Výskyt škodlivých činiteľov v roku 2019 a prognóza na rok 2020
Andrej Kunca a kol. LOS
1. Náhodné ťažby
V roku 2018 bolo náhodnou ťažbou vyťažených 5,72 mil. m3 drevnej hmoty (o 0,78 mil. m3 viac ako v roku 2017). Podiel náhodnej ťažby na celkovej ťažbe bol 56,1 %. Najvýznamnejšou príčinou týchto náhodných ťažieb boli biotické činitele (4,2 mil. m3), abiotické činitele poškodili 1,5 mil. m3 a antropogénne 30 tis. m3. Ihličnaté dreviny boli poškodené v rozsahu 5,22 mil. m3 (91,3 %), listnaté dreviny 0,50 mil. m3 (8,7 %). Regionálne boli najviac poškodené okresy Brezno (547 tis. m3), Čadca (527 tis. m3), Tvrdošín (482 tis. m3) a Liptovský Mikuláš (419 tis. m3).
V roku 2019 a 2020 predpokladáme, že dôjde k miernemu nárastu náhodných ťažieb a to najmä kvôli tomu, že v lesoch obhospodarovaných štátnymi spoločnosťami boli rozhodnutím MPRV SR z 28.9.2018 vo vybraných porastoch so smrekom a borovicou zastavené úmyselné ťažby. Pre neštátne lesy bolo takéto rozhodnutie vydané len v niektorých okresoch, napr. Malacky. Očakávame objem náhodnej ťažby v každom z týchto dvoch rokov nad 5,5 mil. m3, čo bude pravdepodobne nad 50% z celkovej ťažby.
2. Abiotické škodlivé činitele
V roku 2019 k najvýznamnejším abiotickým činiteľom, popri poškodení vetrom, patril sneh. Ten vo väčšej miere spôsobuje škody v cca 15-ročných intervaloch. V januári 2019 len na OZ Námestovo bolo poškodených cez 70 tis. m3. Za celé Slovensko predpokladáme objem okolo 200–300 tis. m3. Spolu za abiotické činitele to bude na úrovni 1,2 mil. m3 v roku 2019 aj 2020.
3. Biotické škodlivé činitele
Podkôrny a drevokazný hmyz
Situácia s podkôrnym hmyzom sa v roku 2019 opäť zhoršila. Ide najmä o zvýšenie škôd spôsobených lykožrútom smrekovým, ale aj inými druhmi na smreku. Ďalej sú to podkôrnikovité na borovici a jedli, ktorých početnosť taktiež stúpa.
Lykožrút smrekový
V priebehu roka 2019 sme riešili premnoženie lykožrúta smrekového aj v Turčianskej kotline. VLM, š.p. vykonali veľký objem asanačnej ťažby s uprataním porastov od zvyškov po spracovaní kalamitnej hmoty a je tu šanca zastabilizovať porasty už v blízkej budúcnosti. Podobné opatrenia a intenzitu prác očakávame aj od ďalších subjektov v tejto oblasti. Zaoberali sme sa aj návrhom preventívnych opatrení na OZ Námestovo, kde je veľké riziko nárastu škôd spôsobených lykožrútom smrekovým a lykožrútom lesklým po snehovej kalamite z 2019, ktorá je na mnohých lokalitách rozptýlená.
Lykožrút lesklý
Vzhľadom na snehovú kalamitu na Orave v mladších porastoch zo začiatku roka 2019 predpokladáme nárast poškodenia lesov týmto škodcom na úroveň cca 20 tis. m3. Tam, kde bolo poškodenie mladších porastov snehom, je potrebné okrem všetkých metód ochrany lesa brať ohľad aj na prerezávky v blízkom okolí. Vykonávať tieto výchovné zásahy s ponechaním hmoty v poraste zásadne až v septembri, najneskôr však v decembri. Je tu predpoklad, že v priebehu januára až marca táto hmota stratí na atraktivite a už nebude nalietavaná. V mesiacoch január až august výchovu v smrečinách s ponechaním hmoty, najmä v oblasti s výskytom lykožrúta lesklého v lapačoch, alebo na zlomoch a vývratoch, nevykonávať!
Podkôrnikovité na borovici
Klimatická extrémy sa v oblasti Záhoria prejavujú azda najvýraznejšie z celého územia lesov na Slovensku. I napriek tomu udržiavať dobrú hygienu porastov je nevyhnutné pre spomalenie rozpadu porastov z dôvodov klimatických extrémov. Aj tu však obhospodarovatelia lesov znižujú mieru svojho zavinenia na zabezpečovaní hygieny porastov tým, že poukazujú okrem objektívnej klimatickej zmeny aj na okolité subjekty, ktoré to riešia (resp. neriešia) podobným spôsobom, naviac, vinu prenášajú aj na drevospracujúci priemysel v Malackách. Každý má trochu pravdy, no začať od seba by mal každý zo zúčastnených obhospodarovateľov.
Lykožrúty na jedli
Na jedliach s príznakmi poškodenia nachádzame už dlhodobo druhy z rodu Pissodes, Cryphalus piceae, podpňovky, Melampsorella caryophyllacearum, Dreyfusia piceae, atď. Keďže žiaden z týchto škodcov nie je absolútne dominantný, predpokladáme, že je tu ešte nejaký ďalší faktor, napr. sucho, ktorý celkovo jedle oslabí a tieto biotické škodlivé činitele sú tak už sekundárne.
Listožravý a cicavý hmyz
Koncom roka 2018 sa uskutočnil monitoring výskytu mníšky veľkohlavej Turčekovou metódou. Lesníci skontrolovali viac ako 30 tis. ha. Na základe toho sa prognózovalo premnoženie tohto najvýznamnejšie listožravého škodcu na výmere 2418 ha. LOS pripravila usmernenie, aby lesníci v prevádzke ľahšie zvládli administratívny postup pre získanie súhlasov na aplikáciu pesticídov a pre ich leteckú aplikáciu. S ÚKSÚPom bol dohodnutý postup, ako a z ktorých lokalít budú prichádzať žiadosti a približne v akom rozsahu. Celý systém narušili aktivisti, ktorí v súlade s právnymi predpismi vyzvali Slovenskú inšpekciu ŽP, aby preverila všetko okolo ochrany lesov pred premnožením a poškodením lesov mníškou veľkohlavou. Celý postup sa naťahoval až do polovice júna, keď sa SIŽP pýtala otázky aj nás na LOS a kým sa z nich poučili, húsenice sa zakuklili a ošetrovanie stratilo význam. Podobný systém je aktivistami uplatňovaný aj pri opatreniach ochrany lesa pred škodami spôsobovanými podkôrnym hmyzom. Keďže nikto právne predpisy neporušil, všetko je „v poriadku“.
Koncom augusta a v septembri 2019 sa v niektorých lokalitách Slovenska objavili príznaky poškodenia ihlíc kosodreviny. Išlo o zhnednutie ihlíc najmladšieho ročníka a pripomínalo to poškodenie mrazom. Laboratórnym vyšetrením vzoriek nebola zistená prítomnosť húb. V makroblaste ihlíc bola zistená larva muchy Thecodiplosis brachyntera. Výskyt tohto škodcu bol zistený v Demänovskej doline. Podľa reakcií lesníkov rovnaké príznaky sa objavili na kosodrevine aj na južnej strane Chopku, ako aj na Orave (Pilsko, Babia hora). Niektorí z užívateľov facebookovej stránky LOS a škodcovia drevín reagovali, že takéto príznaky sa objavili aj v iných častiach Európy, napríklad v talianskych Alpách.
Fytopatogénne organizmy
V roku 2019 pribudli 2 lokality s výskytom nekrotického ochorenia kôry javorov. Ochorenie spôsobuje huba Cryptostroma corticale. Prvou lokalitou výskytu bolo okolie Trstína v roku 2017. V roku 2018 pribudlo okolie parku Breziny v Trenčíne. V roku 2019 sa ochorenie javorov v trenčianskom parku Breziny rozšírilo aj na jeho centrálnu časť. Taktiež v tomto roku bolo zistené v porastoch okolo Šenkvíc. Je veľmi pravdepodobné, že ochorenie sa vyskytuje vo viacerých lokalitách Slovenska.
Pokračuje chradnutie jasenín po infekcii hubou Hymenoscyphus fraxineus (ana. Chalara fraxinea). V tomto roku sa výrazne prejavili sekundárne infekcie týchto jasenín podpňovkou Armillaria. Na viacerých lokalitách boli stromy vyvrátené s vyhnitými hlavnými nosnými koreňmi. Na týchto koreňoch bola zrejmá biela hniloba dreva, miestami sme zistili aj plodnice a rizomorfy.
Ostatné biotické škodlivé činitele
Škody na porastoch spôsobené zverou sú rozsiahle. Problém je komplikovaný a zasahuje nielen do lesníctva, ale aj do poľnohospodárstva, ochrany prírody a spoločenského života. Na jeho riešení sa musia zúčastniť zástupcovia týchto skupín.
4. Antropogénne škodlivé činitele
Z antropogénnych činiteľov sme v roku 2019 neriešili ani poškodenie lesa imisiami, ani krádežou a ani požiarmi. Tieto škody sa vykazujú v charakteristických regiónoch, t.j. napr. v baníckych a hutníckych centrách, v sociálne slabších lokalitách a v lokalitách s intenzívnou starostlivosťou o kalamitné územia so zanedbaním pracovných postupov (požiare).
5. Záver
Najvýznamnejším škodlivým činiteľom v roku 2019 bol lykožrút smrekový, ktorý sa už 16 rokov po sebe idúcich rokov vyskytuje nad dlhodobým priemerom a je veľmi pravdepodobné, že objem ním poškodenej drevnej hmoty v roku 2019 bude na rovnakej rekordnej úrovni ako v roku 2018. Na tento stav vplývajú mnohé činitele napr. klimatické zmeny, rozširovanie chránených území s obmedzením realizácie opatrení ochrany lesa, ale aj nedostatočne realizované opatrenia ochrany lesa. Nedostatočná hygiena porastov môže ovplyvniť výskyt škodlivých činiteľov aj v iných lesných spoločenstvách napr. v bučinách a borinách. Je nevyhnutné pristúpiť k aktívnej ochrane lesných ekosystémov tak, aby sa neznehodnocoval jeden zo základných obnoviteľných prírodných zdrojov Slovenska, resp. aby sa znehodnocovanie spomalilo a získal sa tak čas na ich obnovu.
