Prečo sa kalamitu na Osrblí podarilo zvládnuť?
Osrblie a Tatry - nie je kalamita ako kalamita
Osrblie a Tatry. Roky 1996 a 2004. Veterné kalamity porovnateľne ničivých rozmerov, ale neporovnateľne rozdielne vo výsledku ich spracovania a obnovy kalamitných plôch. Od kalamity na Osrblí už uplynulo 23 rokov, kalamita v Tatrách má okrúhlych 15. Dôsledky prvej kalamity sú verejnosťou zabudnuté vďaka odbornej práci lesníkov, následky druhej majú obyvatelia a návštevníci Tatier stále vďaka ochranárom na očiach.
Pripomeňme si niekoľkými faktami veternú smršť, ktorá sa 8. júla 1996 prehnala lesmi na Horehroní. Rozsah kalamity bol po jej vyčíňaní skutočne obrovský: vo vtedajších Stredoslovenských lesoch š. p. Banská Bystrica poškodila viac ako 1,5 milióna m3 dreva na viac ako 2 890 ha lesnej pôdy. Kalamitou boli zasiahnuté najmä odštepné závody Čierny Balog, Slovenská Ľupča, Kriváň a Beňuš. Najviac postihnuté boli lesné hospodárske celky Osrblie (380 000 m3), Hronec (170 000 m3) a Predajná (170 000 m3).
Priami aktéri si zaspomínali
Pred dva a pol rokom, na 20. výročie kalamity na Osrblí, dostali priestor v časopise LES & Letokruhy dvaja lesníci, ktorí mimoriadnu situáciu manažérsky obdivuhodne zvládli a kalamita tak ostala bez následkov, teda bez premnoženia podkôrneho hmyzu. Vtedajší riaditeľ Lesného závodu Čierny Balog Ing. Miroslav Engler je už na dôchodku a vtedajší vedúci Lesnej správy Osrblie Ing. Miroslav Pepich je v súčasnosti riaditeľom Odštepného závodu Čierny Balog, LESY SR, š. p. Zaspomínali si veľmi živo na zložitú situáciu, ktorú museli riešiť a my si teraz v súvislosti s 15. výročím kalamity v Tatrách pripomeňme, prečo sa kalamitu na Osrblí podarilo lesníkom zvládnuť:
Niečo vyše dva roky a bolo po kalamite
1. O kalamitu a jej odstraňovanie okamžite po jej vzniku prejavili záujem kompetentní politici a úradníci. Na Osrblí sa uskutočnilo výjazdové zasadnutie vlády s vybranými rezortami za účasti spracovateľov dreva. Vtedajší minister pôdohospodárstva Peter Baco vymenoval komisiu s mimoriadnymi kompetenciami na čele s generálnym riaditeľom Sekcie lesníckej na ministerstve pôdohospodárstva Jozefom Konôpkom. Táto komisia stanovila päť referenčných úloh. Štyri lesnícka prevádzka bez výhrad akceptovala. Piatou úlohou bolo vybudovanie mokrého skladovania dreva, čo ale nebolo potrebné, lebo situácia na trhu s drevom umožňovala priebežne odpredávať vyťaženú hmotu.
2. Vláda vyčlenila na likvidáciu kalamity približne 50 miliónov korún z tzv. kalamitného fondu, 20 miliónov dostal na tento účel Lesný závod Čierny Balog, ktorý z tohto balíka financoval mimoriadne náklady – najmä na organizačné a materiálno-technické zabezpečenie pre techniku a pracovníkov.
3. Lesný závod ubytoval 300 ľudí z vypomáhajúcich závodov a poskytovateľov služieb. Päť lesných závodov zastavilo po vzniku kalamity na Osrblí ťažbu a prišlo so svojimi technickými a ľudskými kapacitami vypomáhať pri jej likvidácii. Tretinu objemu kalamitného dreva spracovali na Lesnom závode Čierny Balog vlastnými zamestnancami, tretinu spracovali vypomáhajúce závody a tretinu spracovali poskytovatelia služieb. Miestni lesníci v mimoriadnej situácii prvýkrát po desiatkach rokov využili model predaja kalamitného porastu spracovateľskej firme. Rozhodli sa tak preto, lebo chápali, že čas hrá proti nim a kalamitu bolo nevyhnutné spracovať čo najskôr.
4. V najťažšom roku 1997 bol na Lesnom závode Čierny Balog nasadených 90 LKT, 30 UKT, 22 lanoviek, 80 koní, 2 harvestory, 52 automobilov na odvoz dreva a 7 dozérov. Boli zakúpené osobné terénne vozidlá, gréder, autobáger, traktory a nakladače na expedičný sklad. Na väčšine lesných správ bola kalamita spracovaná už v roku 1997. Vďaka obrovskému nasadeniu a úsiliu všetkých bola kalamita spracovaná skôr, než predpisoval harmonogram spracovania. Na Lesnej správe Osrblie ostalo na konci roku 1997 na spracovanie už „len“ 70 000 m3, na Lesnej správe Hronec asi 20 000 m3. Tieto množstvá lesníci spracovali po prvom polroku 1998. Takže do niečo vyše dvoch rokov boli s likvidáciou a spracovaním kalamity hotoví.
5. Lesníkom sa podľa ich slov výborne spolupracovalo s orgánmi štátnej správy - lesného hospodárstva aj ochrany životného prostredia. Vychádzali im promptne v ústrety a lesníci tak mohli naplno pracovať.
Lesníci dokážu zvládnuť kalamitu
Podľa informácií zverejnených š. p. LESY SR bolo po spracovaní následkov tejto kalamity na vzniknutých holinách vysadených 8,6 milióna sadeníc nových stromčekov rôznych druhov drevín. Na ďalšej štvrtine plôch sa nový les obnovil prirodzene sám. V súčasnosti na týchto plochách rastie zmiešaný les a holé plochy si môžu ľudia pripomenúť už len na fotografiách.
Obnovené kalamitné plochy na Osrblí a na ďalších lokalitách po kalamite v roku 1996 sú a ostanú názorným príkladom toho, že lesníci dokážu – ak je im to umožnené - využiť svoje odborné skúsenosti a nasadiť všetky potrebné kapacity na to, aby kalamitu spracovali a na jej mieste vypestovali zdravý, zelený a vitálny les.
Jozef Marko
