Prihlásiť

LKT 75 - Priekopník lesnej kolesovej techniky v Československu

Prvý prototyp lesného kolesového ťahača LKT 75 vznikol už pred päťdesiatimi rokmi. Tento nadčasový stroj položil základ tradície úspešného domáceho výrobcu mobilnej lesnej techniky, ktorého stroje dodnes stretávame v našich lesoch. Pravidelný seriál nám priblíži okolnosti vzniku, vývoja, výroby a používania lesnej kolesovej techniky slovenskej značky LKT.

Od polovice minulého storočia začala do lesných prác vo svete i u nás výraznejšie prenikať mechanizácia. Priekopníkmi v zavádzaní moderných technológií ťažby dreva boli hlavne škandinávske krajiny a tiež USA s Kanadou. V týchto krajinách sa začali objavovať prví výrobcovia špecializujúci sa na túto techniku a po prvýkrát boli nasadzované špecializované stroje - lesné kolesové ťahače. 

V Čechách i na Slovensku slúžili najskôr k ťažbe a približovaniu dreva stroje upravené zo sériových poľnohospodárských kolesových či pásových traktorov. Tie však hlavne na prudkých svahoch či v ťažkom teréne nie vždy plne vyhovovali požiadavkám lesníkov. V lesníckom výskumnom ústave v Křtinách na Morave sa preto už na začiatku šesťdesiatych rokov začali zaoberať myšlienkou na konštrukciu špecializovaného lesného kolesového traktora. Na základe praxe z lesníckych podnikov v bývalom Československu a skúseností z používania zahraničných strojov postavili v auguste roku 1966 prvý prototyp - funkčnú vzorku stroja s označením „Jezevec“. Pri jeho konštrukcii mohli používať len komponenty dostupné zo sériovo vyrábaných vozidiel v Československu, čo dosť obmedzovalo možnosti a ovplyvnilo vlastnosti stroja. Prvý funkčný vzor lesného traktora, postaveného v Křtinách dostal nápravy z nákladného automobilu Praga V3S, motor a prevodovku zo sériového poľnohospodárského traktora Zetor 4011. Podľa dostupných údajov došlo k výrobe len dvoch prototypov, tento stroj však otvoril cestu k ďalším konštrukciám a priniesol prvé reálne skúsenosti z praxe. 

Na konci šesťdesiatych rokov začali naše lesné závody testovať prvé lesné kolesové traktory zahraničnej produkcie, ktoré boli v malom množstve zakúpené na skúšku, prípadne boli zapožičané na testy od zahraničných firiem, ktoré cítili veľkú príležitosť na dovoz svojich strojov pre nenasýtený československý trh. Takto sa k nám dostali napríklad americké traktory Timberjack alebo škandinávske Kockums Landverk KL820 či Valmet Terra 865A. 

V podniku Turčianske strojárne Martin (skratka TEES) sa v tom období snažili rozšíriť a diverzifikovať program i o dalšie nové výrobky. V Martine a jeho pobočných závodoch sa v tom čase vyrábali predovšetkým tanky, ale tiež veľké dieselové motory, banské a drážne lokomotívy, stavebné stroje či autožeriavy. Program produkcie lesných strojov sa javil ako veľmi perspektívny. Vo výskumno-vývojovom závode TEES v Martine preto začali v roku 1967 pracovať za vývoji prvého sériovo vyrábaného lesného kolesového ťahača v strednej a východnej Európe, ktorý dostal označenie LKT 75. Po prvýkrát sa pritom použila skratka LKT - Lesný Kolesový Traktor (ťahač). Pri jeho konštrukcii čerpali zo skúseností kolegov vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva v Křtinách, z Lesníckeho ústavu vo Zvolene a tiež z požiadaviek vtedajších lesných závodov. 

V nasledujúcich troch rokoch postavili v Martine niekoľko prototypov, ktoré podrobili náročným testom. V rámci príprav nábehu sériovej výroby bola v januári 1971 zmontovaná overovacia séria prvých piatich strojov LKT 75 v novom pobočnom závode Turčianskych strojární v Trstenej na Orave. Táto továreň bola predtým pobočkou automobilky Tatra a zabezpečovala výrobu zváraných a lisovaných dielcov (častí kabín a interiérov, kapôt, rámov, výfukových potrubí, či olejových nádrží) pre osobné automobily Tatra 603 a nákladné vozy Tatra 111/138. V roku 1969 došlo k začleneniu strojárenského závodu v Trstenej do podniku TEES práve s cieľom zaviesť v ňom sériovú výrobu novovyvinutých lesných traktorov. 

Zabezpečenie produkcie strojov LKT v Trstenej vyžadovalo kompletnú prestavbu a dostavbu závodu. V prvých rokoch výroby lesných kolesových ťahačov sa na ich produkcii výraznou mierou podieľali i ďalšie prevádzky vtedajších Turčianskych strojární v Martine, Hliníku nad Hronom, Lučenci, Malackách, Prakovciach a Námestove, či ďalší externí dodávatelia. Od roku 1973 však bola postupne do Trstenej presunutá výroba väčšiny rozhodujúcich montážnych uzlov vrátane kabín, rámov, navijakov a náprav. 

LKT 75 sa vyznačoval jednoduchou a robustnou konštrukciou. Na prednom a zadnom ráme stroja boli upevnené tuhé nápravy s neriadenými kolesami. Riadenie stroja preto bolo zabezpečené kĺbovým spojením oboch rámov a ich vzájomným natáčaním pomocou hydraulických válcov. Toto riešenie sa v praxi veľmi osvedčilo a stalo sa základom konštrukcie i pre ďalšiu mobilnú techniku LKT. Dobré jazdné vlastnosti ťahača umožňovali pohyb v lesnom poraste i vo veľmi ťažkých terénnych pomienkach, kam sa dovtedy používané stroje nedostali. Traktor naviac na pôdu pôsobil relatívne nízkym tlakom a neničil tak lesný porast, v ktorom sa pohyboval. 

Ťahač LKT 75 bol určený pre úväzkové približovanie dreva. Výbava obsahovala rampovaciu radlicu, pevný zadný štít a jednobubnový navijak s ťažnou silou 50 kN a lanom dlhým 77 m. Jednoducho vybavená kabína nemala dvere a dominoval jej mohutný ochranný rám a presklená predná časť. 

Konštruktéri mohli pri vývoji stroja znovu siahnuť len po agregátoch, ktoré boli v tej dobe k dispozícii u iných domácich výrobcov. Základ pohonnej jednotky preto tvoril bežný traktorový dieselový motor Zetor 8001 s výkonom 60 kW, známy z traktorov Zetor Crystal, upravený pre prácu v extrémných náklonoch, ktorý spočiatku dodával podnik Zbrojovka Brno. Neskôr výrobu všetkých motorov Zetor tzv. unifikovaného radu URII (vrátane typu Z8001), používaných v ťažkých poľnohospodárskych traktoroch, tiež v strojoch LKT a ďalších mobilných mechanizmoch, zabezpečoval závod TEES v Martine. 

Mechanická päťstupňová prevodovka vychádzala z agregátu Praga pôvodne pripravovaného pre novovyvíjaný terénny nákladný automobil Praga N-540 (t.j. civilnú verziu typu S-430 vyvíjaného pre armádu), ktorý sa však do sériovej výroby nedostal. Výrobu tejto prevodovky preto na základe odkúpenej a následne konštrukčne prepracovanej technickej dokumentácie zabezpečoval najskôr základný závod TEES v Martine, neskôr sa jej produkcia presťahovala do prevádzky Gelnica a Prakovce na východe Slovenska, kde sa tento typ prevodovky v malých sériách vyrába dodnes. Pôvodná verzia prevodovky pre LKT 75 bola charakteristická umiestnením preraďovacej páky pod volantom. Súčasťou agregátu bola i náhonová skriňa hydraulických čerpadiel slúžiacich k ovládaniu radlice a kĺbového riadenia stroja. 

V roku 1971 bolo v Trstenej vyrobených dohromady prvých desať traktorov LKT 75, z toho dva stoje boli vyvezené do Maďarska a jeden do Juhoslávie. V nasledujúcom roku už vyrobili 100 traktorov a export sa rozšíril aj na bývalú NDR a Poľsko. V roku 1973 sa výroba viac ako zdvojnásobila a kontinuálne rástla až do roku 1975, keď v Trstenej vyrobili posledných 280 traktorov LKT 75. Za celé obdobie 1971-1975 tak z montážnych liniek závodu v Trstenej zišlo 833 strojov LKT 75. Nástupca tohoto úspešného modelu niesol označenie LKT 80, vyrábal sa od roku 1974 a dodnes patrí medzi najpoužívanejšie lesné traktory u nás. Budeme sa mu venovať v ďalšom pokračovaní tejto série článkov. V Trstenej vyrobili do dnešného dňa viac ako 16 tisíc lesných strojov s označením LKT, čo túto značku zaraďuje medzi najúspešnejších výrobcov lesnej techniky nielen v Európe. 

Predplatné časopisu

(Úplné znenie tohto článku si prečítate na stránkach časopisu LES & Letokruhy Október 2018)

Hlavné správy

LESOVANIE: Sloboda prejavu, nevhodné formy prezentovania názorov, zápasy a útoky

LESOVANIE: Sloboda prejavu, nevhodné formy prezentovania názorov, zápasy a útoky

O čom sa píše

Pokračujeme v tejto rubrike publikovaním ďalších nadčasových myšlienok a postojov jedného z vedúcich úradníkov na ministerstve pôdohospodárstva Prvej československej republiky Dr. Ing. K...

Prečítajte si viac
Lesy mesta Spišská Nová Ves prevádzkujú fotovoltickú elektráreň: Energia pre viac ako polovicu spotreby píly, očakávaná návratnosť investície 5 rokov

Lesy mesta Spišská Nová Ves prevádzkujú fotovoltickú elektráreň: Energia pre viac ako…

Aktuálne

Lesy mesta Spišská Nová Ves od októbra minulého roka úspešne prevádzkujú novú fotovoltickú elektráreň. Jej ročný energetický výnos sa pohybuje...

Prečítajte si viac
Apple otvoril prvý obchod postavený z materiálov na báze dreva: Nová generácia firemných predajní technologického giganta

Apple otvoril prvý obchod postavený z materiálov na báze dreva: Nová generácia…

O čom sa píše

Koncom januára 2025 otvoril v Miami technologický gigant Apple už svoj 534. obchod, ktorý je súčasťou jeho globálnej maloobchodnej siete...

Prečítajte si viac
Envirorezort povolil výnimku na usmrtenie 49 synantropných medveďov: Posudzuje ďalšie žiadosti o odstránenie problémových jedincov

Envirorezort povolil výnimku na usmrtenie 49 synantropných medveďov: Posudzuje ďalšie žiadosti o…

Aktuálne

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR povolilo výnimku na usmrtenie 49 synantropných medveďov, Envirorezort posudzuje niekoľko ďalších žiadostí, pričom v najbližších...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora