Prihlásiť

Agrolesníctvo

Zhovárame sa s Ing. Jaroslavom Jankovičom, CSc. z Lesníckeho výskumného ústavu Národného lesníckeho centra Zvolen

 

Ak sledujeme zahraničné trendy, v posledných rokoch sa v Európe stáva významnou témou agrolesníctvo. Ide o vytváranie a udržiavanie agrolesníckych systémov v kultúrnej krajine. Jednoducho povedané, nie je to nič iné než uplatňovanie sedliackeho rozumu pri využívaní krajiny. Môžete nám to bližšie špecifikovať?

Máte pravdu, vytváranie agrolesníckych systémov je dnes v Európe považované za významný inovačný trend v sektore pôdohospodárstva. Za „agrolesnícky“ sa v dnešnom modernom ponímaní pokladá každý taký systém hospodárenia na pôde, kde sa na tej istej ploche zámerne a cielene kombinuje poľnohospodárska produkcia s pestovaním drevín. Ide o systémy zamerané na dlhodobú udržateľnosť v poľnohospodárstve, ktoré poskytujú farmárom kombinovanú a diverzifikovanú produkciu. V zásade teda možno povedať, že ide aj o návrat k používaniu zdravého sedliackeho rozumu pri využívaní krajiny. 

Ako je to na Slovensku?

Žiaľ, v podmienkach Slovenska agrolesníctvo zatiaľ oficiálne neexistuje, napriek tomu, že pozostatky takýchto systémov vytvorených v minulosti tu stále možno nájsť. Pojem „agrolesníctvo“ dnes nepozná naša legislatíva a k dnešnému dňu nemáme ani žiadne vzdelávacie programy zamerané na agrolesníctvo na stredných či vysokých školách.

Na Národnom lesníckom centre sme sa začali agrolesníctvu venovať v roku 2014, odkedy sa zúčastňujeme európskych agrolesníckych konferencií (Cottbus 2014, Montpellier 2016, Nijmegen 2018), ktoré v dvojročných intervaloch organizuje Európska agrolesnicka federácia (EURAF http://www.eurafagroforestry.eu/about-euraf). Európske krajiny v nej zastupujú predstavitelia národných agrolesníckych združení a spolkov. Slovensko zatiaľ v EURAF oficiálne zastúpenie nemá, ale my už intenzívne komunikujeme s našimi farmármi a ich združeniami a pracujeme na príprave založenia Slovenského agrolesníckeho spolku. Informácie o agrolesníctve prezentujeme na rôznych domácich podujatiach a konferenciách a prostredníctvom príspevkov v odborných periodikách. Prvý takýto príspevok bol uverejnený práve vo vašom časopise v čísle 11-12/2015. Ďalšie, pripravené v spolupráci s kolegami z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra môžu záujemcovia nájsť napríklad v Agromagazíne 10/2016, 1/2017, alebo v časopise Slovenský chov 4/2017, či Naše poľovníctvo 3/2017. 

Má agrolesníctvo reálne ambície?

Moderné agrolesníctvo, ktoré vychádza z tradičnej praxe, má dnes ambíciu stať sa samostatným vedným odborom, podobne ako poľnohospodárstvo či lesníctvo. Na celom svete registrujeme množstvo výskumných projektov z tejto oblasti, ktoré postupne vytvárajú odborné zázemie tejto novej vednej disciplíny. Na Slovensku v tejto oblasti odborné zázemie úplne absentuje, keďže doteraz sa problematika agrolesníckych systémov u nás výskumne neriešila. Aj preto sme na NLC v spolupráci s NPPC a kolegami na univerzitách vo Zvolene, Nitre a SAV, vypracovali návrh komplexného výskumného programu „Agrolesnícke systémy pre kombinovanú produkciu a efektívnejšie využívanie poľnohospodárskej krajiny“. Jeho cieľom je okrem tvorby odborného zázemia aj vytvorenie pilotných výskumno-demonštračných objektov a vypracovanie návrhov na úpravu národnej legislatívy v súlade s právnym poriadkom EÚ. 

Aký je hlavný význam agrolesníckych systémov?

V súčasnosti pozorujeme na celom svete zvýšený záujem o zmiešané poľnohospodársko-lesnícke systémy najmä v kontexte hľadania takých systémov obhospodarovania krajiny, ktoré pomôžu riešiť aktuálne problémy človeka a jeho životného prostredia. Takými sú erózia, sucho, záplavy, degradácia pôd, vymiznutie mnohých živočíšnych druhov z krajiny, ale aj nezamestnanosť a pustnutie kultúrnej krajiny. K riešeniu všetkých týchto problémov môže prispieť aj vytváranie a využívanie agrolesníckych systémov. Agrolesníctvo bolo vedecky aj prakticky overené na celosvetovej úrovni ako udržateľná forma hospodárenia v kultúrnej krajine s priaznivými produkčnými a mimoprodukčnými funkciami. Okrem toho, v čase prebiehajúcej klimatickej zmeny je agrolesníctvo považované za jeden z najvýznamnejších adaptačných nástrojov pri hospodárení na pôde. Agrolesnícke systémy viažu viac uhlíka a v porovnaní s klasickým poľnohospodárskym systémom, môžu poskytnúť vyššie príjmy poľnohospodárom, dať prácu obyvateľom vidieckych oblastí, a tak pomôcť riešiť aj negatívne dôsledky trvalého trendu „vyľudňovania“ vidieka. Je zrejmé, že efektívne využívanie prírodných zdrojov bude čoskoro rozhodujúcim faktorom konkurencieschopnosti. V pôdohospodárstve, pri prechode odvetia na princípy „zelenej ekonomiky“, by mohli agrolesnícke systémy zohrávať pri tom významnú úlohu. 

Nedávno ste sa vrátili zo 4. európskej agrolesníckej konferencie v holandskom Nijmegene. Ako ďaleko sú v tejto téme západné krajiny? Dočkáme sa toho, že aj na Slovensku budeme môcť vídať tradičné horské osídlenia, ako je to vo Švajčiarsku alebo v susednom Rakúsku?

S kolegom Michalom Pástorom sme boli na tejto konferencii jedinými účastníkmi zo Slovenska. Musíme konštatovať, že v tejto problematike sú západné krajiny ďaleko pred nami a žiaľ, výrazne zaostávame aj za našimi partnermi z krajín V4. Lídrami v tejto oblasti sú okrem „tradičných“ agrolesníckych krajín ako Španielsko a Portugalsko, najmä Nemecko, Taliansko či Švajčiarsko a predovšetkým Francúzsko, ktoré má už vypracovanú národnú stratégiu pre širšie zavádzanie agrolesníckych systémov. Po návrate z tejto konferencie sme odhodlaní zintenzívniť naše aktivity, tak aby sme aj u nás toto zaostávanie čo najskôr dobehli. Veď Slovensko má vďaka svojej morfologickej rozmanitosti veľký potenciál na využívanie agrolesníckych systémov a to tak tradičných, ako aj na vytváranie moderných, ktoré v posledných dvoch desaťročiach vyvíjajú mnohé výskumné pracoviská v Európe. Teší nás rastúci záujem našich farmárov, najmä malých a stredných, ale aj niektorých veľkých o využívanie funkcií drevín v poľnohospodárskej krajine. Oceňujeme aj vyjadrenia pani ministerky Matečnej, ktorá na vlaňajšej konferencii ministrov pôdohospodárstva na Malte označila biodiverzitu v poľnohospodárskej produkcii a zavádzanie agrolesníckych systémov hospodárenia za správny prístup Slovenska k zmierňovaniu dopadov klimatických zmien. Čo sa týka Vašej poslednej otázky, možno konštatovať, že zvyšky tradičného horského osídlenia u nás stále existujú. A pokiaľ sa podarí realizovať naše zámery v agrolesníctve, veríme, že zostanú nielen zachované, ale budeme ich aj rozširovať. 

Prostredníctvom Milana Ovseníka, predsedu Združenia vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, sa k nám dostal najmä živý záujem a podpora našich lesomajiteľov k takýmto kedysi tradičným metódam obrábania pôdy, chovu dobytka a súčasne lesníctva a tým celkového rozvoja vidieka. Spolupracujete s vlastníkmi lesov?

Áno veľmi intenzívne komunikujeme s pánom Ovseníkom, ako predstaviteľom Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov, keďže mnohí ich členovia okrem lesných pozemkov vlastnia a obhospodarujú aj poľnohospodársku pôdu, najčastejšie trvalé trávne porasty (lúky a pasienky), ale aj ornú pôdu. Ich záujem o tradičné, ale aj moderné spôsoby kombinovaného „agrolesníckeho“ hospodárenia je skutočne značný. Komunikujeme v tomto smere aj s vedením Lesopoľnohospodárskeho podniku Ulič. To sú naši hlavní partneri z takzvanej „lesníckej“ branže. Avšak hlavnou skupinou záujemcov o agrolesnícke systémy sú vlastníci a obhospodarovatelia poľnohospodárskej pôdy – najmä malí a strední, ale aj niektorí veľkí farmári. Tu máme intenzívny kontakt so Združením mladých farmárov, Vidieckou platformou, ale napríklad aj s pánom Becíkom, predsedom Združenia agropodnikateľov, družstvo Dvory na Žitavou a mnohými ďalšími. 

Predplatné časopisu

(Úplné znenie tohto článku si prečítate na stránkach časopisu LES & Letokruhy September 2018)

Hlavné správy

Košickí mestskí lesníci odstraňujú, orezávajú a ošetrujú poškodené duby v lesoparku: V záujme bezpečnosti návštevníkov a po odbornej expertíze zdravotného stavu stromov

Košickí mestskí lesníci odstraňujú, orezávajú a ošetrujú poškodené duby v lesoparku: V…

Aktuálne

Mestské lesy Košice dnes začali v záujme bezpečnosti návštevníkov lesoparku na základe výsledkov odbornej expertízy zdravotného stavu stromov a súhlasu...

Prečítajte si viac
Vládne návrhy zákonov o lesoch a poľovníctve majú v Česku podporu lesomajiteľov: Posun poľovníctva do 21. storočia, dôraz na ochranu lesov

Vládne návrhy zákonov o lesoch a poľovníctve majú v Česku podporu lesomajiteľov:…

Aktuálne

Súkromní vlastníci lesov na valnom zhromaždení SVOL - komory súkromných lesov, ktorá prebehla 22. februára 2024 v Křtinách, deklarovali podporu...

Prečítajte si viac
Kormorány spôsobili za roky 2010 – 2021 škody vo výške takmer 41 miliónov eur: Prísne podmienky jeho lovu

Kormorány spôsobili za roky 2010 – 2021 škody vo výške takmer 41…

O čom sa píše

Na Laborci majú švédske stoly. Tak vidia rybári nálety kormoránov, ktoré podľa nich denne z našich vôd vyžerú tony rýb...

Prečítajte si viac
TÝŽDŇOVKA: Netreba rozprávať o biodiverzite, ale zadržiavať dažďovú vodu v krajine

TÝŽDŇOVKA: Netreba rozprávať o biodiverzite, ale zadržiavať dažďovú vodu v krajine

Aktuálne

Ing. Michal Kravčík, CSc. je medzinárodne uznávaný hydrológ, environmentalista, spoluautor Novej vodnej paradigmy, držiteľ Goldmanovej environmentálnej ceny, zakladateľ spoločnosti WaterHolistic...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora