Jubilejné háje a mohyly Republiky Česko-Slovenskej 1918 - 1928

Skupina piatich turistov prevažne seniorov, nadšencov pre históriu už od roku 2014 sa snaží vyhľadávať, opraviť, oživiť, zviditeľniť, geograficky zamerať polohu Jubilejných hájov onačených pamätnými kameňmi s vysekaným textom RČS 1918 – 1928 a osadených do malého skalného podstavca, alebo do mohyly.
O tom prečo sa rozhodli vyhľadávať tieto háje, o ich nadšení a o historických súvislostiach zakladania týchto hájov som sa rozprávala s Ing. Milanom Kováčikom, ktorý má v tejto skupine na starosti publikačnú činnosť.

Môžete mi prezradiť ako sa zrodil nápad vyhľadávať a opravovať tieto mohyly, čo vás k tomu inšpirovalo?

Všetko sa to vyvinulo postupne. Ja som vyštudovaný strojár, ale baví ma študovať históriu, najmä Horehronia. Prvá kamenná mohyla o rozlohe 6x6 m a vysoká 4 m, vo vrchole s osadeným pamätným kameňom na ktorom je vytesané RČS 1918-1928 bola nájdená na Čiernom Balogu nad osadou Dobroč, v húštine lesa na pahorku Krátky bán začiatkom roku 2014. Stalo sa to pri Zimnom pochode po stopách osloboditeľov obce Čierny Balog, medzi ktorými bol aj Ján Zemko neskorší člen našej skupiny. Ja som pri tom vtedy ešte nebol. S partiou ju v auguste 2014 vyslobodili z pováľaných stromov. Zub času poškodil podstavec, takže celok pôsobil dojmom veľkej hŕby skál. Celú mohylu generálne opravili, kamene znova uložili do pyramídy a vyčistili jej okolie. V pamätný deň vzniku ČSR (28.10.2014) ju predstavili verejnosti. Medzi prítomnými som bol aj ja, amatérsky historik obce a publicista. Moje publikovanie pamätníka svojej doby prinieslo odozvu. Prihlásili sa starší lesníci Janko Morong (nar. 1938) a Ferdinand Kováčik (nar. 1933), ktorí nám povedali o akú pamiatku ide. Podľa vytesaného nápisu RČS 1918 – 1928 sme predpokladali, že sa konali oslavy, ale nevedeli sme o jubilejných hájoch, ani o ich celoslovenskej pôsobnosti. Oni dvaja nám ako prví povedali, že tieto kamenné pomníky označovali aj vysadené jubilejné háje a na Horehroní ich je viac. To bol začiatok pátrania a vyhľadávania ďalších podobných, historických pamätníkov.

Ako to pokračovalo ďalej?

S pomocou týchto lesníkov sa nám podarilo začiatkom roku 2015 nájsť ďalší Pamätný kameň v Kamenistej doline, ktorá patrí do chotára obce Valaská. Hľadanie bolo veľmi náročné, v rojnici sme sa museli predierať hustým mladým porastom. Dnes po vypílení chodníka stačí prejsť k nemu z hlavnej cesty, od elektrického stĺpa č. 15 kolmo, vo vysokých čižmách cez potok na protiľahlý svah asi 250 metrov.

Pomocou internetu sme hľadali ďalšie informácie o jubilejných hájoch a vyskočil nám Šaštín-Stráže na Gazárke. Stránka obsahuje informáciu, že v roku 1928 boli podobné háje vysádzané po celom Československu. Za povinnosť, v primeranej veľkosti, ich mala vysadiť fakticky každá Lesná správa nielen po celom Slovensku, vrátane označenia pamätným kameňom. Táto informácia nás odštartovala, že títo páni lesníci mali naozaj pravdu.

Vytvorilo sa jadro skupiny hľadačov - Milan Kováčik (nar. 1949), Jána Zemko (nar. 1952) a lesník Ján Morong (nar. 1938) – znalec horehronských lesov a odborník na netradičné lesné stromy. Pridal sa k nám kvalitný fotograf doc. Ing. Milan Pivovarči CSc. (nar. 1938), všetko nadšenci pre turistiku a históriu.

Lesník Ján Morong nás ešte zaviedol k pamätným kameňom nad obcou Osrblie – Gajdoška, nad obec Sihla – vrch Jedľová, nad Hornú Lehotu – sedlo Príslop... Existencia jubilejných hájov a ich označenie pamätnými kameňmi sa tu potvrdila.

Publikovanie nálezov znova prinieslo odozvu. Kontaktoval ma Mgr. Tomáš Trstenský - iba 31- ročný predseda Klubu slovenských turistov Banská Bystrica – Kremnička a člen redakcie horského e-magazínu Hiking.sk. Hovoril, že na ich turistických chodníkoch po Slovensku sa stretli s podobnými pamätnými kameňmi v Kremnických horách, Pod Sitnom, Liptovských Smrečanoch atď., že nás k nim rád zavedie. Takto sa stal piatym členom našej skupiny.

Ako asi vyzerali tieto hájiky a pamätné kamene pôvodne a koľko sa vám ich zatiaľ podarilo nájsť?

Jubilejné háje boli vysádzané kombináciou drevín napr. borovicové (duglaska tisolistá, vejmutovka, borovica čierna), smrek omorika, tuja západná, ale aj pôvodných, ale netradičných - tis, smrekovec, lipa, javor, jaseň, brest, dub zimný a ďalších. Teda iné ako okolitý les, čim sa stali viditeľné aj pre ďalšie generácie.

V súčasnosti nám známe Jubilejné háje a hájiky sa rozprestierajú na ploche od symbolickej – napríklad iba desať líp vysadených okolo Pamätného kameňa v Likavke – Kramarisko, cez 1,2 ha na Liptove v Smrečanoch „Za Vrbičkou“, až po 14,98 ha v Šaštíne – Strážach. K nim ešte prináleží zachovalý Jubilejný háj na Tatárskej lúke pod Sitnom (asi 0,8 ha) a na Horehroní v chotári obce Beňuš - nad Lesnou škôlkou Drakšiar (0,5 ha).

Doteraz nami nájdené Pamätné kamene (mohyly) majú tvar mohutného kameňa s vytesaním textu RČS 1918 – 1928, alebo len rokom 1928, alebo na kovovej tabuľke odliaty rok 1918 – 1928 (nad Kremnicou pri chate Hostinec). Pamätné kamene sú osadené buď v kamennom pyramídovom podstavci, betónovom podstavci, alebo len jednoducho osadené v zemi (nad škôlkou Drakšiar).

Osobne sme ich po Slovensku našli a opravili 17. Pomocou internetu a z iných zdrojov sme zmapovali ďalších 8, dokopy okolo 25 pamätných hájov a kameňov, z toho dve na Morave - nad Chodlinou neďaleko Olomouca a Babiciach nad Svitavou u Brna, od ktorého asi 300 metrov sa nachádza aj pamätník venovaný Jozefovi Dekretovi Matejovie. Všetkým pamätným kameňom sme priraďovali GPS.

Spomeňme dejinnú súvislosť, prečo boli tieto Jubilejné háje zakladané?

V roku 1928 sa s hrdosťou bilancovalo prvé 10-ročie vzniku mladej ČSR. Aj štátne lesy ČSR chceli prispieť k oslavám a dali príkaz prakticky každej lesnej správe v Čechách, na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi vysadiť na vhodných miestach, viditeľných zo širokého okolia Jubilejné hájiky v primeranej veľkosti, opatrené kamennými pamätníkmi s trvalým označením roku 1928. Výber drevín mal byť vhodným pre dané stanovište avšak odlišne od okolitého lesa. Na týchto miestach sa potom v nedeľu 28. októbra 1928 konali veľké slávnostné ľudové zhromaždenia a kládli vatry. Teraz si predstavte, na vrchu Poľana (1450 m n. m.) sme našli dva jubilejné háje na Katruške a Žliebkoch, s pamätnými kameňmi. Jubilejné vatry od nich muselo byť vidno skoro do polovice Slovenska. Vatrami žiarilo fakticky celé Slovensko.

Ale nielen to, na celom Slovensku a najmä na juhu v zmiešaných slovensko-maďarských mestách a dedinách sa 28. októbra 1928 slávnostne otvárali slovenské školy. Jedna z nich bola otvorená aj na Čiernom Balogu. Dnes nazývaná stará škola.

Zaujímavosťou je jeden jubilejný háj pri Banskej Štiavnici, pri Kysihýbli, o ktorom nám dal avízo jeden miestny pán. Tam sa nachádzajú tri rybníky, a na jednom, najväčšom z nich je v kameni vytesaný rok 1928. Od neho sme sa tiež dozvedeli, že stromy okolo sú už len pozostatkom jubilejného čerešňového sadu, ktorý bol vysadený na počesť 10. výročia republiky.

Kto všetko tvorí vašu skupinu nadšených turistov a historikov?

Ja, Milan Kováčik, Janko Zemko, docent Pivovarči, ktorí s lesníkom Jánom Morongom sú už síce 80 – nici, ale obaja čulí, spoločenskí a za vec zapálení ľudia, nakoniec Tomáš Trstenský z Banskej Bystrice, najmladší člen našej partie. Každý máme iné poslanie, Janko Zemko vie výborne opravovať pomníky, Tomáš Trstenský nám zase veľa pomohol pri hľadaní, lebo je zbehaný turista, Ja som publicista, pán Pivovarči fotograf a Ján Morong znalec drevín.

Máte za sebou už aj slušnú publicitu?

So svojimi objavmi sme oboznamovali širokú verejnosť najmä prostredníctvom internetových stránok www.stredoslovaci.sk. Odmenou nám boli nové informácie od lesníkov, turistov, ktorí sa v ďalších lokalitách stretli s podobnými mohylami, ale doteraz nepoznali súvislosti.