V šľapajach Jozefa Dekreta Matejovie
Rozhovor s Ing. Blažejom Možuchom, riaditeľom Mestských lesov Banská Bystrica s.r.o., pri príležitosti 25. výročia založenia podniku.
„Zachovať lesy potomstvu, lebo ony sú predpokladom udržania života na Zemi“ – touto prezieravou, aj dnes stále aktuálnou myšlienkou, sa po celý svoj život riadil azda najznámejší slovenský horár, priekopník v obnove a ochrane lesov Jozef Dekret Matejovie (* 12. 7. 1774 – † 18. 1. 1841). Väčšinu svojho života prežil v Banskej Bystrici a okolitých lesoch vo funkcii vrchného komorského lesmajstra. Pôsobil práve na území, o ktoré sa dnes so svojím kolektívom o banskobystrické mestské lesy stará Ing. Blažej Možucha.
Vaša firma – Mestské lesy Banská Bystrica, s. r. o. – síce v tomto roku oslavuje dvadsaťpäťročnicu svojho vzniku, ale v skutočnosti má takú starú a bohatú históriu, ako azda žiadna iná...
Áno, história lesov, ktoré patria nášmu mestu, sa začala písať v štrnásty októbrový deň roku 1255. To je významný dátum v kronike mesta Banská Bystrica; kráľ Belo IV. podpisom výsadnej listiny povýšil osadu Neusohl na mesto a mešťanom poskytol rozsiahly lesný majetok. Podľa tohto privilégia sa výhradným vlastníkom lesov vnútri mestského chotára stalo samotné ctihodné obyvateľstvo Banskej Bystrice, ktoré však pre banské účely mohlo voľne zužitkovávať aj lesy v celej Zvolenskej stolici.
Toto kráľovské privilégium Bela IV., kráľa z rodu Arpádovcov, potvrdili aj jeho desiati následníci na tróne, ktorí uznali hranice mesta a potvrdili v nich mestské majetky. Výsady mesta viackrát potvrdili aj krajinské snemy a uznali ich aj vyslaní kráľovskí komisári. Povinnosťou však bolo z mestského majetku prispievať na patronátne, samosprávne a iné výdavky, ako aj podporovať „celokrajinské“ záujmy, ktoré boli zamerané najmä na úspešné banské podnikanie. Takáto všeobecná, nepresná formulácia povinností a ich rôzny výklad, priniesli v histórii využívania mestských lesov nemalé problémy.
Tieto lesy mesto slobodne využívalo do roku 1573, keď „Maximiliánov banícky poriadok“ všetky lesy rezervoval pre štátne baníctvo. Hospodárenie štátu malo veľmi negatívny dopad na stav lesa, čo je doložené podrobným popisom stavu lesa v okolí Banskej Bystrice, pripojeného k lesnému poriadku Maximiliána II. z roku 1565. Mesto sa potom súdilo s banskými podnikateľmi a so štátom až do roku 1869, teda celých 304 rokov, až potom dostalo od štátu späť právo držby lesa. Tento spor historici práva považujú za najdlhšie trvajúci súdny proces v histórii svetového súdnictva!
V súvislosti s banskobystrickými mestskými lesmi, s ťažbou dreva na hĺbenie a výstuž banských chodieb, či s pálením dreveného uhlia, potrebného na prevádzku taviacich pecí, sa však možno pochváliť aj ďalšími svetovými prvenstvami...
Napríklad na sklonku 15. storočia, v roku 1494, sa Banská Bystrica zapísala do dejín svetovej ekonomiky nevšedným svetovým prvenstvom. V našom meste, chýrečnom svojou meďou, ktorá odtiaľto prúdila do celého vtedajšieho sveta, založil gróf Ján Thurzo a jeho podnikateľský partner, nemecký bankár a kupec Jakub Fugger z Ausburgu, prvý podnik na svete, postavený na báze kapitalistického spôsobu podnikania. Stalo sa tak pred viac ako poltisícročím, aby som bol presný – pred 526 rokmi!
Naporúdzi je aj ďalší, keď nie svetový, tak aspoň európsky unikát, spojený s pôsobením Jozefa Dekreta-Matejovie v Banskej Bystrici a okolí.
Práve on, v spolupráci s Františkom Dušekom v podrobnom popise poukázal na zlý stav lesného majetku, zdevastovaného ťažbou na výrobu dreveného uhlia a paliva. Oni dvaja sa v rokoch 1804 až 1815 ako prví pokúsili o nápravu, a to umelým zalesňovaním, prvým v celom bývalom Rakúsko-Uhorsku. Vo svojom úsilí neustal po celý svoj život, a tak ešte v roku 2003 sa na našom lesnom území, v lokalite Krásno ťažil 190-ročný porast, ktorý zakladal Jozef Dekret-Matejovie! V jeho stopách potom kráčali mnohé generácie pracovitých, svedomitých lesníkov, ktorí zanechali po sebe prírode blízke štruktúry porastov, čo sa v súčasnosti prejavuje na dobrej stabilite mestských lesov, vysokom podiele prirodzeného zmladenia a na pôvodnom drevinovom zložení.
Fedor Mikovič
Celý text rozhovoru si môžete prečítať v aktuálnom vydaní časopisu LES & Letokruhy.
