Les nemá byť bankou, ale poisťovňou
Zhovárame sa s Ing. Michalom Tomčíkom, riaditeľom a odborným lesným hospodáromObecných lesov Veľký Folkmar, s.r.o.
Upriamme najskôr pohľad za seba. Do histórie vašich lesov.
Lesy, ktoré spravujeme, boli do roku 1903 vo vlastníctve šľachtického rodu Csákyovcov, ktorý vtedy lesy predal Spišskostaroveskej banke. Tá ich vyrúbala takmer celé „naholo“ a odpredala občanom, ktorí o lesy prišli v období zoštátňovania a naspäť získali až v rámci reštitučného vysporiadania v 90.rokoch. Po transformácii právnej formy z príspevkovej organizácie na spoločnosť s ručením obmedzeným funguje podnik od roku 2006 pod názvom Obecné lesy Veľký Folkmar, s.r.o. dodnes.
Na akej výmere lesov hospodárite, aké je drevinové zloženie, zásoby na pni a stanovištné podmienky?
Obhospodarovali sme celkovú výmeru 1159 ha a porastovú 1128 ha. Je treba spomenúť, že od 1.1.2017 sa v spolupráci s našim susedom, bývalým urbariátom - pozemkovým spoločenstvom vo Veľkom Folkmari, podarilo vyriešiť dlhoročný nesúlad vo veci sporného vysporiadania vlastnícko-užívateľských vzťahov, čím sa naša porastová výmera zredukovala na súčasných 1075 ha.
Drevinové zloženie tvorí 52 % buk, 15 % jedľa, 10 % hrab, 5 % javor, 5 % smrek, 5 % dub zimný, 5 % smrekovec. Z ostatných drevín najmä jaseň, lipa, breza, borovica a nájde sa aj vzácny brest horský.
Podstatnú časť zásob drevnej hmoty máme naakumulovanú v 10., 11. a 12. vekovom stupni. Priemerná zásoba sa pohybuje na úrovni 313 m3 na 1 ha.
Stanovištné podmienky v rozpätí nadmorskej výšky od hladiny vodnej nádrže Ružín (320 n.m.v.) po vrchol Folkmarskej skaly (915 m.n.m.) máme skutočne pestré. Na našom území s vápencovým podkladom je expozičné zastúpenie všetkých 8 svetových strán takmer rovnomerné. Z hľadiska vertikálneho členenia je najzastúpenejší 4. bukový lesný vegetačný stupeň (74 %). Z pohľadu kategorizácie je 75 % výmery lesov v kategórii lesov hospodárskych a 25 % v kategórii ochranných. Dôležitým údajom z pohľadu lesníckej výroby je klasifikácia 66 % výmery územia v sklone nad 40 %. Roviny sa vyskytujú len na výmere 0,5 % a porasty so sklonom od 20 do 40 % zaberajú necelých 34 % výmery.
Bilancovaný ročný etát sa hýbe na úrovni zhruba 6 tisíc m3.
Aké sú vo vašom prípade aktuálne veterné kalamity a s tým spojené napadnutia škodcami?
Našťastie nepatríme medzi „kalamitné celky“. Najviac nás zastihla kalamita Žofia v roku 2014 kedy nám vietor vyvrátil a polámal približne 60 % ročnej ťažby. Najväčšie riziko veterných kalamít pretrváva na porastových stenách už rozpracovaných rubných porastov. V súvislosti s veternými kalamitami neevidujeme premnoženie podkôrnych škodcov, nakoľko sme prevažne jedľovo-bukový celok. Z pohľadu škodlivých činiteľov však treba spomenúť, že najväčšiu starosť nám robí vysoká zver. Hlavne jelenia. Z dôvodu nadmerných stavov zveri každoročne prichádzame o podstatnú časť prírastku najmä jedle a tiež cenných listnáčov. Spôsoby ochrany sú málo účinné alebo celkom neúčinné. Používame rôzne metódy plošnej, individuálnej, mechanickej i chemickej prevencie, žiaľ, je to boj, ktorý výrazne prehrávame. Aj napriek vysokému úsiliu a nemalým výdavkom. Po zohľadnení prírodných a stanovištných pomerov až na úroveň lesných typov možno konštatovať, že podmienky pre klíčenie a odrastanie žiadaných hospodárskych drevín existujú. Jednoznačne však zanikajú vo fáze nárastov respektíve umelých kultúr vo výške zhruba 30-40 cm, kedy dochádza k intenzívnemu odhryzu aj napriek aplikovaným opatreniam. Okrem týchto škodlivých činiteľov spomeniem ešte Chalara Fraxinea na jaseni a pomerne častú rakovinu na jedli. V poslednom čase pozorujeme v malom rozsahu aj symptómy Phytophtora cambivora na buku.
Darí sa vám včas vykonávať obnovu lesa?
Pri tejto otázke sa troška pozastavím. Áno darí sa nám, ale ide o problematiku, ktorá si vyžaduje vysvetlenie a sofistikovanejší prístup. Vzhľadom na skutočnosť, ktorú som skôr spomínal ohľadne kumulovanej zásoby a výrazne nadnormálneho zastúpenia 10-12. vekového stupňa možno konštatovať, že v období platnosti PSoL v rokoch 2014 až 2023 máme 91 % ťažieb klasifikovaných ako ťažby obnovné - úmyselné. Podnormálne zastúpenie v 2-9. vekovom stupni vytvára predpoklad dlhodobého deficitu obnovných ťažieb v budúcnosti. Obnova celku bola začatá už v predošlom decéniu najmä prostredníctvom okrajovej clonnej obnovy systémom 2+2 výšky porastu. Modelmi hospodárenia boli obnovné doby nastavené na prevažne 30 rokov. Výsledkom respektíve prejavom obnovy porastov v uplynulom decéniu bolo rýchle odčerpávanie porastových zásob a tiež rýchle tempo pribúdania holín. Preto môžeme predpokladať, že v priebehu uplynutia štandardných 30- ročných obnovných dôb súčasných dospelých rubných porastoch by sa z prevažnej väčšiny nášho územia stali nárasty, mladiny, kultúry, žrďkoviny, žrďoviny a možno tenké kmeňoviny. Teda „vysoko nákladové“ porasty. Nadmerné zastúpenie mladých vekových stupňov by v nie až tak vzdialenej budúcnosti malo výrazne negatívny dopad na ekonomickú prosperitu podniku, v súčasnosti stále založenej na tržbách z predaja drevnej hmoty. Tým pádom aj rozpočet, respektíve pokladnicu nášho zriaďovateľa - obce Veľký Folkmar, ktorá by ďalej nemohla rátať s príjmami, ale naopak, s výraznými výdavkami.
Klasická obnova nie je jediná možnosť...
Máte pravdu. Preto sme prešli celoplošne na prírode blízke hospodárenie. Obnovu vykonávame výlučne individuálnym výberom. Dôsledný individuálny prístup ku každému stromu zakladáme na kombinácii zdravotného, negatívneho ale i pozitívneho výberu s cieľom vystupňovania hodnotovej produkcie, znižovania nákladov v pestovnej činnosti, zvýšenia stability porastov a predlženia obnovných dôb na maximum. Od roku 2014 sme intenzívne spolupracovali s pánom Ladislavom Alcnauerom – priekopníkom výberkového hospodárenia, ktorý väčšinu pracovného života pôsobil v známych lesoch Smolníckej osady.
Odkiaľ získavate sadbový materiál? Máte aj vlastné škôlky?
V minulosti bola v prevádzke aj naša vlastná škôlka, no dnes už využívame služby externých producentov pričom na kúpu využívame aj elektronický kontraktačný systém. Umelou obnovou dopĺňame a vylepšujeme predovšetkým plochy po schématických ťažbách z minulého decénia a tiež také plochy po ťažbe kde chceme zvýšiť druhovú diverzitu.
Vykonávajú pre vás práce vlastní ľudia alebo cudzie firmy? Ak áno, aké máte s nimi skúsenosti?
V pestovnej činnosti zamestnávame vlastných zamestnancov. Využili sme možnosti podpory zamestnanosti a vytvorili sme pracovné miesta s dotáciou od úradu práce. Na určité obdobie to pomohlo, ale myslím si, že by sa dalo urobiť v tejto oblasti zo strany štátu oveľa viac a účelnejšie. V ťažbovej činnosti využívame výlučne externé služby dodávateľov. Skúsenosti máme rôzne. Pozitívne aj negatívne. Uprednostňujeme v spolupráci serióznych a kvalitných dodávateľov. Systém hospodárenia si to jednoducho vyžaduje. Kvalita dreva a porastu je podmienená kvalitou ťažby. V súčasnosti máme vysoko kvalitných dodávateľov, ktorí disponujú modernou technikou a naozaj veľmi zodpovedným prístupom. Výrobné podmienky, konkrétne sklon nad 40 % a spôsob ťažby jednotlivým výberom nás zaraďujú medzi technologicky ťažšie celky. Preferujeme spoľahlivú a výkonnú techniku schopnú šetrne spracovať aj sortimenty väčších kubatúr v zložitejších terénnych podmienkach. Používanie pretláčacích zdvihákov pri smerovej stínke a tiež rozrez vyťahovaných kmeňov sú základnou podmienkou v minimalizovaní škôd na ostávajúcom poraste.
Ako postupujete a s akými výsledkami pri predaji dreva?
Vzhľadom na obdobie prebudovy porastov je potrebné povedať, že v tomto období- decéniu - pracujeme predovšetkým s horšími sortimentmi a to najmä s bukom. To znamená, že v rámci ťažieb jednotlivým výberom sa v prvom rade zameriavame na ťažbu netvárnych, nadrozmerných a nekvalitných jedincov. Lepšia hmota zostáva v poraste. S ňou máme plány do budúcnosti, kedy bude potrebné intenzitu ťažieb znížiť, no na druhej strane vystupňovať jej hodnotovú produkciu. Výsledkom má byť vyšší podiel akostne kvalitných sortimentov. Realita súčasnosti je taká, že približne 75 % objemu ročne predaného dreva tvorí sortiment vláknina, guľatina III. C, D a palivové drevo, ktoré vyrábame na novozriadenej vlastnej prevádzke. Zvyšných 25 % spadá do III.B a lepšej hmoty. Priemerné speňaženie dosahujeme na úrovni zhruba 43 až 45 eur. Ťažbu ihličnatých drevín sme cielene znížili na minimum kvôli zabezpečeniu následnej generácie hlavne jedle a tiež kvôli predpokladanému vývoju cien a dopytu po ihličnatej surovine v budúcnosti. Ťažbu listnatých drevín a výrobu sortimentov sa snažíme realizovať v období od októbra do marca. V tomto roku plánujeme tiež uskutočniť v spolupráci aj s inými spriaznenými obecnými a mestskými subjektmi spoločnú aukciu. Podstatnú časť predaja dreva vykonávame priamo z odvozných miest. Možnosti predaja dreva na pni nerealizujeme vôbec.
Čo by ste si priali, aby sa v lesníctve zlepšilo?
Prístup ľudí k vnímaniu lesa. Jeden môj múdry priateľ povedal, že „les nemá byť bankou ale poisťovňou...“ Myslím si, že mal veľkú pravdu. Každý z neho niečo chce. Každý niečo iné. Jedni chcú poľovať, iní športovať, poniektorí zarábať, ďalší sa tvária, že nechcú nič... No my všetci bez rozdielu z neho potrebujeme v prvom rade vodu, drevo a čistý vzduch. Dokonca aj tí „čo nechcú nič“ to rovnako potrebujú. K tomu, aby sme to mohli mať potrebujeme stromy. Živé, zdravé a kvalitné.
O také sa však treba vedieť, môcť a chcieť správne starať.
