Prihlásiť

Lesnícka rodina Bezačinských

Každý adept lesníckeho inžinierstva, ktorý študoval na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene v 50. - 70. rokoch minulého storočia sa chtiac – nechtiac nevyhol profesorovi pestovania lesov – Ing. Hubertovi Bezačinskému. Pán kultivovaného vystupovania nám prednášal pestovanie lesov a sám zanechal v tomto odbore dobre znateľnú stopu. Nebol však jediným predstaviteľom lesníckeho rodu Bezačinských a tak sa pozrieme na jeho lesníckych predchodcov, resp. lesníckych potomkov.

S prvým lesníkom tohto mena sa stretávame na Morave. Bol ním

Václav Bezačinský

Pochádzal z Libkové Lhoty, vykonával lesnícke povolanie na Olomoucku, nemáme o ňom bližšie osobné ani profesionálne informácie, okrem toho, že sa oženil s Petronelou, dcérou Mateja Doležala, roľníka zo Štítneho a mali syna Tomáša.

Bezačinský Tomáš

Bez uvedenia bližších imatrikulačných znakov, narodil sa v roku 1857. Vieme o ňom len toľko, že pochádzal z Veľkého Týnca pri Olomouci, kde bol lesným správcom. Bol synom Václava Bezačinského, domkára (chalupníka) z Libkové Lhoty a Petronely Doležalovej. Oženil sa s Waldburgou, dcéry Antonína Lužného z Novosad a Kateřiny, dcéry Josefa Nodele z Kruhnicích. Mali spolu jediného syna Rudolfa, o ktorom už vieme viac, pretože zanechal v lesníctve zreteľnú stopu. Tomáš neskôr pôsobil ako hajný v Tršicích pri Lipníku nad Bečvou.

Zomrel 12.9.1945 vo Veľkom Týnci.

Bezačinský Rudolf

Jediný syn Tomáša Bezačinského a Waldburgy sa narodil 23.1.1886 Tršiciachch č.54 pri Lipníku nad Bečovu. Po strednej škole začal študovať teológiu v Olomouci, ale štúdium prerušil a odišiel študovať lesníctvo na Vysokú školu zemědělskú v Brne.

Oženil sa s Máriou Dolejskou (narodenou 11.2.1882 v Hornej Kounici pri Moravskom Krumlove), učiteľkou, ktorá bola dcérou lesného správcu v Chvaleticiach, Jana Dolejského a Marie Schatzmannovej.

S manželkou mali tri deti, syna Huberta (1910) a dcéry Hedvigu (1912) a Máriu.

Stal sa lesným správcomv Spase u Starého Samboru v Haliči, kde sa narodil Hubert a Hedviga.Po boľševickej revolúcii sa museli s najnutnejšími vecami vrátiť zo Spasu na Moravu. Následne bol Rudolf lesným správcom v Košeckom Podhradí. Po rozpade I. Československej republiky sa zamestnal ako lesný správca na Stummerovskom panstve na Duchonke. Svoju lesnícku kariéru ukončil ako lesný správca v Zlávach, kde pôsobil do roku 1948. Vzápätí odišiel do dôchodku a presťahovali sa do Veľkého Týnca.

Obaja manželia dožili v rodnom dome svojho otca vo Veľkom Týnci, kde Rudolf 20.9.1949 zomrel ako 63 ročný.

Bezačinský Hubert, sr. Prof. Ing.

Narodil sa 6.11.1910 v lesníckej rodine v Spase u Starého Samboru v Haliči. Gymnázium navštevoval v Starom Sambore, pokračoval po evakuovaní na Moravu v Olomouci, kde maturoval (1928).

Lesnícke štúdium začal na Lesníckom odbore Vysokej škole zemědělskej v Brne (1934) a dokončil na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Docentúra (1957), profesúra (1964).

Začínal v rokoch 1938 – 1939, ako lesný adjunkt a v rokoch 1940 – 1945 ako lesný správca na veľkostatku Kulháň (Považský Inovec), na Duchonke, kde pôsobil aj jeho otec Rudolf. V rokoch 1946 – 1948 bol vedúcim Správy štátnych lesov v Čiernom Balogu – Kráme, v rokoch 1948 – 1950 sa stal riaditeľom Správy štátnych lesov v Prešove – Solivare a v rokoch 1950 – 1952 prevádzkovým inšpektorom Krajskej správy lesov v Prešove. V tomto období zakladal výskumné plochy v obvode Lesného závodu Solivar, ktoré sa neskôr stali významným inštruktážnym objektom pre lesníkov z východného Slovenska.

S manželkou Máriou, rodenou Moserovou mali dcéru Helenu, syna Huberta a dcéru Dagmar.

Od roku 1952 pôsobil na Lesníckej fakulte VŠLD vo Zvolene, kde od roku 1954 viedol Katedru pestovania lesa. Svoje široké praktické skúsenosti a vedomosti dokázal účinne spojiť s teóriou potrebnou pre výučbu na vysokej škole. Zaoberal sa problematikou prevodov nízkych lesov, obnovou a neúspechmi obnovy porastov, problematikou výberkového hospodárstva, problémom jedle a jej odumierania. V rokoch 1955 – 1962 bol súčasne prodekanom Lesníckej fakulty a v rokoch 1962 – 1965 prorektorom VŠLD vo Zvolene.

V rokoch 1957 – 1959 bol predsedom Slovenského výboru Československej vedeckej spoločnosti lesníckej, kde vykonával záslužnú prácu. Od roku 1970 pôsobil ako predseda Lesníckej komisie vedeckej rady Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR. Bol odborníkom v problematike štruktúry, vývoja a pestovania prirodzených porastov lesných drevín. Ako jeden z prvých v Československu presadzoval poznatky lesníckej typológie v teórii a praxi pestovania lesov. Zaslúžil sa o uplatňovanie koncepcie pestovania lesov založenej na vedeckom poznaní a účelnom využívaní prírodných zákonitostí rastu a vývoja lesných spoločenstiev a ich zložiek. Je autorom odbornej lesníckej terminológie v pestovaní lesa, spoluautorom celoštátnej učebnice „Pěstení lesů“, autorom vysokoškolských učebníc z pestovania lesa a meliorácií, vyše 50 odborných štúdií a rovnakého počtu odborných a popularizačných článkov, najmä v periodikách Les a Lesnícky časopis, zborníkoch VŠLD Výskumného ústavu lesného hospodárstva, TANAPu, prekladal odbornú literatúru z nemčiny a poľštiny.

Zomrel 7.10.1975 vo veku 65 rokov vo Zvolene.

Na Vysokoškolskom lesnom podniku LS Budča má umiestnený pamätník na kamennom balvane na okraji porastu v dielci 522. Na Duchonke je náučný lesnícky chodník, kde má prof. Bezačinský pamätný kameň, odhalenia ktorého sa zúčastnila lesnícka verejnosť za prítomnosti jeho dcéry Dagmar v septembri 2008.

Bezačinský Hubert, jr. Ing.

Narodil sa 2.8.1943 v lesníckej rodine vo Zvolene. Vyštudoval lesné inžinierstvo na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene, ktoré ukončil v roku 1965.

Pracoval na Lesnom závode Krásno nad Kysucou ako pestovateľ, neskôr bol vedúcim Technicko - hospodárskej správy Lesného závodu Krásno n. Kysucou. V 90. rokoch podnikal v oblasti lesníctva a spracovaní dreva a v poskytovaní služieb v oblasti lesníctva a poľovníctva. Istý čas sa venoval aj stavaniu drevodomov a zrubov. S manželkou Oľgou mali dve dcéry, Dagmar a Oľgu. Obidve svoje dcéry viedol k láske k prírode a k športovej streľbe, ktorá bola jeho veľkou vášňou. Venoval sa streľbe z viacerých druhov poľovníckych zbraní: vzduchovka, guľovnica – pevný a pohyblivý terč, brokovnica – streľba na batériu Trap. Úspešne reprezentoval podnik Štátne lesy v poľovníckej a v športovej streľbe na celoslovenských a československých súťažiach, v ktorých sa pravidelne umiestňoval na stupňoch víťazov. Venoval sa aj mládeži, ktorej odovzdával svoje cenné skúsenosti, postrehy a poznatky z oblasti streľby a poľovníctva.

Po zdravotných problémoch so srdcom zomrel predčasne 21.4.2000, ako 57 ročný. Jeho život charakterizovala veľká láska k prírode, k lesom a úcta ku všetkým žijúcim tvorom v nich.

Hubertom jr. lesnícky rod Bezačinských síce skončil, ale môžeme spomenúť jeho úspešné dcéry, Dagmar a Oľgu, z ktorých Oľga sa stala známou opernou speváčkou na Banskobystrickej a Ostravskej opernej scéne.

Ing. Viliam Stockmann, CSc.

Hlavné správy

Urbárnici z Polonín: Predložili envirorezortu projekty zadržiavania vody v krajine a vytvorenia nových pracovných príležitostí, ktoré zabránia vyľudneniu vidieckych oblastí

Urbárnici z Polonín: Predložili envirorezortu projekty zadržiavania vody v krajine a vytvorenia…

Aktuálne

So žiadosťami o finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR - Komponent 5 – Adaptácia na zmenu klímy - Rozvojové...

Prečítajte si viac
Odvolávanie v parlamente ustál aj minister Vlčan: Výčitka k presunu lesov ho prekvapila

Odvolávanie v parlamente ustál aj minister Vlčan: Výčitka k presunu lesov ho…

Aktuálne

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan ostáva vo funkcii. Za jeho odvolanie z prítomných 142 poslancov Národnej rady SR dnes...

Prečítajte si viac
Prečo sa na Poľane legálne lovilo najviac medveďov? Zdravý rozum, česť a zodpovednosť voči zverenému územiu a ľuďom

Prečo sa na Poľane legálne lovilo najviac medveďov? Zdravý rozum, česť a…

O čom sa píše

Legálne sa v Slovenskej republike najviac medveďov lovilo na Poľane, pretože tam funguje spolupráca ochranárov, lesníkov, poľovníkov a všetkých, ktorým na tomto...

Prečítajte si viac
Podpredsedníčka Senátu Parlamentu Českej republiky: Bez zníženia stavov raticovej zveri sa žiaduca obnova lesov nepodarí

Podpredsedníčka Senátu Parlamentu Českej republiky: Bez zníženia stavov raticovej zveri sa žiaduca…

O čom sa píše

Jitka Seitlová, podpredsedníčka Senátu Parlamentu Českej republiky pre portál Ekolist.cz napísala článok s titulkom Bez snížení stavu zvěře se žádoucí obnova...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora