Peniaze nie sú cieľom, ale prostriedkom napĺňania nášho poslania

Dekan LDF MENDELU v Brne prof. Dr. Ing. Libor JANKOVSKÝ

 

Lesnícka a drevárska fakulta Mendelovej univerzity v Brne (LDF MENDELU) sa na hlavnej stránke svojho webu predstavuje ako jedna z hlavných inštitúcií univerzitnej výuky, výskumu, vývoja a expertnej činnosti v oblastiach lesníctva, krajinárstva, arboristiky, lesníckej a drevárskej technológie, spracovania a využitia dreva a nábytkárstva v Českej republike. Za svoje poslanie považuje slobodnú, vedecko-výskumnú, tvorivú a osvetovú činnosť, podporujúcu vzťah širokej verejnosti ku krajine, lesu, drevu a interiéru s dôrazom na ekologické a estetické cítenie. Fakulta je súčasťou Mendelovej univerzity, nazvanej podľa zakladateľa genetiky Gregora Johanna Mendela, opáta augustiniánskeho kláštora v Brne. Tradícia tejto verejnej vysokej školy siaha až do roku 1919, v tomto roku si teda pripomína 100. výročie založenia. Pri tejto príležitosti sme požiadali o rozhovor dekana LDF MENDELU v Brne prof. Dr. Ing. Libora Jankovského, ktorý nám ochotne venoval svoj čas.

Program osláv stého výročia je zostavený najmä z mnohých odborných konferencií a dní otvorených dverí. Oslovíte nimi odbornú aj širokú verejnosť. Vyvrcholia slávnostnou vedeckou radou a oceňovaním osobností. Ktoré podujatia považujete za najprestížnejšie a ktoré by ste odporučili našim čitateľom?

Pre mňa ako pre dekana je vrcholovou udalosťou slávnostná vedecká rada, ktorá sa uskutoční 3. októbra 2019, pretože po jej skončení bude príležitosť na neformálne stretnutia, ktoré považujem za veľmi dôležité. Podujatí v rámci osláv stého výročia je veľa. Začali v polovici februára v Arborete Řícmanice na ŠLP Křtiny, no spomenutou vedeckou radou nekončia. Môžem spomenúť rad sprievodných akcií, napríklad konferenciu pod názvom Interiéry, organizovanú v spolupráci s rovnomenným časopisom, ktorá sa uskutoční na jeseň tohto roka v Brne.

Lesníctvo stále stredobodom činnosti

Ktoré počiny, udalosti alebo projekty považujete za tých sto rokov existencie univerzity zo vzdelávacieho, vedeckého, výskumného a inovačného hľadiska za najväčšie úspechy, ktoré fakulta dosiahla?

Najväčším počinom v storočnej histórii univerzity je jej založenie, zrodené z nadšenia počas Prvej československej republiky a musím povedať, že zakladatelia univerzity urobili skutočne obrovský kus práce z pohľadu lesníckeho aj poľnohospodárskeho. Jedna z najúžasnejších vecí, ktorá sa im podarila, bolo prepojenie našej fakulty so školským lesným podnikom. Je obdivuhodné, ako si vtedy dokázali zastať svoje pracovné povinnosti na fakulte a zároveň venovali veľkú pozornosť rozvoju lesného majetku, ktorý tvorí zázemie našej fakulty. Súčasný školský lesný podnik Křtiny vybudovali na bývalom lesnom majetku Adamovského statku, ktorý patril šľachtickému rodu Lichtenštejnov.

Ak mám vyzdvihnúť ďalšie veľké počiny v storočnici fakulty, tak sú to aktivity v oblasti ekológie lesa. V dôsledku vývoja v spoločnosti po roku 1968 nemalo možnosť viacero odborníkov sa realizovať priamo na univerzite, takže svoj potenciál venovali Ústavu ekológie lesa. Pôsobilo v ňom mnoho významných osobností. Spomeniem napríklad Prof. Penku, Prof. Klima, Prof. Mrkvu, Prof. J. Čermáka, ale išlo doslova o celú generáciu rešpektovaných osobností, ktoré pôsobili na Ústave ekológie lesa a v ťažkých časoch normalizácie v 70-tych a 80-tych rokoch výrazne prispeli k medzinárodnej akceptácii našej fakulty.

Za veľmi dôležité považujem, že naša fakulta bola schopná prežiť mimoriadne komplikované obdobie 90-tych rokov. Z tvorivého hľadiska bolo jedno z najkrajších, ale z hľadiska ekonomického si pamätám, že sme potrebovali obrovské nadšenie, aby sme ho finančne preklenuli. Práve toto obdobie sa stalo základom súčasného stavu na našej fakulte – teda rozvoja drevárstva, krajinárstva, interiéru, dizajnérstva a samozrejme ponechania lesníctva ako jadra, ktoré je stredobodom činnosti fakulty.

Súčasná LDF prepojuje lesníctvo ako ekonomický a environmentálny základ stability stredoeurópskej, intenzívne využívanej krajiny, chápanej ako životný priestor a zázemie prosperujúcej, technologicky vyspelej spoločnosti s drevospracujúcim priemyslom, drevenými konštrukciami a nábytkárstvom ako odvetviami, ktorá dávajú drevu pridanú hodnotu ako obnoviteľnej surovine. Produktový dizajn, predovšetkým dizajn nábytku, je tu chápaný ako marketingový nástroj pre zvýšenie využitia dreva ako obnoviteľnej suroviny.

Dnes tak často diskutované mimoprodukčné funkcie lesov potom chápeme ako neoddeliteľnú súčasť obhospodarovaných lesných ekosystémov. Lesník je jediný, kto disponuje nástrojmi a technológiami na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov. No aj tak veľmi diskutovaná biodiverzita je významne závislá práve na diverzite hospodárskych postupov lesníkov, čo je plne v súlade aj s požiadavkami spoločnosti, kladenými na lesníctvo.

Nadviažem na vaše slová o školskom lesnom podniku a jeho význame pre fakultu. Kultovým miestom slovenského lesníctva je Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline. Dá sa povedať, že jeho obdobou u vás je Lesnícky Slavín s voľne rozmiestnenými pamätníkmi, oslavujúcimi významných lesníkov v Školskom lesnom podniku Masarykov les Křtiny a podnecujúcimi hrdosť na lesnícky stav?

Budem úprimný. Nie som si istý, či lesníci u nás poznajú Lesnícky Slavín a ako dekan nie som si istý ani tým, či ho poznajú študenti našej fakulty. Na to, aby ho spoznali, musia ísť do lesa peši, postupne prejsť krížom – krážom celé polesie a odhaľovať popri tom krásy a taje Lesníckeho Slavína. Ja sám ho poznám veľmi dobre, pretože už v 80-tych rokoch som ním prechádzal od lúčky k lúčke, navštevoval som jednotlivé studničky a objavoval pomníky. Na Lesníckom Slavíne je najkrajšie to, že stále žije, že v ňom vznikajú ďalšie pomníky významných osobností lesníckej histórie. Pre mňa je centrom Lesníckeho Slavína Máchov pomník s nádherným výhľadom na komplexy lesov, ktoré sa vôkol neho nachádzajú. V tejto súvislosti chcem spomenúť fakt, že súčasťou ŠLP Křtiny je aj Les krajov, vôd a strání Rudolfa Těsnohlídka a jeho kraja Líšky Bystroušky. Takýchto lokalít je mnoho a sú zviazané s bohatou históriou tohto regiónu.

Moderná a dôveryhodná fakulta,prinášajúca nové technológie

Na Slovensku klesol počet študentov na VŠ v ostatných rokoch o 25 percent, ich záujem o štúdium u nás klesá a zároveň rastie záujem o štúdium v zahraničí. Aký vývoj ste zaznamenali na vašej fakulte a ako je to so záujmom o štúdium u vás zo Slovenska?

Pokles záujmu o štúdium je zrejmý aj u nás a prináša to so sebou značné ekonomické problémy. Hovorí sa o poklese populačnej krivky. Osobne si myslím, že je to aj otázka šikovného marketingu a schopnosti predstaviť zaujímavo štúdium na fakulte, aby v ňom študenti videli budúcnosť. My chceme prezentovať našu fakultu ako modernú fakultu, ktorá využíva a ponúka nové technológie a ktorá je dôveryhodná. Dodržiavame tradície a sme nositeľmi toho, čoho nositeľom by mala byť každá fakulta – vzdelanosti. Problémom je veľká konkurencia v podobe mnohých ďalších fakúlt – biologických i technických. Je len na nás, ako sme schopní študentov motivovať, aby si vybrali našu fakultu.

Čo sa týka záujmu slovenských študentov o našu fakultu, som hrdý na to, že približne pred pätnástimi rokmi sme na úrovni univerzity riešili nový študijný poriadok, do ktorého som presadil rovnocenné chápanie českého aj slovenského jazyka pri predkladaní záverečných prác. Viacero pedagógov na našej fakulte pochádza zo Slovenska a máme tu aj študentov od vás, ale neradi by sme ich odoberali kolegom z lesníckej fakulty vo Zvolene. Pre všetkých študentov ponúkame rovnaké benefity a treba povedať, že naši študenti majú otvorené dvere do celého sveta. Partnerské univerzity máme aj v zámorí, v súčasnosti je skupina našich študentov napríklad na farme v Nikaraguy. Máme dobré kontakty s univerzitou v Bangkoku a ďalšími.

V našich študijných programoch študujú okrem študentov z iných krajín Európy aj mladí ľudia zo západného Balkánu, Ukrajiny a Ruska, ktorí sú veľmi kvalitní a nahrádzajú nám výpadok kvalitných českých študentov, ktorí navštevujú iné školy. Zaujímavosťou je, že naša fakulta je atraktívna pre študentov z neslovanských krajín, ktorí sa rýchlo naučia po česky a študujú v češtine.

Rovnako ako na Slovensku aj v Českej republike bojujú lesníci s podkôrnikovou kalamitou nebývalého rozsahu, ktorú niektorí politici a odborníci považujú doslova za apokalyptickú. Zároveň sa lesníci u vás aj u nás usilujú o získanie spoločenského uznania, štátnej podpory, pochopenia významu aktívnej ochrany lesa a rovnakého mediálneho priestoru, aký dostávajú ochrancovia prírody. Ako túto aktuálnu situáciu komunikujete so študentmi? Určite o nej diskutujete s pedagógmi a poznáte aj reakcie študentov. Ako ju vnímajú a kde vidia východisko z nej?

Akademická pôda musí ostať v každej situácii slobodná a otvorená všetkým názorom. Kde inde, ako na akademickej pôde, by sme si mali vydiskutovať naše záujmy. Sám vždy hovorím, že záujem lesníkov a ochranárov je rovnaký. Chceme dosiahnuť ten istý vrchol kopca, problémom ale je, že každý inou cestou. Pri hodnotení súčasnej situácie musíme vychádzať z toho, že sme zdedili určitú štruktúru lesov. České lesníctvo je založené na tradičnom, mimoriadne intenzívnom smrekovom hospodárení a v súčasnosti sa dostalo na križovatku, na ktorej si musí povedať, či v ňom bude alebo nebude pokračovať. Lesníci majú na jednej strane pocit, že spoločnosť a ochrana prírody im upiera právo hospodáriť v lesoch, na druhej strane existujú voči lesníctvu celkom oprávnené výhrady, týkajúce sa napríklad unifikovanej štruktúry lesov.

Unifikované hospodárenie prispelok rozšíreniu podkôrnikov

Problém je v tom, že lesy pestujeme všade rovnako. Ak by sme smrek nepestovali na tak rozsiahlych plochách, riziko šírenia a najmä dopady gradácie výskytu lykožrútov by neboli tak veľké. Isteže, problém výskytu podkôrneho hmyzu sa netýka iba Českej republiky, ale aj Slovenska, Poľska, Bavorska, Rakúska a ďalších krajín, u nás je ale rozšírený na mimoriadne rozsiahlom území. Okrem toho unifikované hospodárenie a tomu prispôsobená hospodárska úprava lesov spôsobujú, že ak sa nejaký problém niekde vyskytne, tak sa veľmi rýchlo rozšíri. Ak by bolo lesníctvo v Českej republike viac diverzifikované, dopad podkôrnikovej kalamity, a o tom som presvedčený, by nebol tak veľký, ako je tomu dnes. Riešenie spočíva vo vrátení väčšej slobody lesníkom. Je to možno naivné, ale súčasná zviazanosť všetkými tými predpismi spôsobuje problém unifikácie hospodárenia a zrovnania lesníckych postupov do jednej glajchy. Nechajme lesníkov robiť to, čo vedia. Nechajme ich využiť skúsenosti, ktoré získali poznaním a praxou v lokalitách, v ktorých pôsobia. V tomto má lesnícky personál moju dôveru.

Ďalším našim problémom je „kubíkové“ hospodárenie v pestovaní smreka, ale zabúda sa na to, že v lese sú aj iné dreviny a iné sortimenty, ktoré sa tiež dajú veľmi dobre speňažiť. Navyše problém podkôrnikovej kalamity nám zakrýva ďalšie problémy. Napríklad sucho. Vzniká dojem, že so suchom má problém len smrek, ale nie je to pravda. Majú s ním problém, viac či menej, všetky dreviny. Paradoxne na mnohých lokalitách reaguje na sucho ako prvá borovica. Dokonca aj borovica čierna.

Závažné problémy máme v českom lesníctve, podobne ako v okolitých krajinách, aj so zavlečenými chorobami. Z krajiny nám mizne jaseň v takom rozsahu ako pred desiatkami rokov brest. Chcem tým povedať, že podkôrniková kalamita týchto rozmerov znehodnocuje možno storočné úsilie českých lesníkov, našich otcov a dedov, a určite mení aj ráz krajiny. Odumieranie a miznutie drevín v dôsledku zavlečenia inváznych chorôb potom ohrozuje nielen diverzitu, ale aj stabilitu našich lesov. Takéto lesy budeme s veľkými ťažkosťami obnovovať, ale v minulosti sa vždy podarilo celý systém dostať do rovnováhy, napríklad keď sa v 70-tych rokoch hovorilo o zániku lesov v dôsledku pôsobenia imisií. Iste, súčasná situácia môže pôsobiť katastroficky, ale ja vidím skôr ako katastrofu to, ak budeme všade znova zakladať smrekové monokultúry a rovnakú kataklizmu ako dnes zažijú o sto rokov naši nasledovníci. Zlým rozhodnutím by bolo aj úplné vylúčenie smreku ako hospodárskej dreviny z našich lesov. Len sa musíme naučiť pestovať smrek aj iné dreviny v zmenených klimatických, ekonomických a sociálnych podmienkach. A preto je nutné získať aj spoločnosť a presvedčiť ju, že iba lesník má nástroje na zvládnutie tohto stavu.