Od sna stať sa architektom až k drevostavbám – prof. Ing. Jozef Štefko, PhD

Rozprávame sa s profesorom Ing. Jozefom Štefkom, PhD., vedúcim Katedry drevostavieb Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, priaznivcom a podporovateľom drevostavieb na Slovensku

Môžete čitateľom prezradiť odkiaľ pochádzate a ako si spomínate na svoje detstvo?

Pochádzam zo Zvolena, detstvo som strávil na Margočinke a Zlatom Potoku, ale veľa spomienok mám aj na čas strávený u starých rodičov na Tŕní, kde som nakoniec aj zakotvil. Často si spomínam na chvíle strávené v prírode, hry a partiu na „starom dvore“, sánkovačku na Sarvaške, lyžovačku na Krížnej, korčuľovanie na tenisových kurtoch pod zámkom alebo na zimnom štadióne, kúpanie a člnkovanie na Richňave, bežkovanie do Sliackej Doliny – všetko to, čo vidím, že dnešným deťom chýba. A samozrejme na základnú školu, úžasnú prvú učiteľku pani Ťavodovú (i ďalšie), kamarátky a kamarátov zo školy, plaveckého klubu i tajného bratstva.

Jednou z najlepších vecí, ktoré mi mohli dať rodičia bolo, že nám ukázali svet. Niekoľko rodín sme sa dali dokopy ako skvelá partia, nasadli sme na autá a kočovným spôsobom obišli postupne pol Európy. Stany a poživeň sme si niesli so sebou na streche a v kufri auta a kde to bolo možné. Tam sme si rozložili tábor alebo sa ubytovali u dobrých ľudí a postupne navštívili také miesta ako Rím, Paríž, Berlín, Azúrovú Riviéru, celé jadranské pobrežie... atď. Niečo, čo je dnes nepredstaviteľné. Za ostnatým drôtom, za ktorým sme vtedy žili, to malo ešte inú príchuť.

Kam ste chodili na základnú, strednú a potom vysokú školu?

Základnú školu som vychodil vo Zvolene, na Gymnázium som sa dostal po menších problémoch – kádrovčík po preštudovaní záznamov prorocky usúdil, že tesárska učňovka dieťaťu bez vedeckého svetonázoru musí stačiť. Našťastie sa ma s veľkou mierou risku ujal vtedajší riaditeľ a čestný človek. Po maturite som veľmi chcel ísť na architektúru, ale nepodarilo sa, nuž aby som nemusel nastúpiť na dvojročnú vojenskú službu, stihol som druhý termín na prijímacie skúšky do Košíc na Stavebnú fakultu, ktorá sa vtedy len zakladala a nemala dosť študentov. Po roku som prestúpil na SVŠT do Bratislavy, kde som promoval a (znova) po kádrových problémoch až na druhý raz sa dostal na doktorandské štúdium v externej forme.

Kto alebo čo Vás ovplyvnilo pri voľbe vysokej školy a povolania?

Pôvodne som chcel študovať úplne iné povolanie, ale súdruhovia sa postarali, že nakoniec som skončil ako stavebný inžinier a napoly drevár – oblasti, o ktorých sa mi predtým ani nesnívalo. Hoci veľa vecí, o ktorých som si dovtedy myslel, že študujem alebo robím zbytočne, alebo na ktoré nemám talent, ukázali sa ako séria bodov, ktoré sa nakoniec celkom pekne prekryli. Práca, ktorú robím ma baví a napĺňa – bez ohľadu na to, čo som ako chlapec chcel robiť.

Spomínate si na nejaké zaujímavé alebo zábavné príhody zo študentských čias?

Na vysokej škole sme sa stretli skvelá partia, ktorá trávila veľa času na horách. A v každej dobrej partii sa robia kanadské žartíky. U nás sa napríklad záhadne premenovávali názvy a texty diplomových prác. Vtedy sme si všetko klepali ručne na písacích strojoch cez kopír, a nedajbože pri tom v neskorú noc zaspať. To sa zmocnil stroja tlačiarenský škriatok. V súvislosti s akustikou javiska opery sa nevynímal hlavne tenor, ale teror. Z domu obradov (s prvým poschodím: byty zamestnancov) sa stal verejný dom (s bytmi zamestnankýň) a podobne.

Tesne po skončení vysokej školy som sa dostal na výmenný pobyt do Novosibirska a Gornoaltajska, kde som absolvoval prechod pohoria Altaj na koňoch a miestami vo vrtuľníku. To bol jednoznačne top zážitok z pôsobenia na Stavebnej fakulte v Bratislave s veľkým kopcom srandy.

Aké boli začiatky vašej kariéry?

Začínal som na Stavebnej fakulte v Bratislave v roku 1986 ako asistent - vďaka môjmu vtedajšiemu šéfovi profesorovi Bielekovi, ktorý ma asi najviac odborne vyformoval. Dal mi možnosť dočasne suplovať iného súdruha, ktorý bol v stave katedry ale vo verejnej funkcii, preto som nemusel prejsť kádrovým konaním. Doba sa obrátila, riadnym konkurzom som sa stal členom Katedry konštrukcií pozemných stavieb a začal sa profesijne venovať stavebným konštrukciám. Začal som taktiež podnikať ako projektant, čím sa čiastočne naplnili i moje architektonické ambície a podarilo sa zrealizovať niekoľko pekných projektov na Slovensku i v Nemecku. Predstava, že navždy zostanem v Bratislave ma však začala skľučovať. Ponuka pracovného miesta, ktoré skĺbi moje profesijné zameranie s pôsobením na univerzite v rodnom kraji prišla ako správa z neba. Tak som postupne po príchode na zvolenskú univerzitu od roku 1994 pokračoval v diele budovania študijného zamerania na Katedre nábytku a výrobkov z dreva u Janka Zemiara, prebral žezlo po Ivanovi Hrčkovi a neskôr dobudoval študijný program Drevené stavby a neskôr Katedru drevených stavieb.

Čomu sa okrem práce a vyučovania na Technickej univerzite venujete?

Svoje stavebné vzdelanie a špecializáciu v súčasnosti využívam ako autorizovaná osoba na energetickú certifikáciu budov a občas „zmastím“ nejaký chutný tvorivý projektík.

Čím Vám učarovali drevostavby?

Drevo je úžasne tvárny materiál s neopakovateľným výrazom a vlastnou tektonikou. Umožňuje dotyk s prírodou i v súčasnej sterilnej architektúre. Má navyše množstvo výhodných technických vlastností, ktoré sa dajú vhodne zakomponovať do stavebného diela – a to ocení nielen projektant. Zaujímavá je aj rozmanitosť výrazov, tak ako sú rozmanité stavebné systémy drevostavieb – napríklad pôvodné či moderné technológie drevených zrubov, masívne skeletové stavby, stenové systémy z masívnych panelov, historické hrazdené stavby, ale aj interiérové prvky – napríklad drevené schodiská.

Čo je podľa Vás v súčasnosti v drevospracujúcom priemysle a drevostavbách pozitívne a čo naopak nefunguje?

Potešiteľný je nárast záujmu a postupná zmena názoru na drevostavby ako na plnohodnotný stavebný systém. I na Slovensku pribúdajú ikonové drevostavby, v ktorých žiari drevo v plnej kráse. Z množstva problémov by som spomenul asi najviac nemohúcnosť v moderných technológiách – napríklad absentuje výrobca základného sortimentu pre moderné drevostavby. Stavia nás to tak do pozície banánovej republiky, ktorá nevie zhodnotiť svoju národnú strategickú obnoviteľnú surovinu. Čo vnímam ako veľmi negatívny fakt – nielen v drevostavbách – je celková strata takých hodnôt akými sú poctivosť, etika, zodpovednosť a remeselná hrdosť.