Mýty a fakty II.

Aké sú skutočné zásoby dreva v našich lesoch?

O tom, čo je mýtus a kde je pravda, uvažujeme spoločne s Ing. Vladimírom Šebeňom, PhD. z Národného lesníckeho centra Zvolen

Najskôr citujem: „V súčasnosti sú v dôsledku aktuálneho nerovnomerného vekového zloženia v lesoch na Slovensku historicky najvyššie zásoby dreva, minimálne za ostatné storočie, s objemom 481,8 mil. m³ hrubiny bez kôry. Priemerná zásoba na 1 hektári je 248 m³.“ Môžeme smelo povedať, že toto nie je mýtus, ale fakt. Oficiálna pravda. Dočítame sa o nej v Zelenej správe za rok 2019.

Pýtam sa, prečo by sme mali niečo spochybňovať alebo dokazovať, keď ide o jednoznačné údaje?

Začal by som tým, že zásoba dreva je po výmere lesov druhý najdôležitejší údaj, ktorý vyjadruje stav našich lesov. Ovplyvňuje ťažbové možnosti. Je veľmi dôležité sledovať jej stav, porovnávať doterajší vývoj a prognózovať trend. A pritom treba vychádzať zo správnych a dostatočne presných čísiel. A za problém považujem práve presnosť zisťovania zásob.

Ako dlho sa už u nás sledujú zásoby dreva?

Stav a vývoj zásob dreva v lesoch Slovenska sa sleduje asi sto rokov. Prvé štatistické údaje máme z obdobia vzniku Československej republiky s hodnotou 213 miliónov m³. Prvá inventarizácia lesov Slovenska zistila zásoby dreva vo výške 233 miliónov m³ k roku 1956. K roku 1970 už máme údaje z permanentnej inventarizácie lesov s hodnotou 313 miliónov m³, ktorá stúpla na 348 miliónov m³ v roku 1990, 410 miliónov m³ v roku 2000 až na uvedených takmer 482 miliónov m³ v roku 2019. Prakticky okrem malého poklesu vo výške 0,1 percenta v roku 2017 zásoby dreva dlhodobo každý rok rastú. Z tohto pohľadu je možné súhlasiť, že sú najvyššie v histórii. Nesúhlasím však s prezentovanou hodnotou.

Chcete tým povedať, že tieto zásoby dreva neboli zistené správne?

Po analýze použitých spôsobov zisťovania zásob si názor urobíte sami. Pritom predstavujem aj ich presnosť. Spojenie „historicky najvyššie zásoby dreva v našich lesoch“ sa totiž po prvýkrát objavilo práve vo Výsledkoch Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR 2015-2016. Ale s akou hodnotou? Až 628 ± 24 miliónov metrov kubických hrubiny bez kôry! Samozrejme, tu boli započítané aj zásoby dreva v lesoch na nelesných pozemkoch, a to vo výške 46 ± 7 miliónov kubíkov. Aj bez toho však prezentovať historicky najvyššie zásoby s hodnotou 481,8 miliónov kubíkov v porovnaní s výsledkami Národnej inventarizácie naozaj nevyzerá korektne.

V čom je teda problém?

Práve v neuvádzanej presnosti spôsobov zisťovania zásob. Vieme, že v rámci Národnej inventarizácie sa použilo výberové priame meranie všetkých stromov, hoci na veľmi malej, ale reprezentatívne rozmiestnenej časti lesov. Zásoby dreva nastojato sa tu zistili s presnosťou ± 3,8 percenta. Nie je to najvyššia presnosť, v zahraničí sa stretávame s omnoho presnejšími hodnotami aj do jedného percenta. Ale vieme, aká je presnosť pri údajoch v Zelenej správe? Nevieme, pretože sa neuvádza. A to zvádza k tomu, že sa zdajú byť úplne presné, s čím určite nemožno súhlasiť.

Ak sa presnosť neuvádza, vieme k nej nejakým spôsobom dospieť?

Určite áno, hoci to bude presnosť teoretická, nie zistená v teréne. Asi nemusím zvlášť zdôrazňovať, že každý spôsob zisťovania zásob má svoju presnosť. Priemerkovanie všetkých stromov je určite presnejšie než nepriame odvodenie pomocou Rastových tabuliek. Možno však bude prekvapením, že ani celoplošné priemerkovanie nie je úplne bez chyby.

Čo tu spôsobuje chyby?

Chyby spôsobuje možné opakované započítanie toho istého stromu alebo naopak vynechanie, ktoré hrozí pri priemerkovaní tisícok stromov. Ďalej tu vstupuje chyba zistenia výšok stromov. Všeobecne pri priemerkovaní možno počítať s chybou do päť percent. Na druhej strane aj súčasné pracovné postupy hospodárskej úpravy lesov uvádzajú, že presnosť zisťovania zásob dreva v jednotlivých porastoch pomocou Rastových tabuliek diferencovaných na zásobové úrovne je ± 15 percent a pri nediferencovaných až ± 20 percent.

Čiže, ak budeme vedieť presnosť zisťovania v jednotlivých porastoch, dostaneme sa k celkovej presnosti zistenia zásob. A vieme ju teda stanoviť?

Áno. Máme totiž údaje o spôsobe zisťovania v každom poraste. Aktuálne pritom dominujú menej presné metódy, ako rastové tabuľky. Priložená mapka predstavuje používané spôsoby zisťovania zásob v Programoch starostlivosti o lesy platných pre rok 2017. Až 67,5 percenta z celkových zásob sa zistilo pomocou nediferencovaných rastových tabuliek, ďalších 12,8 percenta pomocou diferencovaných na zásobové úrovne. Spolu to predstavuje viac než 80 percent.

Po nich nasledovalo relaskopické zisťovanie s podielom 17,3 percenta. Na všetky iné spôsoby tak zostalo iba 2,5 percenta. Pritom celoplošné priemerkovanie z toho tvorilo 1,3 percenta. Celková presnosť vypočítaná ako vážený priemer zo zásob tak vychádza na ± 18 percent. Zo sumárnej zásoby by pritom chyba 18 percent predstavovala až 87 miliónov m³. Výsledok by sme pri 95-percentnej spoľahlivosti štatisticky prezentovali ako 482 ± 87 miliónov, teda hodnotu medzi 395 až 569 miliónmi. A tu už možno prekvapujúco na priloženom grafe vidíme, že intervaly zásob zistených podľa Programov starostlivosti

o lesy a Národnej inventarizácie lesov sa dokonca prekrývajú. Čiže medzi nimi vlastne nie je štatisticky významný rozdiel. Avšak zásoby podľa Plánov starostlivosti o lesy máme zistené s päťnásobne nižšou presnosťou.

Takže príčina rozdielov je len v presnosti?

Presnosť použitej metódy ovplyvňuje presnosť výsledku. Vzhľadom na systematické vychýlenie, teda priemerné podhodnotenie zásob podľa PSoL však predpokladáme, že nižšie hodnoty sú spôsobené aj inými vplyvmi. Je to napríklad systematicky podhodnotený odhad zakmenenia najmä v hustejších porastoch, alebo podhodnotená stredná výška.

Problémom bude aj správne stanovenie stredného kmeňa v diferencovaných porastoch, ktorých zastúpenie sa bude v našich lesoch zvyšovať so zvyšovaním prírode blízkeho obhospodarovania. Myslím že významný zdroj môžu byť aj preberané údaje z Rastových tabuliek, ktoré môžu byť pre dnešné pomery neaktuálne.

Sú teda zásoby uvádzané v programoch starostlivosti o lesy podhodnotené?

V celkovom priemere zjavne áno, a to viac ako o pätnásť percent. Samotní obhospodarovatelia lesov by mohli hovoriť, ako často sa stretnú po ťažbe porastu s nižšími zásobami než stanovil taxátor. Podľa mňa veľmi zriedkavo. Opačná situácia je určite oveľa častejšia. Systematické podhodnotenie zásob dreva zistila presnejšie Národná inventarizácia, keď stanovila v priemere vyššie zásoby o 18 percent.

Aké boli rozdiely?

Rozdiely neboli všade rovnaké. Zatiaľ, čo pri listnatých drevinách zistila Národná inventarizácia vyššie zásoby až o štvrtinu, pri ihličnatých to bolo len o šesť percent.

Dostali sme sa teda k záveru, že presnosť zisťovania je veľmi dôležitá...

Je veľmi dôležitá pri medziročnom porovnávaní údajov. Totiž, ak sú zistené rozdiely menšie než presnosť zisťovania, štatisticky nemožno rozdiely potvrdiť.

Aké sú v našich lesoch celkové zmeny zásob medzi rokmi?

Podľa Zelenej správy sa pohybujú do jedného či dvoch miliónov kubíkov, čo z celkovej zásoby takmer 500 miliónov tvorí len desatiny percenta. A to pritom sledujeme pri 15 percentnej presnosti, či skôr nepresnosti zisťovania. Aby sme mohli primerane porovnávať ročné zmeny, museli by byť na úrovni 15 percent, čo sú desiatky miliónov, alebo by sa zásoby museli zisťovať s mnohonásobne vyššou presnosťou. Ak je rozdiel menší než presnosť zisťovania, nemožno z toho vyvodzovať žiadne závery.

Čo z toho vyplýva?

Vyplýva z toho, že ak sa vo veľkom používajú taxačné metódy zisťovania zásob s menšou presnosťou, nemôžeme si myslieť, že vypočítané malé zmeny sú korektné. A preto ani nemá význam prezentovať zistenú súhrnnú zásobu s presnosťou na jeden kubík. Keďže reálne sa presnosť pohybuje v miliónoch kubíkov. Inak povedané, nemôžeme očakávať, že zásoby zistené menej presnými metódami budú presné. Inak môžeme prejsť na zisťovanie zásob rýchlejšími a lacnejšími metódami - napríklad zo satelitných snímok a do terénu nebude potrebné vôbec ísť. Ale dištančné metódy podľa mňa dosiaľ nedosahujú vyhovujúcu presnosť.

Zhrňme si túto tému. A predovšetkým odpovedzme si v závere na otázku: Čo je mýtus a čo fakt v prípade zásob dreva v našich lesoch?

Na základe relevantných zdrojov údajov sú aktuálne v lesoch Slovenska skutočne historicky najvyššie zásoby dreva od počiatku zisťovania. Je to teda fakt. Pri prezentovaní konkrétnej hodnoty je však dôležitý aj zdroj údajov a použitá presnosť zisťovania. Údaje o zásobách drevnej hmoty podľa Programov starostlivosti o lesy sú v celkovom priemere podhodnotené v porovnaní s meranými údajmi Národnej inventarizácie a monitoringu až o 18 percent. Preto nie je korektné prezentovať historické maximum s číslom 481,8 milióna m³. Faktom je, že aktuálne disponujeme číslom vyjadrujúcim nameranú zásobu lesov Slovenska 628 ± 24 miliónov m³ hrubiny bez kôry.

Ďakujem za rozhovor.

 Ján Fillo