Skúsenosti z Krkonošského národného parku
Rozhovor s Ing. Hubertom Závodským, vedúcim Územného pracoviska Pec pod Sněžkou.
Krkonoše – ostrov tundry uprostred Európy – sú unikátnou mozaikou horských ekosystémov. Svahy hôr osídľujú horské lesy a lúky, horné partie plochých hrebeňov sú porastá kosodrevina, alpínske trávniky a rašelinové spoločenstvá. Druhovo bohaté sú tiež karové oblasti, ktoré vznikli pôsobením ľadovca v dávnej minulosti. Pro túto výnimočnosť a krajinnú hodnotu boli Krkonoše v roku 1963 vyhlásené za národný park. Správou územia je poverená Správa Krkonošského národného parku so sídlom vo Vrchlabí.
V súčasnosti pracujete v Krkonošskom národnom parku vo funkcii vedúceho územného pracoviska v Peci pod Snežkou. Čo prakticky znamená vykonávať takúto funkciu?
Pracujem na jednom zo šiestich územných pracovísk v KRNAP-e a na rozlohu 5 800 hektárov mám k dispozícii siedmich horárov, troch strážcov ochrany prírody a technika. Spoločne sa lesnícko – ochranársky staráme o zverené územie tak, aby sa na ňom turisti cítili príjemne a bola zabezpečená komplexná starostlivosť o lesné ekosystémy a zver.
Krkonošský park je odborníkmi pokladaný za akúsi „vlajkovú loď“ medzi českými národnými parkmi. Ako sa dostal k takémuto hrdému prívlastku?
Krkonošský národný park je najstarším národným parkom v Českej republike, bol vyhlásený pred 56 rokmi. Krkonoše sú veľmi zaujímavé už len tým fenoménom, že aj napriek tomu, že sú o tisíc výškových metrov nižšie ako Tatry, tak majú mimoriadne drsnú klímu. Priemerná ročná teplota na Sněžke je len 0,2 stupňa Celzia. Mnoho ľudí si to ani neuvedomuje a keď idú na túru do našich hôr, stretávajú sa s tým, že sa v nich dokáže počasie prudko a rýchlo zmeniť. Predstavujú prvú horskú bariéru od tisíc kilometrov vzdialeného Severného mora. Hrebene Krkonôš s nadmorskou výškou nad 1 400 metrov majú obdobné zloženie rastlinstva a živočíšstva ako má severská tundra. Krkonoše sú takým jej ostrovom v srdci Európy. Myslím, že málo návštevníkov túto vzácnosť takto vníma.
Pre dôslednú ochranu územia je dôležité určiť ochranné pásmo, teda nárazníkovú zónu, v ktorej platia presné a jasné pravidlá zasahovania a eliminovania škodlivých činiteľov. Ako je to v prípade KRNAPu? Máte vyriešenú zonáciu?
V zmysle zákona č. 123/2017 Zb., ktorým sa novelizoval zákon č. 114/1992 bolo navrhnuté rozdeliť územie KRNAP na štyri zóny. Najprísnejšie chránená je Zóna prírodná, ktorá by mala mať rozlohu 7327,6 ha (20,2 % územia) – tu prevažujú prirodzené ekosystémy, s cieľom ich zachovať a umožniť v nich nerušený priebeh prírodných procesov. Ale pozor, ani zóna prírodná nie je striktne bezzásahová. Zóna prírode blízka s rozlohou 8106,8 ha (22,3 % územia) – tu prevažujú človekom čiastočne pozmenené ekosystémy, s cieľom dosiahnutia stavu odpovedajúceho prirodzeným procesom. Zóna sústrednej starostlivosti má 20702,3 ha (57 % územia), tu prevažujú človekom významne pozmenené ekosystémy, s cieľom zachovania alebo postupného zlepšovania stavu ekosystémov, významných z hľadiska biologickej rozmanitosti, ich existencia je podmienená trvalou činnosťou človeka. Zóna kultúrnej krajiny má 183,7 ha (0,5 % územia) sa vymedzuje na zastavaných plochách a územiach obcí určených k ich udržateľnému rozvoju na plochách, kde prevažujú človekom pozmenené ekosystémy určené k trvalému využívaniu - pole, vinice, sady a podobne.
Táto zonácia nieje samoúčelná, ale sleduje maximálnu ochranu prírodných hodnôt Krkonôš a na druhej strane umožňuje ich sprístupnenie a k prírode šetrné využívanie pre účely ekologicky únosnej turistiky a športu. Je v štádiu schvaľovania, čo je náročný a pomerne zdĺhavý proces, pretože sa k návrhu vyjadrujú všetky dotknuté subjekty – obecné a mestské samosprávy, úrady Libereckého a Královohradeckého kraja a ďalší.
Aké lesnícke činnosti vykonávate v jednotlivých zónach?
V zmysle novely zákona a platného LHP pre obdobie 2015 -2024 vykonávame v jednotlivých zónach nasledovné opatrenia: V zóne prírodnej (teda v najvyššom stupni ochrany) vykonávame zásahy proti šíreniu geograficky nepôvodných druhov organizmov, hasenie požiarov a vykonávanie protipožiarnej prevencie, regulujeme početný stav raticovej zveri, vykonávame opatrenia na zlepšenie prirodzeného vodného režimu, zaisťujeme bezpečnosť návštevníkov na turistických trasách, robíme údržbu základnej cestnej siete a údržbu turistických a cyklistických trás a v neposlednom rade aj zásahy za účelom ochrany populácie zvlášť chránených druhov rastlín a živočíchov. V zóne prírode blízkej okrem uvedených opatrení vykonávame aj opatrenia k podpore prirodzenej ekologickej stability alebo prirodzenej biologickej rozmanitosti ekosystémov, revitalizačné opatrenia a opatrenia na ochranu lesa. Pod tým treba rozumieť šetrné, maloplošné zásahy v lesoch, vrátane zásahov proti podkôrnemu hmyzu, s cieľom vylepšiť biologickú rozmanitosť a štruktúru porastov a podporiť prirodzenú obnovu lesa, jeho vekové a priestorové rozrôznenie.
V zóne sústredenej starostlivosti je prípustné vykonávať tieto opatrenia aj vo väčšom rozsahu V zóne kultúrnej krajiny sú obmedzenia najnižšie, ale stále platí, že je možné vykonávať iba také opatrenia alebo zásahy, ktoré neohrozujú predmet ochrany národného parku a naplňovanie cieľov ochrany národného parku.
Ako a kým je spracovávaný manažmentový plán Krkonošského národného parku?
Rozmanitosť prírody a krajiny Krkonôš sa odráža vo veľmi rozsiahlom spektre činností, ktoré musí Správa KRNAPu ako zákonný správca tohoto územia plánovať, zaisťovať a vyhodnocovať. Zákon č. 114/1992 Zb. k tomu účelu zaviedol inštrument zvaný plán starostlivosti.
Po dobu existencie KRNAPu bolo takýchto podkladov spracovaných niekoľko, posledným je dokument prerokovaný so všetkými dotknutými obcami a mestami i s úradmi Libereckého a Královohradeckého kraja, na ktorých území národní park leží, prerokovaný v Rade KRNAP a schválený Ministerstvom životného prostredia ČR v r. 2010. Má názov Plán starostlivosti o Krkonošský národný park a jeho ochranné pásmo (2010–2020). Pripravila ho Správa KRNAP pre uvedené decénium a obsahuje popis všetkých dlhodobých i krátkodobých cieľov a opatrení, ktorých realizácia je zárukou rozumného využívania Krkonôš pri rešpektovaní všetkých prírodných a kultúrno-historických hodnôt, ktoré naše najvyššie pohorie má.
Spomínaný plán samostatne rozpracováva starostlivosť o lesné i nelesné ekosystémy, starostlivosť o reliéf a krajinný ráz Krkonôš. Jeho súčasťou je popis stratégie starostlivosti o NP, podrobné informácie o zonácii území, popis manažmentu jednotlivých zložiek prírody a funkcie krajiny, ciele monitoringu a výskumu, ciele a plány aktivít širokého spektra verejného, turistického a kultúrneho využívania NP a jeho ochranného pásma.
V roku 1994 bola starostlivosť o lesy v KRNAPe prevedená na orgány Správy parku. Pamätáte sa na to, boli ste v tom čase už zamestnancom? U nás pretrváva „dvojvládie“ v TANAPe a asi to nefunguje úplne optimálne... Ako to vnímate vy?
V čase našich prvých kontaktov so slovenskými kolegami, ešte v čase pôsobenia riaditeľa ŠL TANAPu Mikiho Michelčíka, pôsobili naši kolegovia v jednotnej organizácii, čo sme vnímali ako ich silnú stránku – u nás to bolo naopak. My sme v Čechách podstúpili presun spod zriaďovateľskej pôsobnosti štátnych lesov pod správu KRNAP, zatiaľ čo vývoj na Slovensku bol opačný – na správu NP vznikli dve organizácie a my sme celkom nechápali, prečo.
(Celý rozhovor si môžete prečítať v aktuálnom vydaní časopisu LES & Letokruhy, september 2019)
