M. Sarvaš: Zameriavame sa na vlastníkov lesov
Historická budova Národného lesníckeho centra na Sokolskej ulici vo Zvolene, ktorá je nielen jedným z významných lesníckych miest na Slovensku ale aj sídlom troch odborných ústavov NLC, prechádza v súčasnosti komplexnou rekonštrukciou. Rozhovor s riaditeľom Ing. Milanom Sarvašom, PhD. o činnosti, úlohách a perspektívach tohto ústavu, ktorý je jedinou inštitúciou zameranou na ďalšie vzdelávanie a poradenstvo v LH nielen u nás, ale aj v okolitých krajinách, sme začali práve o tejto veľkej investičnej akcii, ktorá dá nový šat nielen vonkajšiemu vzhľadu objektu v centre mesta lesníctva, ale aj jeho vnútorným priestorom.
„Tento historický objekt už má svoje roky a vyžadoval si obnovu, takže sme využili možnosti Operačného programu Kvalita životného prostredia s opatrením, zameraným na znižovanie energetickej náročnosti budov a podarilo sa nám získať finančné prostriedky, ktorých použitie je prioritne zamerané na zlepšenie tepelno-izolačných vlastností budovy s vykonaním rekonštrukčných prác aj vo vnútorných priestoroch, aby sme dosiahli štandard 21. storočia. Prestavbou sa nám podarí zlepšiť aj pracovné podmienky zamestnancov NLC. Veríme, že túto akciu, ktorá začala v roku 2019 a vyžiada si celkové náklady 1,9 milióna eur, sa podarí ukončiť ešte v priebehu tohto roka,“ hovorí v úvode nášho stretnutia Ing. M. Sarvaš, PhD.
NLC - ÚLPV Zvolen je jedinečnou inštitúciou na Slovensku. Máte partnerov v zahraničí, s ktorými môžete spolupracovať a vymieňať si skúsenosti?
Obdobný ústav v Českej republike zanikol. V Rakúsku sa naši kolegovia zameriavajú nielen na ďalšie vzdelávanie lesníkov, ale aj majiteľov lesov. Sme veľmi radi, že našim predchodcom sa podarilo udržať tento ústav, ktorý je od roku 2019 členom Európskej siete lesníckych poradenských inštitúcií, zameraných na súkromných vlastníkov lesa.
Prečo sa zameriavajú takto orientované inštitúcie práve na neštátnych majiteľov lesov?
Vo Francúzsku a Španielsku, ale aj v Rakúsku, a tento problém začína byť zjavný aj u nás, nemá kto hospodáriť v lesoch. Mladá generácia odchádza z vidieka do miest, nejaké vlastnícke väzby k pôde a lesu v nej však ostali, nechce na ňom hospodáriť, ale ani predať, snaží sa ho prenajímať, ale to je veľmi ťažké, pretože nemá komu. Je to veľká výzva aj pre nás na Slovensku, pretože tento problém, ktorý je v západnej Európe, že nikto neobhospodaruje lesy, drevná hmota v nich ostáva a výsledkom toho sú katastrofické udalosti, môže nastať postupne aj u nás.
Rovnaký problém majú aj vo Fínsku a Švédsku. Vlády tam investujú obrovské finančné prostriedky, aby oslovili vlastníkov lesov a nastavili systém, ktorý ich bude motivovať aktívne hospodáriť na lesnom majetku. V odbornej terminológii pribudlo pre takýchto majiteľov označenie „nový majiteľ lesa“. Zisťujú sa jeho priority, za akých podmienok by bol ochotný aktívne zveľaďovať svoj majetok.
Je tu istá paralela so spomínaným učňovským školstvom na Slovensku. Pred 10 – 15 rokmi sa ozvali varovné hlasy, že za takýchto podmienok nebude mať kto v našich lesoch robiť a tá situácia v súčasnosti skutočne nastala, pretože najímame na ťažbovú a pestovnú činnosť ľudí zo zahraničia. Vrátim sa k vlastníkom lesov. Som presvedčený o tom, že ak sa nepoučíme zo situácie v západnej Európe, tak o 10 – 15 rokov nie že nebude mať kto v slovenských lesoch robiť, ale nebude mať v nich nikto ani záujem hospodáriť. Na Slovensku máme viac ako 10 000 obhospodarovateľov lesa, ktorí vlastnia výmeru porastovej plochy do 500 hektárov a celkovo tak vlastnia vyše 400 000 hektárov lesných porastov. Vyše 200 obhospodarovateľov hospodári na výmere do 1 000 hektárov, čo predstavuje porastovú plochu s výmerou 140 000 hektárov. Čiže malí vlastníci a obhospodarovatelia lesa sú celkovo zodpovední za približne 550 000 hektárov. A všetci dobre vieme, že ak nejaký urbár hospodári na výmere 10 – 15 hektárov, nedokáže ekonomicky prežiť.
Akú úlohu môže zohrať NLC - ÚLPV Zvolen, aby pomohol vlastníkom lesov aktívne hospodáriť na ich lesnom majetku?
V našom ústave máme veľmi dobre nastavený systém prípravy a pravidelného vzdelávania odborných lesných hospodárov. Posledné 3 – 4 roky si ale uvedomujeme, že rovnako dôsledne sa musíme zamerať na malých majiteľov lesov. Nie je to jednoduché, ale ak sa im nebudeme venovať, je len otázkou času, kedy táto časovaná bomba vybuchne a nebude mať kto v lesoch hospodáriť. Často máme napríklad telefonáty typu: zdedil som les, čo mám robiť? Preto sme začali budovať v spolupráci so MPRV SR - Sekciou lesného hospodárstva a spracovania dreva poradenský systém, ktorý nastavujeme spoločne so štátnou správou lesného hospodárstva tak, aby pomohol zorientovať sa v problematike hospodárenia v lesoch ľuďom, ktorí doteraz nemali s hospodárením v lese nič spoločné. Je ale potrebné zdôrazniť, že nastavenie a realizácia tejto podpory si vyžaduje dlhý čas a systémový prístup.
Samotné poradenstvo je však len prvý krok, ktorý ich zorientuje, treba ich aj motivovať. Ako?
Predovšetkým je potrebné odbyrokratizovať a zjednodušiť systém poskytovania dotácií a kompenzácií pre lesomajiteľov. Ak ich dokážeme účinne finančne podporiť a zastabilizovať ich hospodárenie v lese, potom môžeme od nich niečo vyžadovať. Myslím, že sa nachádzame v situácii, kedy je o päť minút dvanásť, na predídenie tomu, čo sa deje v západnej Európe, kde nemá kto v lesoch zastaviť napríklad postup inváznych rastlín a podobne. V tomto duchu sme v ústave vypracovali aj návrh podpory LH z nového programu rozvoja vidieka po roku 2020 pre malých vlastníkov a obhospodarovateľov lesov. Okrem toho je potrebné podporiť opatrenia na odstraňovanie vplyvu kalamít na lesné ekosystémy. Priorita podpory bude smerovať aj na podporu prírode blízkeho hospodárenia lesov.
V poľnohospodárstve sa podarilo zastaviť nepriaznivý trend a mladí ľudia nachádzajú motiváciu pracovať na pôde a s pôdou, ako ale motivovať mladých ľudí, aby sa venovali zveľaďovaniu lesa?
Som si istý, že nie každý mladý človek chce obrazne povedané pracovať iba pri počítači alebo v automobilke. Ak ale chcú pracovať v lese a ostať na vidieku, musia mať pocit, že štát ich v tom podporuje. Zatiaľ je to tak, že je veľa investorov zo zahraničia, ktorí skupujú lesnú a poľnohospodársku pôdu u nás. Uvedomujú si totiž, že je to dobrá dlhodobá investícia, pretože v Európe sa síce dá kúpiť všetko, ale pôdy viac nebude. A mali by to pochopiť aj vlastníci lesov. Stačí ak jeden presvedčí ďalších v urbári, že má význam starať sa o les, že je to kapitál vložený do budúcnosti, ktorý sa ďalším generáciám vráti a budú mať z lesa úžitok tak, ako ho môžu mať súčasné generácie vďaka tomu, že sa o les starali ich predchodcovia. Našou prvoradou úlohou by malo byť pomôcť takýmto ľuďom - lídrom, ktorí dokážu ťahať za sebou ďalších vlastníkov lesov. Aj v najchudobnejších oblastiach Slovenska sa nájdu obce a pozemkové spoločenstvá kde to ide. Preto si myslím, že v každom regióne sú ľudia, ktorí môžu byť takýmito lídrami. Potrebujeme takéto osobnosti nájsť a podporiť. Srdciarov, ktorým záleží na tom aby ich les žil a prosperoval.
Vidíte príležitosť ako ich vychovať a pripraviť na túto úlohu aj v spolupráci s lesníckou fakultou?
Samozrejme. Viete, pred 10 – 15 rokmi boli pre niektorých starších lesníkov pri našich vzdelávacích aktivitách počítače niečím nepredstaviteľným, ale lesníctvo sa veľmi rýchlo vyvíja. Generácia OLH, ktorí majú 30 – 35 rokov, už nepotrebuje papierovú mapu, už ani nevyužíva e-mailovú komunikáciu do takej miery ako mobilné aplikácie. Práve táto generácia lesníkov sú súčasní absolventi lesníckej fakulty vo Zvolene. Preto si myslím, že ak sa dokážeme teraz sústrediť na nové a inovatívne formy vzdelávania a prípravu majiteľov lesov a dostaneme do programu rozvoja vidieka účinné nástroje na ich podporu, tak sa nám podarí udržať ľudí na slovenskom vidieku a ich záujem o hospodárenie v našich lesoch.
Máte aj iný typ vzdelávania, kde oslovujete nie len majiteľov a obhospodarovateľov lesa, ale aj širšiu verejnosť?
Áno, ide o lesnú pedagogiku. A sme veľmi radi, že sa nám podarilo počas ostatných 14 rokov z nej vytvoriť účinný nástroj environmentálneho vzdelávania. Toto environmentálne vzdelávanie je akceptované nielen Ministerstvom životného prostredia ale aj Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu, ktoré odporučilo školám využívať lesnú pedagogiku pri vyučovaní. Lesná pedagogika slúži nielen ako environmentálna výchova, ale je aj veľmi účinný nástroj nás lesníkov pre pozitívnu prezentáciu lesníctva. Práve aktivity lesnej pedagogiky využívame aj počas Lesníckych dní, ktoré každoročne organizuje náš ústav. A aj touto cestou by som chcel pozvať Vašich čitateľov na slávnostné otvorenie ďalšieho ročníka, ktoré sa uskutoční 24. apríla 2020 vo Zvolene.
Jozef Marko
