ťažili menej než Rakúsko či Česko. Išlo pritom o obdobie ešte pred súčasným masovým odumieraním smrečín, ktoré teraz zasiahlo najmä Česko. Tvrdenie, že v súčasnosti ťažíme neprimerane veľa, alebo najviac z krajín OECD, je teda mýtus.

Ďakujem za rozhovor.

Ján Fillo