Muránska planina ako prírodný park

Nikdy sme nemali ambície publikovať názory na sociálnych sieťach a v médiách, no čo sa deje momentálne ohľadom zonácie národného parku nás nenechalo chladnými. Na základe nášho celoživotného pôsobenia v tomto prostredí, veku, skúseností a praxe navrhujeme iné riešenie tohto problému. V žiadnom prípade si neuzurpujeme patent na pravdu. Na Slovensku máme rozumných ľudí, necháme to na nich, nech si urobia vlastný názor.

 

Spoločnosť sa momentálne vezie na vlne ochrany prírody a klimatických zmien. Je to správne, ale všetko má svoj rub aj líc. Pozrime sa, čo všetko sa deje vo veľkých štátoch napr. Čína, USA a čo vieme ovplyvniť my. Ťažký priemysel, doprava, rakety, lietadlá, odpady, to sú problémy, ktoré je potrebné riešiť, no nie je to jednoduché. My vieme polemizovať v názoroch doma, ale to nám nepomôže. Musíme si ujasniť veci, či budeme bezzásahovo chrániť územie, ktoré môže mať aj iné poslanie a využitie a ktoré je stáročiami obhospodarované človekom ako lesnícko-poľnohospodársky komplex.

Máme „akože“ 9 národných parkov a Švajčiarsko jeden. Bezzásahom chceme chrániť človekom pozmenené ekosystémy, keď v dnešnej dobe nevieme dopestovať ani len jablko bez nejakej aktívnej ochrany. Množstvo biotopov bez aktívnej ochrany zaniká. Mokrade či slnečné stráne na vápencoch sú len malý príklad. Suchý les pri rozklade dreva zanecháva obrovskú uhlíkovú stopu. Smrečiny v našich „národných parkoch“ bez aktívnej ochrany vytvárajú ideálne podmienky pre vznik suchého lesa a premnoženie škodcov.

Treba povedať, že smreky v týchto nadmorských výškach sú doma a majú svoje opodstatnenie. Chceme zatratiť drevinu smrek, no ktorá drevina dnes nemá problémy? Keď prejdeme Rakúsko, Švajčiarsko, ťažko nájdeme suché smrekové lesy. Pestujú vždy zelené lesy, čo musí byť aj našou snahou. Národný park Muránska planina vznikol bez rešpektovania medzinárodných kritérií na jeho vznik a bezprecedentným vytváraním ďalších bezzásahových zón sa rozpor prehlbuje. Tie ekosystémy, ktorým prináleží ochrana piatym stupňom ochrany sú dávno takto chránené, najmä na podnet lesníkov, ktorí ich na tomto území aj zachovali.

Komplex Muránskej planiny takmer úplne spĺňa kritériá Prírodného parku so zachovaním súčasných rezervácií s 5. stupňom ochrany. V Prírodnom parku ako v človekom pozmenených ekosystémoch, je priestor aktívnej účasti všetkých zúčastnených strán. Ide o stupne ochrany 2 a 3, ktoré sú prijateľné aj pre rozvoj turizmu v regióne. S ohľadom na obrovské procesné a obsahovo odborné pochybenia zámeru zonácie Národného parku Muránska planina sa momentálne otvoril priestor na prehodnotenie tohto územia. Na „jadrovom území“ Muránskej planiny pracuje tím lesníkov a živnostníkov, ktorí dokázali overenými lesníckymi postupmi zastaviť rozpad smrečín a navyše vytvorili biotopy pre vzácne druhy flóry a fauny.

Odborníci tvrdia, že kde žije hlucháň, je to chrám. My ten chrám máme, len bez aktívnej ochrany smrečín môžeme veľmi ľahko oň prísť. Vieme to odprezentovať a porovnať s blízkou Fabovou hoľou s jej bezzásahovosťou. Len nás niekto musí vypočuť a hlavne prísť na planinu, nie len o nej hovoriť za „zeleným stolom“. Lesníci sa snažia vytvárať les odolnejší voči škodlivým činiteľom, no nie je to také jednoduché a vyžaduje si to odborný prístup. Niektorí akože odborníci enviroaktivisti svojimi návrhmi na bezzásahovosť len docielia to, že aj tam, kde s pomocou človeka dochádza k prirodzenej obnove smrečín, porastie jarabina, osika a breza. Sú to ľudia, ktorí nenesú za nič zodpovednosť a absolútne si nevážia lesnú aj nelesnú pôdu, ktorá nás živí. Samozrejme aj lesníci urobia chyby, kto ich neurobí? Mnohí budú namietať, že v mnohých prípadoch zastavenie rozpadu smrečín zlyhalo. Treba rozlišovať, kde zlyhal ľudský faktor a kde to zapríčinili objektívne skutočnosti. Európa už dávno snahy o neodôvodnený bezzásahový režim manažmentu lesa a krajiny odmietla, my zatiaľ nie. Máme veľa príkladov, kde lesnícke postupy vytvorili ekosystémy najprísnejších kritérií.

Našim cieľom na Muránskej planine je upozorniť a „zastaviť fixkou“ vytvorenú zonáciu, ktorá má za cieľ dotvoriť jedno z kritérií „národného parku“, bez ohľadu na ekosystémy, predmety ochrany a výskum. Urobíme všetko preto, aby sme do jadrovej časti Muránskej planiny dostali odborníkov, politikov a problém rozdiskutovali bez nejakej časovej tiesne a dospeli ku kvalifikovanému záveru. Je to veľmi vážna vec, ktorá si zaslúži našu pozornosť a ktorá sa onedlho bude týkať veľkej časti Slovenska. Musíme nájsť odpoveď, koľko nás stojí ochrana prírody, kde všade končia peniaze na ňu vynaložené, či chceme vždy zelené lesy, či chceme dovážať zo zahraničia už aj smrekovú dosku a či chceme vymeniť dobu plastovú za dobu drevenú.

Našim cieľom je vytvoriť fungujúci Prírodný park Muránska planina ako symbiózu ochrancov prírody, lesníkov, poľnohospodárov, vodohospodárov, poľovníkov a verejnosti. Rozumným prístupom vieme toto územie chrániť aj rozumne využiť to, čo nám ponúka. Stupeň ochrany 5 na 50 % resp. 77 % územia nám to neponúkne a absolútne nič nevyrieši a územie len zakonzervuje. Je to zastaralý prístup v ochrane prírody. Turizmus, ktorý by nás mal živiť sa nezačína vyhlásením piateho stupňa ochrany. Myslíme si, že doba predkupných práv a direktívnych nariadení je už za nami. Alebo sa mýlime?

Sociálny dopad tohto experimentu je absolútne nepripravený. V týchto regiónoch odchod každého aktívneho človeka je nežiadúci. Sú to ľudia spätí s prírodou, ktorí sa živia prirodzeným spôsobom a vážia si pôdu aj prírodu. Bezzásahovosťou chceme podporovať vidiek? Bájky, že turizmus nás uživí nemá reálny základ. Najprv ľudí prepustíme a potom im povieme, nech si vytvoria infraštruktúru a nech sa živia turizmom? Vážme si pôdu a citlivo na nej hospodárme, ľudia si vedia lepšie oddýchnuť vo vždy zelenom lese aj bez prelievania obrovského množstva netransparentných eurofondov. Sme zvedaví, do akej miery sa zachová demokratickosť tohto procesu (rešpektovanie zákonov, medzinárodných kritérií, dohôd).

Na záver uvedieme, že nemáme peniaze, aby sme mohli čeliť rôznym tendenčným videám, reláciám a fotografiám, ale máme nadšenie miestnych ľudí, dotknutých subjektov, samospráv, s ktorými chceme dosiahnuť, aby nás kompetentní vypočuli a rozhodli v prospech všetkých zainteresovaných. Alebo miestni ľudia nie sú dôležití? Príďte sa pozrieť o čo vlastne ide. Je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť.

Akékoľvek násilné nastavenie parametrov ochrany prírody na dané územie spôsobí nestabilitu s ekologickými, ekonomickými a sociálnymi dopadmi. Žiadosti vlastníkov a užívateľov pozemkov o prehodnotenie stupňa ochrany prírody sú pochopiteľné, legitímne a nikto by ich nemal spochybňovať.

Ing. Cyril Bábeľa, Ing. Milan Botto