Problémy ochrany lesa v roku 2017 a prognóza na rok 2018

Andrej Kunca, Marcel Dubec, Juraj Galko, Andrej Gubka, Bohdan Konôpka, Roman Leontovyč, Valéria Longauerová, Miriam Maľová, Christo Nikolov, Slavomír Rell, Jozef Vakula, Milan Zúbrik

 Klíma

Jar 2017 (III-V) bola na Slovensku teplotne silne nadnormálna s odchýlkou od 1,7 °C do 2,5 °C v porovnaní s dlhodobým priemerom (ďalej „DP“) 1901-2000. Na jar spadlo na Slovensku v priemere asi 182 mm zrážok (asi 76 % DP 1901-1990).

Leto (VI-VIII) 2017 bolo na Slovensku v priemere mimoriadne teplé, teda celkovo teplotne mimoriadne nadnormálne, o 2,4 °C (Oravská Lesná) až 3,2 °C (Hurbanovo) teplejšie v porovnaní s DP 1951-1980. V Košiciach to bolo 5. najteplejšie leto od začiatku pozorovaní (1881), v Oravskej Lesnej 2. najteplejšie leto, v Poprade 2. najteplejšie leto a v Hurbanove 3. najteplejšie leto od začiatku pozorovaní (1871). Aj keď bola občas nízka relatívna vlhkosť vzduchu a celkovo na viacerých miestach významné sucho, nočné minimá teploty vzduchu boli často vysoké a až v 30 dňoch sme zaznamenali niekde v SR tropickú noc s minimom teploty v noci 20 °C alebo viac, denné maximá boli v priemere tiež vysoké, zaznamenali sme asi 10 supertropických dní (s maximom teploty 35 °C alebo viac, čo je tiež vysoko nad dlhodobým priemerom z obdobia 1951-1990). Zrážkovo bolo leto 2017 predbežne celkovo na dolnej hranici normálu, miestami ale aj podnormálne (SR asi 220 mm (85% DP).

Jeseň 2017 (IX-XI) bola na Slovensku v priemere celkovo teplotne normálna až nadnormálna, o -0,3 °C chladnejšia (Chopok) až 1,1 °C teplejšia (Košice) v porovnaní s DP 1951-1980. Zrážkovo bola jeseň 2017 predbežne celkovo normálna (miestami na juhu) až silne nadnormálna (na viacerých miestach v strede a na severe SR), no s veľmi nevyrovnaným časovým priebehom zrážok (veľa zrážok spadlo iba pri krátkotrvajúcich južných cyklonálnych situáciách). Na Slovensku spadlo spolu asi 285 mm v priemere, čo je asi 160 % DP. Vyššie úhrny zrážok nasledovali po veľmi suchom vegetačnom období na viacerých miestach na juhu Slovenska, preto boli vyššie úhrny zrážok veľmi prospešné.

(Zdroj:  http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/climate/THurbanovo.htm)

 Abiotické činitele

Abiotické činitele, a to najmä vietor, spôsobujú každoročne rozsiahle poškodenie lesov Slovenska. Avšak situácia v roku 2016 bola oproti dlhodobému vývoju o niečo priaznivejšia. V danom roku abiotické činitele poškodili 1 435 tisíc m³ drevnej hmoty. Pritom vietor poškodil 1 264 tisíc m³, čo je 88,0 % z celkového množstva dreva poškodeného touto skupinou škodlivých činiteľov. Na druhom mieste bolo sucho a úpal so 121 tisíc m³ (8,4 %), sneh s 35 tisíc m³ (2,4 %), ďalšie škodlivé činitele boli málo závažné. Relatívne malá časť kalamitného dreva (175 tisíc m³ , t.j. 12,2 % z novo poškodenej hmoty) sa do konca roka 2016 nestihla spracovať. Je to mierne väčšie množstvo kalamitného dreva ako sa „prenieslo“ z predošlého roku.

V roku 2017 sa škody spôsobené abiotickými činiteľmi vyskytovali len lokálne. Najvýznamnejšou udalosťou bola Vetrová kalamita z 11.a 12. decembra 2017. Rýchlosť vetra bola na Chopku 65 až 75 km/hod., v nárazoch až 155 km/hod. Predpokladaný rozsah poškodených lesov do 150 tis. m³ (Orava 70 tis. m³, Vrátna dolina 20 tis. m³, Považská Bystrica 10 tis. m³, Demänovská dolina 5 tis. m³, a v ostatných oblastiach už len do 2 m³. Pre porovnanie rýchlosť vetra:

- VK Alžbeta 2004, rýchlosť vetra dosahovala 140 km/hod. a v nárazoch až 230 km/hod. (pod Lomnickým štítom vo výške 1480 m n.m. – horná hranica lesa na meteorologickej stanici Štátnych lesov TANAPu),

- VK Žofia 2014, rýchlosť vetra dosahovala 77 km/hod. v nárazoch až 165 km/hod. (www.ogimet.com)

Avšak v okolitých štátoch (Česko, Poľsko, Rakúsko) sa vyskytlo niekoľko významných vetrových kalamít, napr. začiatkom augusta 2017, 5.-6.10.2017 Xavier, ktorý zasiahol Nemecko, Česko a Poľsko a ďalej 29.10.2017, ktorá dostala meno Herwart. 

Biotické činitele

Z biotických škodlivých činiteľov dominuje podkôrny a drevokazný hmyz na smreku. Oproti roku 2014, keď bolo spracovaných necelý 1 mil. m³, za 2 roky sa zvýšil objem spracovanej hmoty na viac ako 3,2 mil. m³. Je to dôsledok opätovného nárastu kalamity podkôrneho hmyzu v smrečinách po vetrovej kalamite Žofia z 15.5.2014. V roku 2017 sa situácia oproti roku 2016 nezmenila, pokračuje rozširovanie ohnísk lykožrúta smrekového smrečinách. Najviac ohrozenými regiónmi sú Orava, Kysuce, ďalej Gemer Vysoké Tatry a Nízke Tatry. Očakávame zhoršovanie stavu v Západných Tatrách. 

V roku 2017 sa vyskytoval aj podkôrny hmyz na bukoch – podkôrnik bukový Taphrorychus bicolor. Napáda zvyčajne len niekoľko stromov (do 10 ks) v lokalite, ich poškodenie je však výrazné. Napáda najmä stromy oslabené suchom, spálou alebo hubovými patogénmi (hnilobami). Z podkôrneho hmyzu na jedli sme determinovali smoliara jedľového Pissodes piceae v okolí Podolínca, ktorý sa často vyskytuje na oslabených jedliach po napadnutí podkôrnymi škodcami: lykožrút prostredný (Pityokteines spinidens), lykožrút malý (Pityokteines vorontzowi), lykožrút jedľový (Pityokteines curvidens) a kôrnik jedľový (Cryphalus piceae). Smoliar často napáda aj stromy oslabené suchom a podpňovkou (Armillaria sp.) 

Listožravý hmyz v súčasnosti najviac ohrozuje borovicové porasty, kde sa už niekoľko rokov premnožujú hrebenárky (Diprion pini, Diprion similis). Lokálne holožery na duboch spôsobovali piadivky: piadivka zimná Erannis defoliaria a piadivka jesenná Operophtera brumata, siatica Orthosia cruda apiadivka Agriopis leucophaearia. Znížil sa tlak mníšky veľkohlavej a obaľovačov na duboch. Zaujímavosťou roka 2017 bolo zaznamenanie silného výskytu hrčiarky Dryomia circinnans, ktorá vytvára na spodnej strane listov cera bohato ochlpené hálky, veľké v priemere 5 -7 mm. Išlo najmä o lokality na Poľane. Na duboch boli zistené krasone Agrilus biguttatus, napadnuté duby chradli a odumierali (Veľaty). Sadenice smrekov a ostatných ihličnanov sú poškodzované najmä tvrdoňom smrekovým Hylobius abietis. Vykonávali sme aj determináciu škodcov podľa fotografií, napr. každoročne prichádzajú otázky na pavučiny na kríkoch bršlenov európskych, ktoré spôsobujú húsence priadzovca Yponomeuta cagnagella.

Z drevokazných škodcov boli významné drvinárik čierny Xylosandrus germanus, ale aj červotoče napr. z čeľade Anobiidae druh s vedeckým názvom Ptilinus pectinicornis, ktorý napáda najmä listnaté dreviny. Na topoľoch bol zaznamenaný výskyt vrzúnika topoľového Saperda populea (okolie Sobraniec a Gabčíkova).

Z hubových patogénov dominuje podpňovka na smrekoch. Ohrozené sú Kysuce, Orava, Spiš, Gemer a okolie Myjavy (na bukoch). Na smrekovcoch v Demänovskej doline je silný výskyt vlnušky Willkommovej Lachnellula willkommii. Napádané sú najmä smrekovce do 30 rokov v lokalitách popri potokoch. Proti hube sa nedá bojovať, je potrebné upraviť drevinové zloženie. Jasene sú stále napádané hubou čiašočka jaseňová Hymenoscyphus fraxineus (ana. Chalara fraxinea). Jasene odumierajú aj v chránených územiach napr. v PR Preliačina. Odumieranie je sprevádzané sekundárnymi škodcami- lykokazy Leperisinus a podpňovky Armillaria. V oblasti Malých Karpát (Chtelnica) a Zemplínskych vrchov (Veľaty) boli na javoroch (Acer pseudoplatanus) zistené huby Cryptostroma corticale a Prosthecium pyriforme.