Nájdime spoločnú cestu

Rozhovor s výrobno-technickým riaditeľom š. p. LESY SR Ing. Petrom Chrustom

Ing. Peter Chrust je ostrieľaný manažér so skúsenosťami s riadením lesníckej prevádzky na rôznych stupňoch. Roky pôsobil v súkromnom sektore ako odborný lesný hospodár. Pred vymenovaním do funkcie výrobno-technického riaditeľa štátneho podniku LESY SR pôsobil na poste riaditeľa Odštepného závodu Žilina.

S akými ambíciami ste vstupovali na pôdu generálneho riaditeľstva? V pozícii výrobno-technického riaditeľa ste už v minulosti pôsobili v rokoch 2008 – 2009, platí ono biblické „nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky“?

V mojom prípade asi neplatí (smiech). Ale ja sa cítim byť stále lesník z prevádzky, dlho som pôsobil v privátnom sektore a preto mi nechýba odstup. Myslím si, že lesy na Slovensku „vďaka“ rôznym problémom vyplývajúcim z protirečivej legislatívy, ale aj z iných dôvodov, nie sú stále obhospodarované tak, ako by mali byť – z hľadiska kvality, stability, porastovej hygieny a ďalších kritérií. Sú riešenia, ktorými vieme dať veci do poriadku. Je toho veľa, čo treba naprávať, aby sme mali zdravé lesy. Treba hľadať cestu k rozumne mysliacim ľuďom v Štátnej ochrane prírody aj v mimovládkach. Mám za to, že iba zdravý les, citlivo a dobre spravovaný, môže plniť všetky potrebné funkcie, ktoré my ľudia od neho očakávame. Aj lesníci, aj organizácie životného prostredia, urobili veľa chýb v prístupe k lesu a dopláca na to krajina, dopláca na to les a všetky veci, čo s tým súvisia.

Chcem poskytnúť svoje vedomosti, skúsenosti a schopnosti v prospech riešenia problémov lesov na Slovensku. Poznám v prevádzke veľmi veľa schopných a slušných ľudí. Aj kvôli nim chcem a musím zabojovať. Ale riaditeľská stolička mi k zadku neprirástla. Ja som stále iba lesník z horárne.

V čom vnímate najväčšie problémy lesníckej prevádzky?

Najväčším problémom, ktorý sa týka nielen štátnych lesov, ale všeobecne lesov na Slovensku ale i v okolitých krajinách, sú podkôrnikové kalamity. Tie budú mať vážny vplyv na trh s drevom, ceny ihličnatého dreva pôjdu dolu. Odhadujem, že to spôsobí prepad u LESOV SR, š. p., cca 30 miliónov na tržbách. Musíme s tým počítať a byť na to pripravení. V tejto chvíli musíme byť pružní pri spracovaní kalamity, už začína byť problém aj s borovicou na Záhorí. Spracovanie kalamity zatiaľ riešime cez verejné obstarávanie, aj keď sme pod časovým tlakom. No Úrad pre verejné obstarávanie nám zatiaľ odmieta k tomuto problému vydať jasné stanovisko.

V súvislosti s potrebou bojovať s kalamitou sa neobávate nedostatku disponibilnej pracovnej sily na trhu?

Keď som nastúpil na podnik, bola presadzovaná stratégia, aby každý odštepný závod bol jedným výrobným celkom. Som presvedčený, že takýto postup nie je realizovateľný, nakoľko pre dodávky prác v ťažbovej činnosti na Slovensku také veľké firmy jednoducho nie sú. Po rokovaniach so združením živnostníkov sme nastavili veci tak, že minimálny výrobný celok bude 7 000 kubíkov ťažby dreva ročne, maximálne objem výroby na lesnej správe. Ponechali sme tieto veci v kompetencii riaditeľom odštepných závodov. Zdá sa, že spejeme k dohode, kameňom úrazu je ešte nastavenie tarify za ťažbu a približovanie. Porovnávame ceny na našom trhu s cenami napríklad v Česku. Tam je situácia v podkôrnikovej kalamite ešte horšia, hovorí sa, že v roku 2019 budú ťažiť cca 30 miliónov kubíkov kalamitnej hmoty. A podkôrnikom napadnutých porastov odhadujú na cca 50 miliónov m³. Cena práce v Česku je vyššia, neorientujú sa na normohodiny a tarify, ale na cenu práce, ktorú generuje trh. A tá je niekde až o 6 eur za kubík za ťažbu a priblíženie vyššia. Naši dodávatelia na Kriváni požadujú maximálne tarify. Keď som to prepočítal celoplošne, tak by nám toto zvýšenie taríf na rok 2019 na objem ročnej ťažby zhruba 4 a pol milióna kubíkov spôsobilo nárast nákladov 14 miliónov eur. Ak k tomu pripočítam predpokladaný prepad v tržbách 30 miliónov, tak je to mínus 44 miliónov eur. To je vážna vec, budeme sa musieť s tým zaoberať.

Máte pripravené nejaké špeciálne kroky, mimoriadne opatrenia - uskladnenie dreva vo vodných nádržiach, mokré sklady, chemické postreky?

Chrobákom napadnuté drevo, ktoré má vyžraté lyko, nemá zmysel dávať na mokrú skládku. Malo by zmysel ho odkôrňovať, ale na to nemáme technológiu. Na toto sme mali byť pripravení už v minulosti. S investičným riaditeľom sme skúmali, aká je ponuka na trhu, našli sme talianskeho výrobcu, ktorý ponúka odkôrňovač na podvozku nákladného auta. Uvažovali sme aj nad riešením uskladniť kalamitné drevo vo vodných nádržiach, ale nedospeli sme k dohode so Slovenským vodohospodárskym podnikom. Namietali, že by to spôsobilo nepredvídateľné problémy. Ale nemyslím si, že je to definitívne stanovisko, určite sa k rokovaniam vrátime. Na sekcii lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sme sa zúčastnili rokovaní na prípravu opatrení na riešenie mimoriadnej situácie.

V Čechách už na údajné neriešenie problému doplatil odvolaním generálny riaditeľ štátnych lesov Szorád. Český premiér Babiš zvolal mimoriadnu poradu rezortných ministrov. Aké kroky očakávate od čelných predstaviteľov rezortu, vlády, resp. premiéra? Domnievate sa, že sú dostatočne informovaní o vážnosti situácie?

Zatiaľ sme upozorňovali ústredný orgán štátnej správy. Keď som v júli nastúpil na generálne riaditeľstvo, začal rezonovať vážny problém s hlucháňom: Ministerstvo životného prostredia vydalo jedno vážne rozhodnutie, nazýva sa Program starostlivosti o hlucháňa. Týka sa to zhruba 31 000 hektárov smrekových lesov, ktoré by z titulu druhovej ochrany hlucháňa mali byť vyhlásené za bezzásahové. Toto sa týka jednak nás, ale aj Štátnych lesov TANAPu, Vojenských lesov a majetkov i súkromných a spoločenstevných lesov. Pokladám to za veľmi nešťastné rozhodnutie, pretože to znemožní likvidovať podkôrnikovú kalamitu. Zvolal som rokovanie dotknutých strán, prizvali sme generálneho riaditeľa sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva i generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. O situácii je informovaný aj premiér, ktorý sa rozhodol uskutočniť výjazdové zasadnutie vlády so zameraním na tieto problémy. Ak to nebudeme riešiť, následky môžu byť nedozierne. Zdá sa, ako keby nekomunikovali rezort pôdohospodárstva a rezort životného prostredia. Nehádajme sa a nájdime spoločnú cestu, aby sme