Lesy, drevo a výrobky z dreva – ich nenahraditeľný prínos k zmierňovaniu klimatickej zmeny
Ing. Martin Moravčík, CSc., Ing. Miroslav Kovalčík, PhD.,
Ing. Vlastimil Murgaš, PhD.
Lesnícky výskumný ústav – Národné lesnícke centrum, Zvolen
Drevo je najperspektívnejšou surovinou a ekologickým materiálom budúcnosti. Je to krásny, prirodzený a ušľachtilý materiál, ktorý ponúka dokonalé možnosti bezodpadového spracovania, je recyklovateľný a nezaťažuje prostredie ani pri jeho „výrobe“, ani pri likvidácii.
Pri dodržiavaní zásad trvalo udržateľného hospodárenia sú lesy schopné poskytovať dostatok suroviny pre súčasnú aj budúce generácie. Napriek obavám, že hospodárenie v lesoch spôsobuje zhoršovanie ich stavu, opak je pravdou. Výsledkom uplatňovania tradičných a overených lesníckych postupov boli vždy zdravé a odolné lesy, poskytujúce spoločnosti nielen drevnú surovinu, ale aj ďalšie nedrevné tovary a služby.
Vo výrobnom procese lesnícko-drevárskeho sektoru sa plne rešpektujú všetky tri piliere trvalo udržateľného rozvoja: ekonomická efektívnosť, spoločenská akceptácia a užitočnosť, ako aj environmentálna výkonnosť. Výrobný reťazec sa začína ťažbou dreva v lese a končí finálnym výrobkom z dreva. Drevospracujúci priemysel na Slovensku v súčasnosti produkuje tovary v hodnote vyše 3 miliárd € a spolu s lesníctvom poskytujú približne 40 tisíc pracovných miest, čím významne prispievajú k zamestnanosti, najmä vo vidieckych oblastiach s vysokou nezamestnanosťou.
V súčasnosti odvetvia lesníctva a drevospracujúceho priemyslu čelia mnohým problémom a výzvam. Sú priamo ovplyvnené klimatickou zmenou, konkurenciou pri získavaní zdrojov dreva, meniacim sa spotrebiteľským dopytom, zvyšujúcou sa hospodárskou súťažou a rastúcou zložitosťou výrobných procesov. Napriek uvedeným problémom je veľkou príležitosťou pre tradičný lesnícko-drevársky sektor rastúci dopyt a zvyšujúce sa využívanie zdrojov dendromasy v porovnaní s fosílnymi zdrojmi. Celý sektor je dôležitou súčasťou rozvíjajúceho sa hospodárstva, ale aj celej spoločnosti, novým perspektívnym smerom založeným na biotechnológiách.
Využívanie dreva ako obnoviteľnej suroviny má tiež mimoriadny ekologický, či environmentálny význam. Ukladaním uhlíka v lesoch, jeho viazaním v produktoch z vyťaženého dreva a náhradou neobnoviteľných surovín drevom, lesnícko-drevársky sektor významnou mierou prispieva k zmierňovaniu klimatickej zmeny, či globálneho otepľovania.
Klimatické zmeny vs. Klimatická zmena
Klimatické zmeny – je termín používaný na označenie zmien v zemskej klíme. Od roku 1996 Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) pojem „klimatické zmeny“ (v množnom čísle) používa len na označenie zmien klímy, ktoré majú prirodzený charakter, t. j. zmeny klímy vyskytujúce sa v minulých geologických dobách Zeme, podmienené posunom kontinentov, osciláciami v orbite Zeme, kolísaním solárnej konštanty, zmenami koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére, pádom obrovských meteoritov, mohutnými vulkanickými erupciami a pod.
Klimatická zmena – problematika klimatickej zmeny je v súčasnosti veľmi frekventovaným pojmom najmä v súvislosti s globálnym otepľovaním, ktoré má antropogénny pôvod (nie prirodzený charakter) a začalo sa intenzívnejšie prejavovať na začiatku industriálnej revolúcie (približne od roku 1750). Podľa IPCC (1996) by sa v súvislosti s antropogénnymi vplyvmi malo používať označenie „klimatická zmena“ (v jednotnom čísle).
Príčiny klimatickej zmeny antropogénneho pôvodu
Atmosféra predstavuje zmes plynov, ktorých relatívny podiel sa až do výšky 100 km nad zemským povrchom takmer nemení. Niektoré z týchto plynov majú zásadný vplyv na tzv. energetickú bilanciu zemskej atmosféry. Sú to tzv. skleníkové plyny, ktoré svojimi fyzikálnymi vlastnosťami udržiavajú na Zemi teplo slnečného žiarenia – ide o tzv. skleníkový efekt.
Zemský klimatický systém sa v posledných rokoch výrazne mení. Tieto zmeny sa pripisujú najmä vplyvu človeka na zvyšovanie emisií antropogénnych skleníkových plynov (ASP), ktorého výsledkom je globálne otepľovanie prízemných vrstiev atmosféry. ASP sú tie plynné zložky v atmosfére Zeme, ktorých množstvo čiastočne alebo úplne závisí na životných prejavoch ľudskej populácie. Najúčinnejšími ASP sú hlavne: vodná para, kysličník uhličitý (CO2), metán, ozón, kysličník dusný a chlórfluórované uhľovodíky. Najväčší podiel na skleníkovom efekte má vodná para (viac ako 60 %). Za hlavnú príčinu globálneho otepľovania sa však všeobecne považuje nárast objemu kysličníka uhličitého v ovzduší, ktorý má spomedzi plynov najväčší podiel, až 55 %.
Koncentrácia CO2 sa od polovice 18. storočia (pred industriálneho obdobia) zvýšila z hodnôt okolo 280 ppm na hodnotu 379 ppm v roku 2005 a v súčasnosti už dosahuje vyššie hodnoty než 385 ppm. Za uplynulých 650 tisíc rokov sa hodnoty CO2 pohybovali pravdepodobne v rozpätí 180 až 300 ppm. Priemerný ročný nárast koncentrácie CO2 v období 1995 – 2005 bol 1,9 ppm, kým v období 1960 – 2005 to bolo 1,4 ppm.Uhlíková stopa (CO2-footprint) predstavuje mieru zaťaženia atmosféry najmä kysličníkom uhličitým (CO2) Všetci a všetko: ľudia, priemysel, doprava produkujú CO2. Avšak lesné hospodárstvo a spracovanie dreva môžu slúžiť ako pozitívny príklad odvetví s relatívne malým negatívnym vplyvom na klímu, pretože:
- lesy viažu CO2 a sú nenahraditeľným úložiskom uhlíka;
- obhospodarovanie lesa poskytuje drevnú surovinu na výrobu produktov z dreva, ktoré predlžujú viazanie CO2 a vytvárajú priestor pre rast nových stromov v lese;
- produkty z dreva sú vyrábané v nízko-energetickom produkčnom systéme s minimálnymi emisiami v porovnaní s inými materiálmi, ktorých výroba emituje oveľa viac CO2, t. j. zanecháva väčšiu uhlíkovú stopu; sú to najmä oceľ, kovy, plasty, betón, fosílne palivá;
- presadzuje sa „kaskádové využitie dreva“ založené na viacnásobnom využití biomasy predtým ako dosiahne koniec svojho životného cyklu; drevná surovina z lesa by mala byť prioritne použitá v stavebníctve, výrobe nábytku alebo iných produktov s dlhým životným cyklom (dlhodobé viazanie CO2); energia by mala byť primárne generovaná z drevného odpadu, zvyškov alebo recyklovaných produktov.
Obsah uhlíka v dreve
Drevo pozostáva z 50-tich percent uhlíka (C). 1 kubický meter dreva váži v priemere okolo 500 kg, takže obsahuje 250 kg C. Keď sa C premení na CO2 (zoxiduje), vzniká z 1 kg C približne 3,67 kg CO2. 250 kg C teda poskytne 917 kg CO2, t. j. približne 1 tonu CO2 z 1 metra kubického dreva (Arno Frühwald, Univerzita Hamburg). Uvedené možno vyjadriť tiež touto rovnicou:
250 kg C/m³dreva x 3,67 kg CO2 = 917 kg CO2
Podľa údajov Zelenej správy za rok 2016 dosiahla celková zásoba dreva na Slovensku 480,65 mil. m3 hrubiny bez kôry. Priemerná zásoba dreva na hektár bola 248 m3. Celkový bežný prírastok (CBP) v roku 2016 dosiahol 12,1 mil. m3, resp. 6,3 m3 na 1 ha porastovej pôdy a je trvalo vyšší než ťažba dreva, ktorá neprevyšuje objem CBP, a to ani v rokoch nasledujúcich po najväčších kalamitách v novembri 2004 a v máji 2014. Zvyšovanie celkových zásob dreva potvrdili aj výsledky druhého cyklu Národnej inventarizácie a monitoringu lesov (NIML) SR 2015-16.
Predplatné časopisu
(Úplné znenie tohto článku si prečítate na stránkach časopisu LES & Letokruhy Február 2018)
