Nelegálny výrub sa počas karantény ešte zintenzívnil

Lesníci a ochranári spoločne zachraňujú jedinečný les nad osadou v Žehre

Územie európskeho významu Jereňaš sa nachádza na výmere 137 hektárov v nadmornej výške od 398 do 512 m n. m. Spolu s Ordzovianskou dubinou a Dubinou pri Levoči ide o posledný zachovaný výskyt dubovo-hrabových lesov lipových v rámci Slovenska. V odbornej publikácii sa píše, že rozšírenie tohto unikátneho biotopu nikdy nebolo rozsiahle, vyskytoval sa iba v kotlinách, medzi vysokými pohoriami. V súčasnosti sa nachádza už iba na Spiši. Lesníci zo spoločnosti PRO POPULO Poprad, obhospodarujúcej lesy Spišského biskupstva, ktoré je vlastníkom lesných porastov na Jereňaši a ochranári zo Správy Národného parku Slovenský raj, dohliadajúci na ochranu tohto cenného územia, dlhodobo spolupracujú, aby sa tento výnimočný biotop podarilo zachovať pre nasledujúce generácie.

Jereňaš sa nachádza nad osadou v obci Žehra, v ktorej žijú dve tisícky Rómov. Kvôli pandémii koronavírusu je na niekoľko týždňov uzavretá povinnou karanténou. Na jej dodržiavanie dohliada armáda aj polícia. Napriek tomu cirkevní lesníci v teréne zisťujú, že nelegálny výrub v Jereňáši stúpol počas karantény odhadom o dve tretiny. Informujú pracovníkov Správy Národného parku Slovenský raj a stretávajú sa na terénnej pochôdzke, aby sa presvedčili o tom, aký je rozsah škôd a dohodli sa na spoločnom postupe, aby ich ďalšiemu navyšovaniu účinne zabránili.

Je začiatok mája, sychravé a nevľúdne počasie, občas husto zaprší. Terénne autá s pracovníkmi spoločnosti PRO POPULO Poprad na čele s riaditeľom Ing. Jozefom Jendruchom, PhD. a Správy NP Slovenský raj, ktorých vedie riaditeľ Ing. Tomáš Dražil, PhD., sa stretávajú na Správe lesov Spišské Podhradie a spoločne smerujú na miesto činu.

Bezprostredne nad osadou sú už len výmladky a kroviny

Miestny lesník Ján Palenčár oboznamuje prítomných s plánom obchôdzky k nelegálnym výrubom s pňami, ktoré po nich ostávajú – k takzvaným bobrom. Vedúci Správy lesov Spišské Podhradie Ing. Ladislav Mišičko dodáva, že tunajší lesníci hospodária v tomto lese od roku 1994 už 26 rokov a sústavne je atakovaný obyvateľmi neďalekej osady. Vyskúšali už všetko možné, aby les ochránili. Najali si súkromnú bezpečnostnú službu, ale aj strážili les spoločne s policajtmi. Vynaložili na tento účel nemalé peniaze, výsledok je napriek tomu taký, že bezprostredne nad osadou ostali z lesa len chatrné výmladky a kroviny. Podľa jeho slov k prechodnému zlepšeniu situácie došlo približne pred desiatimi rokmi, keď mali obyvatelia rómskej osady možnosť vycestovať do Anglicka. Akonáhle sa začali vracať naspäť, škody v dôsledku nelegálnych výrubov opäť stúpli. V čase karantény ale narástli markantne v starších i mladších porastoch.

Lesníci i ochranári ale nerozumejú tomu, prečo sa situácia zhoršila napriek tomu, že je vyhlásená karanténa a na jej dodržiavanie dohliadajú vojaci aj policajti. Kladú si otázku, prečo sú Rómovia púšťaní do lesa a rúbu stromy vo dne, ale aj v noci. A nielen sekerami, po ktorých ostávajú spomenuté bobry, typicky osekané, až do jedného metra vysoké pne, ale neboja sa používať aj hlučné motorové píly. Pritom doteraz atakovali viac lokalitu Dreveník, ktorá je na protiľahlej strane osady a prevládajú v nej borovice, ibaže po tom, ako ju podľa slov miestnych začali vojaci strážiť, presunuli sa zlodeji dreva do vzácnej lokality Jereňáš.

Prechádzame poškodenými porastami a presviedčame sa o tom, že vyrúbané alebo vypílené stromy, najmä lipy, tú nie sú už výnimkou, ale pravidlom. Po tých starších výruboch tu ostalo množstvo vysokých pňov, obrastených zo všetkých strán mladníkmi. „Pre biotop dubovo-hrabových lesov lipových je územie európskeho významu Jereňáš skutočne najreprezentatívnejším územím v rámci celého Slovenska. Z troch lokalít, ktoré sa zachovali na Spiši, je drevinové zloženie i bylinný podrast práve tu najtypickejší. Teraz sa nachádzame v najvzácnejšej časti Jereňáša a zaujímavé je, že v nej dominuje lipa. Duba je tu podstatne menej. Ide o veľmi živné a produkčné stanovište, na ktorom by stromy dokázali narásť do obrovských dimenzií, ak by neboli atakované tunajšími osadníkmi a nelegálnym výrubom. Pozoruhodný je tu mix bylinných druhov v podraste, v ktorom sú zastúpené teplomilné, horské aj subalpínske druhy. V dominancii vidíme cesnak hadí. Je to skutočne učebnicová ukážka tohto biotopu.

Hoci v Jereňáši prevládajú výmladkové lesy, jednotlivo sa tu vyskytujú aj duby s veľmi dobrou kvalitou kmeňa, ktoré zamýšľame využívať ako výberové stromy a získavať z nich kvalitný genetický materiál. O to viac nás mrzí, že je táto lokalita vystavená tejto trestnej činnosti, pretože osada v Žehre je skutočne veľmi blízko a problém nelegálnych výrubov tu riešime dlhodobo. Žiaľ normálne lesnícky hospodáriť tu v súčasnosti nie je možné,“ hovorí riaditeľ Správy NP Slovenský raj Tomáš Dražil.

Intenzívnejšie hliadkovanie nepomôže

Riaditeľ spoločnosti PRO POPULO Poprad Jozef Jendruch dodáva: „Môžem povedať, že máme výbornú spoluprácu s ochranármi zo Správy Národného parku Slovenský raj aj so štátnymi policajtami z Obvodného oddelenia Policajného zboru SR v Spišskom Podhradí, ale čas ukázal, že sa tu potýkame s problémom, ktorý nerieši ani intenzívnejšie hliadkovanie. Myslím, že bude nevyhnutné vyriešiť podstatu problému a nájsť spôsob, aby si osadníci mohli legálne zadovážiť palivové drevo. Aby sa naučili hospodáriť so svojimi finančnými prostriedkami a dokázali si z nich vyčleniť peniaze na zakúpenie dreva a iného materiálu na kúrenie.

Som presvedčený o tom, že riešenie tohto dlhodobého a vážneho problému, ktorý sa netýka iba tejto lokality, by sa malo stať jednou z priorít novej vlády v kapitole lesného hospodárstva. Nádejame sa, že nás na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pochopia aj preto, že generálny riaditeľ sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva pochádza z tohto regiónu a tento problém veľmi dobre pozná. Preto očakávame pomoc aj z ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.“

Ochranári v tejto konkrétnej situácii nemôžu vyčísliť spôsobenú škodu prostredníctvom celospoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín, pretože podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je to možné na lesných pozemkoch len vo 4. a 5. stupni ochrany prírody. Na nelesných pozemkoch sa to dá už od 1. stupňa ochrany prírody. Ochranári i lesníci sa domnievajú, že ak by sa podarilo dosiahnuť legislatívnu zmenu a uplatňovať tento nástroj v chránených územiach celoplošne, mohlo by to takisto prispieť k zníženiu výskytu tejto trestnej činnosti.

Pokračujeme v pochôdzke a dostávame sa na kraj lesa, kde sa nachádza stanovište dvojčlennej vojenskej hliadky. Lesníci a ochranári sa spájajú s veliteľom a na osobnom stretnutí sa od neho dozvedajú, že vojaci majú za úlohu zabezpečiť územie, v ktorom je vyhlásená karanténa pred nedovolenými únikmi tých, ktorých sa v ňom nachádzajú a jeho súčasťou je aj poškodený les...

V obci Žehra práve prebieha zasadnutie krízového štábu, na ktorom sú všetci kompetentní, vrátane prednostu okresného úradu, starostu obce, prednostu obecného úradu, zástupcov policajtného zboru aj Armády Slovenskej republiky. Obaja riaditelia sa dostanú priamo na rokovanie krízového štábu a dostávajú prísľub, že starosta vyhlási medzi osadníkmi, aby prestali nelegálne rúbať stromy v chránenej lokalite Jereňáš a nájde zdroje palivového dreva, ktoré si budú môcť osadníci alebo obec pre nich legálne zakúpiť. Lesníci a ochranári sú odhodlaní ďalej intenzívne komunikovať s policajtami, aby sprísnili kontroly a zabránili ďalšiemu poškodzovaniu vzácneho biotopu. Je zrejmé, že systémové legislatívne riešenie, prijaté na vládnej a zákonodárnej úrovni by pomohlo. A nielen im.

Jozef Marko