LKT 75 - Priekopník lesnej kolesovej techniky v Československu
Prvý prototyp lesného kolesového ťahača LKT 75 vznikol už pred päťdesiatimi rokmi. Tento nadčasový stroj položil základ tradície úspešného domáceho výrobcu mobilnej lesnej techniky, ktorého stroje dodnes stretávame v našich lesoch. Pravidelný seriál nám priblíži okolnosti vzniku, vývoja, výroby a používania lesnej kolesovej techniky slovenskej značky LKT.
Od polovice minulého storočia začala do lesných prác vo svete i u nás výraznejšie prenikať mechanizácia. Priekopníkmi v zavádzaní moderných technológií ťažby dreva boli hlavne škandinávske krajiny a tiež USA s Kanadou. V týchto krajinách sa začali objavovať prví výrobcovia špecializujúci sa na túto techniku a po prvýkrát boli nasadzované špecializované stroje - lesné kolesové ťahače.
V Čechách i na Slovensku slúžili najskôr k ťažbe a približovaniu dreva stroje upravené zo sériových poľnohospodárských kolesových či pásových traktorov. Tie však hlavne na prudkých svahoch či v ťažkom teréne nie vždy plne vyhovovali požiadavkám lesníkov. V lesníckom výskumnom ústave v Křtinách na Morave sa preto už na začiatku šesťdesiatych rokov začali zaoberať myšlienkou na konštrukciu špecializovaného lesného kolesového traktora. Na základe praxe z lesníckych podnikov v bývalom Československu a skúseností z používania zahraničných strojov postavili v auguste roku 1966 prvý prototyp - funkčnú vzorku stroja s označením „Jezevec“. Pri jeho konštrukcii mohli používať len komponenty dostupné zo sériovo vyrábaných vozidiel v Československu, čo dosť obmedzovalo možnosti a ovplyvnilo vlastnosti stroja. Prvý funkčný vzor lesného traktora, postaveného v Křtinách dostal nápravy z nákladného automobilu Praga V3S, motor a prevodovku zo sériového poľnohospodárského traktora Zetor 4011. Podľa dostupných údajov došlo k výrobe len dvoch prototypov, tento stroj však otvoril cestu k ďalším konštrukciám a priniesol prvé reálne skúsenosti z praxe.
Na konci šesťdesiatych rokov začali naše lesné závody testovať prvé lesné kolesové traktory zahraničnej produkcie, ktoré boli v malom množstve zakúpené na skúšku, prípadne boli zapožičané na testy od zahraničných firiem, ktoré cítili veľkú príležitosť na dovoz svojich strojov pre nenasýtený československý trh. Takto sa k nám dostali napríklad americké traktory Timberjack alebo škandinávske Kockums Landverk KL820 či Valmet Terra 865A.
V podniku Turčianske strojárne Martin (skratka TEES) sa v tom období snažili rozšíriť a diverzifikovať program i o dalšie nové výrobky. V Martine a jeho pobočných závodoch sa v tom čase vyrábali predovšetkým tanky, ale tiež veľké dieselové motory, banské a drážne lokomotívy, stavebné stroje či autožeriavy. Program produkcie lesných strojov sa javil ako veľmi perspektívny. Vo výskumno-vývojovom závode TEES v Martine preto začali v roku 1967 pracovať za vývoji prvého sériovo vyrábaného lesného kolesového ťahača v strednej a východnej Európe, ktorý dostal označenie LKT 75. Po prvýkrát sa pritom použila skratka LKT - Lesný Kolesový Traktor (ťahač). Pri jeho konštrukcii čerpali zo skúseností kolegov vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva v Křtinách, z Lesníckeho ústavu vo Zvolene a tiež z požiadaviek vtedajších lesných závodov.
V nasledujúcich troch rokoch postavili v Martine niekoľko prototypov, ktoré podrobili náročným testom. V rámci príprav nábehu sériovej výroby bola v januári 1971 zmontovaná overovacia séria prvých piatich strojov LKT 75 v novom pobočnom závode Turčianskych strojární v Trstenej na Orave. Táto továreň bola predtým pobočkou automobilky Tatra a zabezpečovala výrobu zváraných a lisovaných dielcov (častí kabín a interiérov, kapôt, rámov, výfukových potrubí, či olejových nádrží) pre osobné automobily Tatra 603 a nákladné vozy Tatra 111/138. V roku 1969 došlo k začleneniu strojárenského závodu v Trstenej do podniku TEES práve s cieľom zaviesť v ňom sériovú výrobu novovyvinutých lesných traktorov.
Zabezpečenie produkcie strojov LKT v Trstenej vyžadovalo kompletnú prestavbu a dostavbu závodu. V prvých rokoch výroby lesných kolesových ťahačov sa na ich produkcii výraznou mierou podieľali i ďalšie prevádzky vtedajších Turčianskych strojární v Martine, Hliníku nad Hronom, Lučenci, Malackách, Prakovciach a Námestove, či ďalší externí dodávatelia. Od roku 1973 však bola postupne do Trstenej presunutá výroba väčšiny rozhodujúcich montážnych uzlov vrátane kabín, rámov, navijakov a náprav.
LKT 75 sa vyznačoval jednoduchou a robustnou konštrukciou. Na prednom a zadnom ráme stroja boli upevnené tuhé nápravy s neriadenými kolesami. Riadenie stroja preto bolo zabezpečené kĺbovým spojením oboch rámov a ich vzájomným natáčaním pomocou hydraulických válcov. Toto riešenie sa v praxi veľmi osvedčilo a stalo sa základom konštrukcie i pre ďalšiu mobilnú techniku LKT. Dobré jazdné vlastnosti ťahača umožňovali pohyb v lesnom poraste i vo veľmi ťažkých terénnych pomienkach, kam sa dovtedy používané stroje nedostali. Traktor naviac na pôdu pôsobil relatívne nízkym tlakom a neničil tak lesný porast, v ktorom sa pohyboval.
Ťahač LKT 75 bol určený pre úväzkové približovanie dreva. Výbava obsahovala rampovaciu radlicu, pevný zadný štít a jednobubnový navijak s ťažnou silou 50 kN a lanom dlhým 77 m. Jednoducho vybavená kabína nemala dvere a dominoval jej mohutný ochranný rám a presklená predná časť.
Konštruktéri mohli pri vývoji stroja znovu siahnuť len po agregátoch, ktoré boli v tej dobe k dispozícii u iných domácich výrobcov. Základ pohonnej jednotky preto tvoril bežný traktorový dieselový motor Zetor 8001 s výkonom 60 kW, známy z traktorov Zetor Crystal, upravený pre prácu v extrémných náklonoch, ktorý spočiatku dodával podnik Zbrojovka Brno. Neskôr výrobu všetkých motorov Zetor tzv. unifikovaného radu URII (vrátane typu Z8001), používaných v ťažkých poľnohospodárskych traktoroch, tiež v strojoch LKT a ďalších mobilných mechanizmoch, zabezpečoval závod TEES v Martine.
Mechanická päťstupňová prevodovka vychádzala z agregátu Praga pôvodne pripravovaného pre novovyvíjaný terénny nákladný automobil Praga N-540 (t.j. civilnú verziu typu S-430 vyvíjaného pre armádu), ktorý sa však do sériovej výroby nedostal. Výrobu tejto prevodovky preto na základe odkúpenej a následne konštrukčne prepracovanej technickej dokumentácie zabezpečoval najskôr základný závod TEES v Martine, neskôr sa jej produkcia presťahovala do prevádzky Gelnica a Prakovce na východe Slovenska, kde sa tento typ prevodovky v malých sériách vyrába dodnes. Pôvodná verzia prevodovky pre LKT 75 bola charakteristická umiestnením preraďovacej páky pod volantom. Súčasťou agregátu bola i náhonová skriňa hydraulických čerpadiel slúžiacich k ovládaniu radlice a kĺbového riadenia stroja.
V roku 1971 bolo v Trstenej vyrobených dohromady prvých desať traktorov LKT 75, z toho dva stoje boli vyvezené do Maďarska a jeden do Juhoslávie. V nasledujúcom roku už vyrobili 100 traktorov a export sa rozšíril aj na bývalú NDR a Poľsko. V roku 1973 sa výroba viac ako zdvojnásobila a kontinuálne rástla až do roku 1975, keď v Trstenej vyrobili posledných 280 traktorov LKT 75. Za celé obdobie 1971-1975 tak z montážnych liniek závodu v Trstenej zišlo 833 strojov LKT 75. Nástupca tohoto úspešného modelu niesol označenie LKT 80, vyrábal sa od roku 1974 a dodnes patrí medzi najpoužívanejšie lesné traktory u nás. Budeme sa mu venovať v ďalšom pokračovaní tejto série článkov. V Trstenej vyrobili do dnešného dňa viac ako 16 tisíc lesných strojov s označením LKT, čo túto značku zaraďuje medzi najúspešnejších výrobcov lesnej techniky nielen v Európe.
Predplatné časopisu
(Úplné znenie tohto článku si prečítate na stránkach časopisu LES & Letokruhy Október 2018)