V akom stave máme naše lesy? (2. časť)

Zhovárame sa s Ing. Vladimírom Šebeňom, PhD. z Lesníckeho výskumného ústavu Národného lesníckeho centra Zvolen

Plocha lesov a lesnatosť podľa najnovšieho monitoringu lesov Slovenska 

Výmera pozemkov pokrytých lesom predstavuje prvú základnú informáciu o lesoch. Čo sa rozumie pod výmerou?

Ide o  rozmer plochy zistený konkrétnym vymeraním pozemku. Pri výberovej metóde a neceloplošnom reprezentatívnom zisťovaní je vhodnejšie použiť namiesto výmery termín plocha.

V Národnej inventarizácii a monitoringu lesov sa evidoval les podľa zadaných kritérií bez ohľadu na druh pozemku zapísaný v katastri nehnuteľností. Okrem lesov na lesných pozemkoch totiž na Slovensku existujú aj lesy na iných, čiže nelesných pozemkoch. Tieto sú mimo doterajšieho záujmu lesníckeho obhospodarovania. Do vykonania NIML sa tieto plochy na úrovni Slovenska kompletne nezmapovali, nevykonáva sa na nich ani podrobné zisťovanie stavu lesa a nie sú predmetom plánovaného manažmentu. Nevzťahujú sa na ne ustanovenia Zákona č. 326/2005 o lesoch ale § 47 Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. 

Ako sa definuje les podľa medzinárodnej definície?

Hoci pojem les je všeobecne známy a komukoľvek zrejmý, aj vzhľadom na veľkú variabilitu jeho štruktúry, to znamená vekovej, drevinovej, priestorovej, je pri presnom meraní potrebné tento termín najskôr presne špecifikovať. Celosvetovo platná definícia Forested land (FAO, FRA 2015) hovorí že „Les je územie pokryté stromami, ktoré zaberajú viac než 10 percent plochy, stromy sú schopné dosiahnuť minimálnu výšku 5 metrov in situ, minimálna výmera je 0,5 hektára. Les nezahŕňa pozemky prioritne slúžiace na poľnohospodárske alebo mestské využitie.“ 

Aké iné kategórie pozemkov porastých stromami sa rozlišujú?

Okrem kategórie les sa pre zatriedenie pozemkov používa aj ďalšia kategória: Ostatné pozemky s drevinami, čiže Other wooded land – OWL, čo je „územie neklasifikované ako les, pokryté stromami, ktoré zaberajú od 5 do 10 percent plochy, alebo krami a stromami so zápojom nad 10 percent, minimálna výmera stromov a krov je 0,5 hektára. Stromy by mali dosiahnuť minimálnu výšku 5 metrov in situ. Vylúčené je primárne poľnohospodárske alebo mestské využívanie“. Ďalšia kategória sú ostatné pozemky so stromami, čiže Other land with tree cover – OLwTC, reprezentujúce ostatné pozemky slúžiace na poľnohospodárske alebo mestské využívanie so zápojom nad 10 percent. Ide najmä o pozemky s drevinami ako sú parky, sady, brehové porasty, vetrolamy a iné pozemky, ktoré nespĺňajú kritériá pre les. 

Čo sa podľa Národnej inventarizácie a monitoringu lesov považuje za les?

Pod pojmom les sa v tomto monitoringu chápe plocha, ktorá spĺňa nasledovné kritériá, vrátane dočasných holín a mladých porastov, u ktorých sa očakáva ich splnenie v budúcnosti:

• je porastená lesnými drevinami,
• jej minimálna výmera je 0,5 hektára,
• jej minimálna šírka je 20 metrov,
• pokryvnosť – zápoj stromov na tejto ploche je väčší než 10 percent,
• potenciálna výška drevín na tejto ploche je vyššia než 5 metrov.

V NIML sa zisťoval iba les, kategórie OWL a OLwTC sa nezisťovali. Aj vo všetkých doterajších medzinárodných reportoch Slovensko prezentovalo iba údaje za kategóriu les, kategóriu OWL zatiaľ neevidujeme. Jej kritériá však jednoznačne spĺňajú krovité porasty kosodreviny, ktoré naša hospodárska úprava lesa dosiaľ eviduje ako les. Vzhľadom na medzinárodnú kompatibilitu výstupov a nesplnenie kritérií pre les sa v NIML2 prehodnotilo zaradenie porastov kosodreviny z kategórie les do kategórie OWL. Viac sa o tom písalo v samostatnom príspevku o kosodrevine v júli 2017. 

Aká teda bola plocha lesov podľa Národnej inventarizácie a monitoringu lesov 2?

Plocha lesov na lesných pozemkoch podľa terestrickej NIML2 k roku 2015 predstavovala 1 924 ±54 tisíc hektárov, čo relatívna výberová chyba je ±2,8 percenta. Podľa celoslovenských údajov z podkladov Programov starostlivosti o lesy za roky 2006 až 2015 bola výmera lesných porastov na lesných pozemkoch bez kosodreviny 1,923 mil. hektárov, takže výberové zistenie bolo v plnom súlade s celoplošnou evidenciou. Výmera kosodreviny podľa Programov starostlivosti o lesy bola 20 tisíc hektárov a výmera ostatných lesných pozemkov, bezlesia, predstavovala 72 tisíc hektárov. Výmera lesných pozemkov podľa Programov starostlivosti o lesy za roky 2006 až 2015 predstavovala spolu 2,015 mil. hektárov.

Les na nelesných pozemkoch, v Pracovných postupoch hospodárskej úpravy lesa definovaný ako „biele plochy“, zvyšujú skutočnú lesnatosť Slovenska počítanú ako podiel pozemkov pokrytých lesom k celkovej výmere krajiny. Plocha lesov na nelesných pozemkoch podľa NIML2 dosiahla hodnotu 288 ±39 tisíc hektárov. 

Aká bola celková plocha lesov?

Celková plocha lesov na Slovensku podľa NIML2 dosiahla 2 211 ±43 tisíc hektárov. 

Ako sa stanovuje lesnatosť?

Lesnatosť predstavuje podiel lesa na určitej ploche. Napriek pomerne zrejmému termínu sa však aj pri výpočte lesnatosti stretávame s rôznymi spôsobmi výpočtu. Napríklad v Zelenej správe sa dlhodobo používa podiel lesných pozemkov voči výmere Slovenskaa aktuálna hodnota za rok 2016 bola 41,1 percent. Treba si však uvedomiť, že lesné pozemky obsahujú aj bezlesie, teda plochy trvalo nepokryté lesom a stromovitými drevinami. Z analyzovaných údajov Programov starostlivosti o lesy v rokoch 2006 až 2015 nám vyplynulo, že bezlesie tvorilo asi 1,5 percent výmery Slovenska a až 30 percent bezlesia na Slovensku tvorili neúrodné a vysokohorské pozemky, 30 percent pozemky slúžiace poľovnému hospodáreniu a iné lesné pozemky, takmer 20 percent lesné cesty a sklady, takmer 10 percent produktovody. Okrem toho asi jedno percento lesných porastov tvorila kosodrevina, ktorá podľa zadaných kritérií nie je les. Spôsob výpočtu lesnatosti z výmery lesných pozemkov teda nepovažujeme za celkom korektný.

V medzinárodných reportoch sa často uplatňuje výpočet lesnatosti ako podiel lesa a výmery súše, pretože iba na nej teoreticky môže rásť les. Veľké rozdiely vychádzajú v krajinách s vysokým podielom vnútrozemských vodných plôch, ako je napríklad Fínsko, pri ktorom rozdiel medzi podielom zo súše a celkovej výmery krajiny tvorí až niekoľko percent. Na Slovensku s malou výmerou prírodných či umelých vodných zdrojov nie je veľký rozdiel medzi súšou. Podľa katastra nehnuteľností sa uvádza 4,810 mil. hektárov, keď výmera Slovenska je 4,903 mil. hektárov. No mnohé časti parciel evidované v katastri nehnuteľností ako „vodná plocha“ nie sú reálne zatopené vodou, ale trvalo suché. Ide najmä o pozemky v tesnej blízkosti vodných tokov, ktoré aj bývajú reálne porastené stromami. Preto odvodzovanie plochy „súše“ podľa stavu z katastra nehnuteľností nepovažujeme za správne rovnako, ako odvodzovanie výmery lesov a za najvhodnejší výpočet lesnatosti pre Slovensko považujeme podiel plochy lesov spolu z celkovej výmery Slovenska. 

Aká je aktuálna lesnatosť Slovenska podľa najnovšieho monitoringu?

Lesnatosť Slovenska tak pri ploche 2 211 ±43 tisíc hektárov a výmere krajiny 4 903 tisíc hektárov dosiahla k roku 2015 podľa NIML2 hodnotu 45,1 ±0,9 percenta. Dosiahlo sa to aj napriek vylúčeniu porastov kosodreviny, ktoré nespĺňajú kritériá definície lesa. Zistená lesnatosť na lesných pozemkoch bez kosodreviny dosiahla 39,2 percent, a to bez výberovej chyby. Lesnatosť na nelesných pozemkoch bola 5,9 ±0,5 percenta. Pomer lesov na lesných a lesov na nelesných pozemkoch bol 87:13, respektíve 100:15. Podiel kosodreviny z výmery celého územia Slovenska predstavoval podľa NIML2 0,5 ±0,2 percenta.

Najnižšiu lesnatosť dosiahli kraje na juhozápadnom Slovensku – Trnavský a Nitriansky s hodnotou okolo 15 percent, pričom aj podiel lesov na nelesných pozemkoch tu bol najnižší. Priemernú lesnatosť Slovenska s hodnotou okolo 40 percent dosiahol Bratislavský a Košický kraj, pričom tu zvyšovali lesnatosť aj lesy na nelesných pozemkoch. Všetky ostatné kraje mali nadpriemerné a takmer totožné hodnoty lesnatosti – najviac Žilinský s hodnotou takmer 60 percent nasledovaný Banskobystrickým, Trenčianskym a Prešovským krajom s lesnatosťou okolo 55 percent.