Bez starostlivosti lesníkov by jedľa nemala budúcnosť

Reportáž z Lesov mesta Spišská Belá, hospodáriacich v Belianskych Tatrách

Vedúci Lesnej správy Lesov mesta Spišská Belá Ing. František Pisarčík pri rozhodovaní sa ako ďalej, a nielen v pestovaní jedle, konfrontuje skúsenosti lesníkov z minulosti so súčasným stavom. Vie, že v rokoch 1952 – 1956 bolo v tejto lokalite vysadených až 92 000 kusov sadeníc jedle na ploche 15 hektárov a sejbou bolo vysiatych 1 582 kilogramov semena jedle na redukovanej ploche viac ako 32 hektárov.

V prehľade plôch drevín a zakmenenia podľa vekových stupňov z roku 2015 však predstavuje redukovaná plocha výskytu jedle v 6. a 7. vekovom stupni tunajších mestských lesov iba 0,10 ha. Je to obrovský nepomer. V 1. vekovom stupni je 103 ha jedle, v 2. vekovom stupni necelých 42 ha, postupne sa so stúpajúcimi vekovými stupňami plocha jedle zmenšuje, až v prestarnutých, 120-ročných porastov je 11 ha jedle, 140-ročné porasty jedle sa nachádzajú až takmer na 54 ha a 150-ročné porasty na vyše 44 ha. Plochy jedle medzi týmto vekovým rozpätím, teda od 40 do 120 rokov, sú v jednotlivých vekových stupňoch zanedbateľne malé.

Zalesňovanie jedľou na menších plochách,chránených oplôtkami

„Začal som sa teda zaoberať myšlienkou, prečo je také vákuum vo výskyte jedle a aby sme sa nedostali pri masívnom zalesňovaní jedľou do stavu, ktorú vo svojej publikácii nazvanej Zalesňovanie TANAP-u listnatými drevinami a jedľou z roku 1959 popisuje autor Miroslav Strnka a z ktorej som čerpal tieto informácie. Ak totiž porovnám, koľko finančných prostriedkov vtedy vynaložili na zalesňovanie a aké sú naše finančné možnosti, v takom rozsahu ako pred šiestimi desaťročiami nemáme šancu zalesňovať jedľou. A výsledok je pritom taký, že z 15 hektárov ostala po 60-tich rokoch výmera 0,10 hektára. Pán Strnka jednoznačne už vtedy v závere svojej publikácie skonštatoval, že listnaté dreviny a jedľu môžeme vypestovať v porastoch TANAP-u iba na takej výmere, ktorú dokážeme spoľahlivo chrániť pred zverou. Na väčšej výmere znamená zalesňovanie stratu materiálu, práce, financií aj času. Preto už vtedy odporúčal nezalesňovať jedľou na veľkých plochách, ale postupne na menších plochách, chránených oplôtkami,“ hovorí Ing. Pisarčík.

Skúsenosti z tunajšej lesníckej prevádzky spred 60-tich rokov ukazujú a súčasné skúsenosti to potvrdzujú, že najúčinnejšiu ochranu poskytujú jedľovým kultúram dostatočne vysoké a pevné oplôtky. Ing. Pisarčík cituje zo spomenutej publikácie: „Záhubu mladších listnatých a jedľových kultúr urýchlili najmä posledné zimy, keď následkom nedostatočnej alebo chýbajúcej snehovej pokrývky boli sadenice cez kritické zimné mesiace dlhý čas úplne vystavené zveri. Ochrana týchto kultúr haluzinou a rázsochami je neúčinná. Odporúčam, aby sa všetky finančné prostriedky, ktoré sú na ochranu kultúr k dispozícii, sústredili na výstavbu nových a účinných oplôtkov. Žiada sa však prijať zásadu, aby sa kultúry sadili do hotových oplôtkov a nie, aby sa založené kultúry dodatočne oploťovali. Kultúry sa jednak pri výstavbe oplôtkov poškodia, jednak ich v čase od založenia až po oplotenie poškodí zver, takže potom nemožno správne vyhodnotiť ich účinnosť. Chyba, ktorej sme sa v úsilí o premenu monokultúr dopustili je v tom, že sme sa domnievali, že za niekoľko rokov môžeme bez osobitných ochranných opatrení premeniť na zmiešané lesy monokultúry, ktoré sme proti prírode pestovali dlhé desaťročia.“

Budovanie oplôtkov ako najúčinnejšej formy ochrany jedle a listnáčov v týchto podmienkach je nákladné. Lesníci zo Spišskej Belej sa však rozhodli investovať do stavby oplôtkov, koľko môžu, aby jedľu pred zverou ochránili. A darí sa im to, pretože za uplynulých 25 rokov zvýšili podiel jedle zo 4,5 percenta na viac ako 9 percent. V roku 2010 oplotili plochu 0,30 ha s vysadenou jedľou, bukom a javorom, v roku 2015 vybudovali oplôtok okolo plochy 0,25 ha, v roku 2017 vybudovali 3,6 kilometra oplôtkov a 100 bežných metrov oplôtkov ich stál 450 – 500 eur. V roku 2018 vybudovali viac ako 2 kilometre oplôtkov a v tomto roku plánujú opäť postaviť ďalšie 2 kilometre.

Premieňajú smrekové monokultúryna zmiešané porasty

Nie je to iba vysoká zver, ktorá ovplyvňuje mieru úspechu pestovania jedle v tejto lokalite. Neskoré alebo včasné mrazy majú negatívny vplyv na rast jedle, čo potvrdili aj skúsenosti s Lesnou škôlkou v lokalite Červená skala, v ktorej mala deväťročná jedľa výšku iba 10 centimetrov. Jedľu museli tunajší lesníci premiestniť do inej lesnej škôlky a za tri roky podrástla o 5 centimetrov.

Priamo v teréne vidím, ako ovplyvňuje vitalitu jedle ďalší faktor. Sú to veľké teplotné rozdiely v priebehu 24 hodín najmä na exponovaných južných svahoch. Ing. Pisarčík si spomína na to, keď do Lesov mesta Spišská Belá prišiel a na týchto svahoch smreková monokultúra. Postupne pôsobením vetra a podkôrnikov padla. Na južnej strane svahu už snehu niet, na severnej strane je ešte pol metra snehu a to má samozrejme vplyv na rast jedle. Na južných svahoch sa zdržuje zver, sneh jedľu už nechráni a zároveň je jedľa ako drevina, ktorá má radšej vlhké a zatienené stanovištia, vystavená slnku a suchu.

„Snažili sme sa pestovať jedľu a buk aj na južných svahoch, ale dva roky po sebe sme museli zalesňovanie opakovať, takže sme stratili trpezlivosť a začali znova sadiť na tieto expozície smrek a smrekovec. Ale uvedomili sme si, že pri takomto postupe by sme znova dospeli do stavu smrekových monokultúr. Aby sa tak nestalo, rozhodli sme sa vyskúšať rôzne spôsoby nielen chemickej ochrany, ale aj mechanickej ochrany sadeníc jedlí. Jeden spočíva v individuálnej ochrane rastových vrcholov sadeníc štipcami z umelej hmoty, ale zver si aj tak zvykne nájsť miesto pod štipcom a odhryzne si zo sadenice. Kombinujeme tento spôsob ochrany sadeníc aj s ovčou vlnou a do určitej miery je táto metóda účinná, najviac sa nám ale osvedčili oplôtky, najmä kvôli lúpaniu,“ konštatuje Ing. Pisarčík.

V minulom roku investovali miestni lesníci do ochrany kultúr jedle, buka, javora a borovice 30 000 eur, pred dvoma rokmi 35 000 eur. Škody zverou boli pritom vyčíslené len na 7 000 až 8 000 eur, ale neboli ani uhradené. Takže keď si prepočítali, koľko financií venujú na ochranu kultúr pred zverou a aké kompenzácie za to dostávajú, ani zďaleka im náklady na túto činnosť nepokrývajú.

Jedľa je v Lesoch mesta Spišská Belá pevnou súčasťou dlhodobej stratégie, zameranej na premenu smrekových monokultúr po vetrovej a podkôrnikovej kalamite na zmiešané porasty. Mestské lesy tu od roku 1993 obhospodarujú lesné pozemky na výmere 4 685 ha. Ihličnaté dreviny v súčasnosti predstavujú 78,5 % a listnaté 21,5 % z celkovej výmery lesných porastov, čo je oproti roku 1996 nárast listnatých drevín o 11 %. Podiel smreka v roku 1996 tvoril takmer 67 % výmery a v súčasnosti ho pestujú na 50 %.

Cieľový stav? Trvalo viacetážové porasty

Výsledkom smerovania práce tunajších lesníkov je aj dosahovanie vyššieho podielu prirodzeného zmladenia na odkrytej ploche, ktorý predstavoval až 50 – 60 % po vetrovej kalamite z roku 2004, v súčasnosti je na úrovni približne 30 %. Z toho na ihličnaté zmladenie pripadá 75 % (smrek 60 %, jedľa 11 % a borovica 3 %) a na listnaté 25 % (buk 7 %, javor 7 %, jarabina 6 % a breza 3 %). Obnovené porasty vo veku do 40 rokov a najmä 15-ročné porasty, založené po vetrovej kalamite v roku 2004, tvoria zmes 5 – 8 drevín, Miestni lesníci očakávajú, že budú lepšie odolávať podmienkam zmenenej klímy a budú stabilnejšie na tunajších pôvodných stanovištiach ako smrekové monokultúry.