K lesom nie je možné pristupovať stranícky, odvetvovo ani rezortne

V novembri uplynulého roku sme v našom časopise publikovali otvorený list, ktorý adresoval predseda PEFC Slovensko  Ing. František Štulajter, CSc. predsedovi vlády Slovenskej republiky Petrovi Pellegrinimu. List obsahoval závažné poukázania na „prešľapy“ v pôdohospodárskej a environmentálnej politike štátu, požadoval integrovaný prístup k manažmentu krajiny, apeloval na dialóg zainteresovaných rezortov a hlavne plnenie úloh, vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády na obdobie 2016 – 2020. Okrem premiéra bol list zaslaný na vedomie Gabriele Matečnej, podpredsedníčke vlády SR a ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Lászlóovi Sólymosovi, podpredsedovi vlády SR a ministrovi životného prostredia SR a predsedom troch koaličných strán – Róbertovi Ficovi, JUDr. Andrejovi Dankovi a Bélovi Bugárovi. O tom, ako a prečo list vznikol a aké boli ohlasy naň sme sa opýtali priamo predsedu PEFC SK, Ing. Františka Štulajtera, CSc.

Vráťme sa k samotnej myšlienke osloviť premiéra. Lesnícku verejnosť zrejme prekvapilo, že práve PEFC Slovensko prejavilo najvyšší stupeň zaangažovanosti a rozhodlo sa osloviť premiéra so závažným posolstvom. Prečo ste sa tak rozhodli?

Na začiatku chcem pripomenúť, že PEFC SK je strešnou organizáciou právnických a fyzických osôb z prostredia lesníctva, spracovania dreva, ochrany prírody, vzdelávacích organizácií a sociálnych partnerov, ktoré svoju stabilitu, perspektívu a spoločenskú zodpovednosť vidia a cítia v trvalom zachovaní a dlhodobom a konsolidovanom využívaní lesného bohatstva a funkcií lesa v krajine, čo potvrdzujú PEFC certifikátom.

A teraz k otázke. To, že spoločenská klíma nie je priaznivo naklonená lesníctvu, hádam netreba pripomínať. Verejnosť a aj štát sa díva na lesné hospodárstvo ako na podnikateľské odvetvie, monofunkčne zamerané na produkciu dreva. Plnenie environmentálnych a ekologicko - stabilizačných funkcií lesa sa všeobecne chápe ako prirodzená samovoľná schopnosť lesa bez reálnej hodnoty. Príprava zelenej reštrukturalizácie (bioekonomika) Slovenska je aj napriek pestrosti a kvalite existujúcich obnoviteľných prírodných lesných zdrojov v plienkach, ak vôbec je. Miesto toho pretrváva nič neriešiaci a trvalo sa stupňujúci konflikt medzi ochranou prírody a lesníctvom na Slovensku, prerastajúci do kompetenčného sporu medzi zainteresovanými ministerstvami.

A ako sa hovorí, poslednou kvapkou pre oslovenie premiéra bolo správanie sa Ministerstva životného prostredia, ktoré aj napriek v médiách uverejnenému ubezpečeniu pána predsedu vlády SR v rámci výjazdového rokovania vlády v Tatranskej Javorine, „že prerokovanie návrhu novely Zákona o lesoch a novely Zákona o ochrane prírody podmieňuje dosiahnutím konsenzu, pokračovalo v legislatívnom procese.“

V oslovení sme uviedli konkrétne body z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 – 2020, s ktorými je samotný proces tvorby ako aj obsah novely zákona v zásadnom rozpore.

Zároveň sme zdôraznili nevyhnutnosť vypracovania a prijatia všeobecne záväzného prierezového dokumentu s pracovným názvom Národná stratégia udržateľného využívania prírodných zdrojov na Slovensku. 

Otvorený list premiérovi a ministrom je – obrazne povedané – ako výkrik malého chlapca, ktorý v rozprávke Cisárove nové šaty vykríkol: Ale veď je nahý! Myslíte si, že ostatné lesnícke inštitúcie a organizácie nevnímajú skutočnosť, že vývoj na politickej scéne, celý proces schvaľovania envirostratégie a pripravovaná novela zákona o ochrane prírody a krajiny smerujú proti záujmom lesníctva? Alebo si zakrývajú oči pred realitou?

Vôbec si to nemyslím. Únia združení neštátnych vlastníkov lesov a Slovenská lesnícka komora sú veľmi aktívne v pripomienkovaní alebo stanoviskách k pripravovaným rezortným materiálom, týkajúcich sa lesníctva a ochrany prírody. Druhá vec je, že ich pohľad, názor alebo požiadavky pri riešení stretov záujmov v rámci pripomienkového konania, „aj napriek nepísaným zásadám a snahám tretieho sektora snažiť sa o dosiahnutie konsenzus“, nie sú akceptované. 

Aké boli ohlasy na publikovaný otvorený list? Odpísali Vám všetci oslovení adresáti?

Veľmi si ceníme, že našim otvoreným listom sa vážne zaoberal úrad vlády SR. Ten prostredníctvom oddelenia styku predsedu vlády SR s verejnosťou požiadal príslušné rezortné ministerstvá o priame vybavenie nášho podnetu s tým, že zvlášť upozornil na podnet k vypracovaniu Národnej stratégie udržateľného využívania prírodných zdrojov na Slovensku. 

V mene ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka reagoval pán Peter Kicko, generálny riaditeľ sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva. Vyslovil presvedčenie, že návrhy pripravovaných všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku lesného hospodárstva a ochrany prírody a krajiny budú konsenzom záujmov a predpokladom trvalo udržateľného rozvoja Slovenska v oblastiach ochrany prírody a lesného hospodárstva 

V mene ministerstva životného prostredia reagoval pán László Sólymos, podpredseda vlády SR a minister životného prostredia SR. V stanovisku ministerstva uvádza, že účelom novely zákona o OPaK je účinnejšie uplatňovanie záujmov ochrany prírody v národných parkoch, ktoré predstavujú najvýznamnejšie prírodné bohatstvo Slovenska a v ktorých je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Realizáciu veľkoplošnej asanačnej ťažby v NP už zaregistrovala aj EÚ a voči SR začala konanie vo veci porušenia smerníc EÚ v oblasti ochrany prírody. Preto odklad prijatia novely zákona a neprijatie potrebných legislatívnych zmien v krátkom čase môže viesť k podaniu žaloby na Európsky súdny dvor. Ubezpečuje, že novela zákona nie je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, naopak je s ním plne v súlade vrátane programových bodov týkajúcich sa pôdohospodárskej a environmentálnej politiky. Tvrdí, že k zvýšeniu podielu bezzásahových území prijatím novely zákona nedôjde, keďže toto je možné zabezpečiť len na základe všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na základe zákona. Ďalej, že novela zákona zásadným spôsobom nemení kompetenčný vzťah orgánov štátnej správy k lesom, keďže im naďalej zostáva zachovaná pôsobnosť, ktorá im vyplýva zo zákona o lesoch. Dôvodí, že je potrebné rozlišovať medzi trvalo udržateľným hospodárením v lesoch, ktoré by sa malo uplatňovať na celom území Slovenska a hospodárením v lesoch národných parkov, ktoré by malo rešpektovať ciele ochrany týchto území.

Stanovenie oblastí a zámerov ochrany a trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov bude prebiehať formou aktualizácie existujúcich odvetvových plánov a koncepcií v rámci rozpracovania cieľov Agendy 2030.

Podľa nášho názoru je toto stanovisko „účelové“, t.j. podané tak, ako ho pán minister životného prostredia potrebuje podať. Potvrdzuje, že konanie ministerstva ŽP v otázkach ochrany prírody je autonomistické, direktívne a nerešpektuje záväzky vyplývajúce mu z programového vyhlásenia vlády minimálne v:

-       hľadaní efektívneho prieniku úloh vyplývajúcich zo starostlivosti o lesy so záujmami ochrany prírody

-       integrovanom prístupe k manažmentu krajiny, ochrany prírody a racionálnemu a efektívnemu využívaniu prírodných zdrojov“.

Obraz o dôveryhodnosti argumentácie nech si čitateľ urobí sám. 

Osobnou účasťou na celoslovenskom stretnutí lesníkov Zelená kvapka krvi za zdravý les v novembri vo Zvolene ste dali najavo zaangažovanosť s cieľom presadzovania záujmov lesníkov. V čom vnímate najväčšie úskalia tohto procesu?

Myslím si, že nám v záujme dlhodobého a konsolidovaného využívania lesného bohatstva Slovenska chýba snaha a ochota vytvoriť silný jednotný a najmä akčný spoločný prierezový front z inštitúcií ktorých vlastnícke práva, odborná činnosť, záujmy, podnikateľské alebo iné dôležité aktivity sú úzko spojené s lesom. Po príklad netreba chodiť ďaleko, je ním autorita a pôsobenie SPPK v poľnohospodárstve a potravinárstve.