...nové technológie a poznatky do praxe

Od nástupu súčasného manažmentu štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky uplynul rok. O prvom roku na „kapitánskom mostíku“, nádejach a sklamaniach, ambíciách a plánoch do budúcna sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom Ing. Marianom Staníkom.

Do štátneho podniku LESY SR ste vstúpili ako „civil“, ako nelesník. Akú výhodu má manažér s ambíciou riadiť veľkú firmu, prichádzajúci z externého prostredia? Je to o tom pohľade na jablko zvonka, pohľad ktorý červíky žijúce v jablku nepoznajú?

Do podniku som nastúpil ako osoba, ktorá doposiaľ nemala možnosť bližšie sledovať spôsob fungovania a existencie takej spoločnosti ako sú LESY SR. Každá situácia má dve stránky,
tú dobrú a samozrejme aj tú zlú. Z môjho pohľadu výhodou je predovšetkým tá skutočnosť, že moje vzťahy s lesníckou „komunitou“ spočívajú čisto na profesionálnom základe.
Na druhej strane je to aj nevýhoda, nakoľko od nástupu
do funkcie som musel nadviazať enormné množstvo nových vzťahov a tým samozrejme zistiť, ako vo firme fungujú vzťahy medzi jednotlivými odštepnými závodmi a generálnym riaditeľstvom a taktiež medzi firmou a vonkajším prostredím, počnúc našimi dodávateľmi/odberateľmi, ministerstvami a končiac samozrejme aj s ochranárskymi združeniami.

Na pozíciu generálneho riaditeľa ste postúpili z pozície ekonomického riaditeľa, čiže problémy podniku vám neboli úplne neznáme. Napriek tomu, čo vás ako generálneho riaditeľa vo firme najviac prekvapilo? Našli ste v skrini nejakého „kostlivca“, niečo čo vás nepríjemne prekvapilo alebo sklamalo?

Z pohľadu ekonóma musím povedať, že firma nemá zásadné ekonomické problémy, skôr by som povedal, že sú to bežné pracovné témy a okruhy, ktorými sa zaoberáme na dennej báze.

Z pohľadu obhospodarovateľa lesov SR ma mrzí veľký vplyv ochranárskych zoskupení v spojení s podkôrnikovou kalamitou. Jej súčasný stav môže mať veľký vplyv na slovenské lesné hospodárstvo a dlhodobý sociálno-ekonomický a ekologický dopad na životné prostredie na Slovensku. Myslím, že môžem povedať aj za ostatných vlastníkov a správcov lesov, že takýto postoj je potrebné bezodkladne zastaviť a zmeniť v prospech zdravého rozumu a prijateľnej miery ochrany lesa.

V nadväznosti na Vašu otázku nemôžem povedať, že by ma po mojom nástupe do funkcie niečo výrazne prekvapilo. Vedel som na akú pozíciu idem a do akej organizácie vstupujem. Predpokladal som, že prídem do styku s mnohými novými skutočnosťami. Jednou témou som sa však v minulosti vôbec nezaoberal, a to poľovníctvom. Je to podnikateľská činnosť firmy, ktorá z ekonomického hľadiska predstavuje malú časť (cca 1,6 %) z celkových ročných tržieb. Avšak ako som postupne zistil, je to z celospoločenského, sociálneho a tiež historického uhla pohľadu veľmi dôležitá súčasť pôsobenia našej firmy po celom Slovensku.

O prekvapenia rôzneho charakteru v tak veľkej firme ako sú LESY SR nemám núdzu J. Veľmi ma prekvapil nedávny vývoj prípadu Slanských lesov. Tu musím podotknúť, že je dôležité aby sme v tomto prípade spravili všetko pre to, aby táto téma neupadla do zabudnutia a aby sa v budúcnosti nestali podobné prípady, kedy si úzka skupinka ľudí bez právneho dôvodu brúsi zuby na štátny majetok, majetok nás všetkých. Aj z tohto dôvodu lepšie je byť pripravený ako prekvapený.

A ďalší, ako hovoríte „kostlivec“, vyskočil zo skrine približne mesiac po mojom nástupe do funkcie. Je to prípad „Pannonica“, kde nás táto spoločnosť z Maďarskej republiky žalovala bez právneho titulu o 2,25 mil. Eur.

O nejakom výraznom o sklamaní zatiaľ nemôžem hovoriť. Možno by som mohol spomenúť situáciu vo verejnom obstarávaní v ťažobnej a pestovnej činnosti, kedy nevieme rýchlejšie reagovať prichádzajúce zmeny. Čoraz intenzívnejšie sa u nás prejavuje nedostatok pracovnej sily hlavne v pestovnej činnosti. Veľmi ma mrzí vonkajší pohľad na našu prácu v lese. Často sa stretávam iba s negatívnymi ohlasmi na prácu lesníkov. Verejnosťou rezonujú hlasy o tom ako si lesníci robia zle svoju prácu, neodborne zasahujú do života lesov, nezaujímajú sa o to, čo sa im deje tak povediac priamo pod očami, ako sú nekompetentní a podobne. Sú momenty, kedy máte všetkého dosť a máte chuť sa zbaliť a ísť preč. Ale keďže som sa dal na túto prácu, neplánujem sa tak ľahko vzdať.   

Lesníctvo tu bolo pred našou generáciou už od čias Márie-Terézie a bude aj po nás. Naša činnosť iba nadväzuje
na historický kolobeh života lesov a postupne sa zdokonaľuje. V našich radoch je veľa šikovných a oddaných ľudí, ktorí sa lesníckej práci venujú dlhé desaťročia na vysokej odbornej úrovni, či už v oblasti pestovania a obnovy lesa, ochrany prírody a už aj spomínaného poľovníctva. Samozrejme sú u nás aj mladí kolegovia, ktorí k nám prišli ako absolventi a sú to šikovní aktívni ľudia, ktorí robia svoju prácu s elánom a nasadením. V tejto oblasti aktívne pracujeme na zmene pohľadu na nás a taktiež robíme aktívnu propagáciu našej práce pre spoločnosť. 

Máte skúsenosti z riadenia v bankovom sektore, prostredia telekomunikácií a dopravy. Ako vnímate odlišnosť prostredia v lesníckom sektore? Objavili ste v ňom nejaké špecifiká?

Každá oblasť hospodárstva, aj lesnícka, má svoje špecifické vlastnosti a odlišnosti od ostatných sfér podnikania. Z pohľadu riadenia štátneho podniku LESY SR zásadný rozdiel nevidím – riadenie výroby, obchodu, ťažby, odštepných závodov, ľudí, princípy sú všade rovnaké. Keďže som pracoval v minulosti v štátnej organizácii, princípy a spôsoby práce mi v zásade vyhovujú. Vždy sa dajú nájsť spôsoby a postupy, ako si v zmysle pravidiel uľahčiť a zefektívniť našu prácu. Špecifikum práce spočíva predovšetkým v hlavnom predmete nášho podnikania, ktorým je výroba a dodávka drevnej hmoty a následná obnova lesov a ich ochrana v každom ročnom období.

Ďalším dôležitým špecifikom je to, že naša hlavná podnikateľská činnosť je zabezpečovaná externými dodávateľskými organizáciami – outsoursing, čo samozrejme má zásadný vplyv na chod našej organizácie a samozrejme aj na jej riadenie. Toto rozhodnutie mojich predchodcov z roku 2004 určite vnímam ako správny krok.

S akými ambíciami ste preberali funkciu generálneho riaditeľa? Čo z nich sa vám po roku práce podarilo naplniť?

Podľa môjho názoru každý manažér bez ambícií nie je dobrý manažér, preto som si pri nástupe do funkcie stanovil vysoké ciele. Čas ukáže, ako sa mi ich počas môjho pôsobenia podarí naplniť.

Mojou zásadnou ambíciou je presadiť a zaviesť nové technológie do výrobného procesu, ktoré zabezpečia presnejšiu evidenciu pohybu drevnej hmoty a jej manipulácie v našich podmienkach. Uvedomujem si že je to beh na dlhú trať, ale od jeho zavedenia si sľubujem výrazné posunutie našej práce k lepšiemu. Zatiaľ by som však túto tému nechcel rozvíjať, ešte totiž nenastal ten správny čas.

V spolupráci s kolegami vo vedení sa nám už podarilo zabezpečiť vypracovanie ratingu našich hlavných odberateľov drevnej hmoty z hľadiska identifikácie spracovateľských subjektov na Slovensku. Tento využijeme pri príprave obchodného plánu na nasledujúce roky. Môžem konštatovať, že firma v roku 2017 funguje bez závažnejších problémov. Chcem vyzdvihnúť skutočnosť, že i napriek nedostatku drevnej hmoty, sme spolu s kolegami do praxe zaviedli opatrenia, na základe ktorých sme našim zákazníkom dokázali dodať drevnú hmotu v porovnateľnom objeme ako v roku 2016.

Na záver nemôžem nespomenúť dobrú komunikačnú úroveň a spoluprácu s Odborovým zväzom Drevo, voda, lesy. Veď bez ľudí a korektných vzťahov so zamestnancami akákoľvek firma nemá dlhú existenciu.

Zväz spracovateľov dreva SR od začiatku vášho pôsobenia deklaroval očakávania, že zavediete jasné a transparentné pravidlá pre obchodovanie s drevom. V akom štádiu je riešenie tohto problému? Je vôbec možné v Schengenskom priestore, garantujúcom voľný pohyb osôb, kapitálu a tovaru zabezpečiť to, že slovenské drevo kúpia a spracujú slovenské firmy?

Ako som už uviedol, podarilo sa nám zrealizovať tzv. rating odberateľov, o ktorom som počul už pred mojim nástupom
do funkcie, avšak nikomu sa to doposiaľ nepodarilo. Rating bol vypracovaný na základe verejne dostupných informácií, informácií od našich dodávateľov, ale tiež informácií, ktoré o našich obchodných partneroch máme z minulosti. Cieľom ratingu je pripraviť obchodný plán na rok 2018 a nasledujúce roky tak, aby odzrkadľoval možnosti našej organizácie a taktiež možnosti spracovateľských kapacít vybudovaných na Slovensku. Myslím,
že je to vhodný nástroj na to, aby sme pri uzatváraní obchodných zmlúv s našimi obchodnými partnermi spravodlivejšie pristupovali k samotným dodávkam drevnej hmoty.

Téma predaja drevnej hmoty do zahraničia sa môže javiť ako „kauza roka“. Hneď na začiatku musím zdôrazniť, že nami predávané drevo priamo do zahraničia predstavuje dlhodobo nízky objem na úrovni cca 2,5 % celkového obratu. Ide však hlavne o cenné sortimenty predávané na základe elektronických aukcií alebo produkty, ktoré sa u nás nespracovávajú, alebo nie je o ne záujem. Vtedy hľadáme zákazníkov všade, aj v zahraničí. Pri elektronických aukciách víťazí najvyššia ponuka a vtedy sa môže stať, že vydražené drevo putuje do zahraničia.

Opäť musím povedať, že nerobíme obchodnú politiku doma na kolene. Naša organizácia má cca 700 „živých“ zákazníkov s ktorými komunikujeme, plníme dodávky dreva, oni nám
za dodávky dreva platia vopred alebo oproti bankovej garancii. Celá naša činnosť v oblasti obchodu ide od môjho nástupu týmto smerom, a to dodávať vyťaženú drevnú hmotu domácim spracovateľom otvorene a transparentne.

Neviem či je netransparentné to, že v roku 2017 dodávame prevažnej časti našich zákazníkov drevnú hmotu na úrovni roku 2016 pri súčasnom poklese objemu listnatej drevnej hmoty v roku 2017 oproti roku 2016 o cca 230 tis. m³. A sú to tí istí spracovatelia a zákazníci, ktorí od nás odoberali drevnú hmotu už v roku 2016. Sú to aj spoločnosti a podnikatelia, ktorí sú združení vo Zväze spracovateľov dreva.

K úplnému zákazu vývozu dreva do zahraničia by bola nevyhnutná zmena legislatívy, čo by však bolo v rozpore s tou európskou. Tento postup však momentálne úplne zavrhujem a ani by to podľa mňa nemalo význam a ak áno, skôr negatívny ako pozitívny.

Štátny podnik LESY SR každoročne odvádza do štátneho rozpočtu zo svojho hospodárskeho výsledku príspevok, posledné roky to bolo 5 300 000,- € ročne (údaj za roky 2015, 2016). Mnohí lesníci tvrdia, že peniaze z lesa by sa mali vrátiť do lesa. Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že zdroje z podniku pomáhajú prefinancovať fungovanie lesníckych inštitúcií, ktoré nie sú profitabilné. Aký je váš názor na tento fakt?

Ako som už uviedol, naša činnosť je postavená na dlhej tradícii a odbornosti. Jej výkon je založený na dlhodobom vzdelávaní, ako i dôležitých poznatkoch vedy a výskumu. V oblasti lesníctva je dôležité mať vedecké, vzdelávacie inštitúcie a odborné inštitúcie, ktoré poskytujú výstupy a návrhy, na základe ktorých sa naše lesníctvo bude ďalej uberať a riadiť. Koniec koncov les je záhrada, ktorá poskytuje úrodu dlhodobo a nie z roka na rok, ako je to v záhrade, ktorú máte za domom a kde v rámci jedného vegetačného cyklu získate takmer všetko, čo sa dá v podmienkach Slovenska vypestovať, od skorých čerešní až po neskoré zemiaky. Z tohto dôvodu si myslím, že bez existencie vedeckých informácií, postavených na overiteľných základoch, nie je možné dlhodobo hospodáriť v lese a spoliehať sa iba na skúsenosť „starých“ lesníkov. Samozrejme, že ich praktický pohľad na bežnú prevádzku v lese je nenahraditeľný. V konečnom dôsledku sa týmto spôsobom dostávajú finančné prostriedky naspäť do lesa, avšak nie za rok ani za dva. A povedzme si otvorene, rezervy sa nájdu všade. Ale to už je iná téma.