AMO? Nie!

Téma regulácie populácie raticovej zveri bola a stále je aktuálnou. Príčiny premnoženia sú definované. Do značnej miery naň vplýva spôsob obhospodarovania poľnohospodárskych pozemkov, najmä veľkoplošné pestovanie Úniou dotovaných poľnohospodárskych plodín. Svoj podiel zodpovednosti nesú i poľovníci, ich stratégie a plány na zníženie kmeňového stavu jednotlivých druhov raticovej zveri sa ukazujú byť málo účinné. V kategórii diviačej zveri sa však zjavil fenomén, ktorý hrozí, že problém premnoženia vyrieši, a to veľmi radikálne: africký mor ošípaných (AMO). Na otázky o epidémii tejto zákernej vírusovej choroby nám odpovedal renomovaný odborník, veterinár MVDr. Rudolf Janto.

Vráťme sa na začiatok deväťdesiatych rokov, do času, kedy veterinári a poľovníci riešili problém výskytu klasického moru ošípaných (KMO). V čom je dnes situácia iná? Aký je vlastne rozdiel medzi KMO a AMO?

Zásadný rozdiel je v tom, že zatiaľ čo KMO je choroba, s ktorou sa dá bojovať vakcináciou, u AMO takáto alternatíva – bohužiaľ – neexistuje. KMO sa podarilo eliminovať aj vďaka tomu, že mortalita (úmrtnosť) infikovaných jedincov je v prvých rokoch prepuknutia ochorenia 40 až 70 %, zatiaľ čo AMO zabije takmer každé nakazené zviera, štatisticky je to 90 až 95 %. V posledných rokoch výskytu KMO však už u nás kolovali mutanty vírusu KMO, ktoré diviaky nezabíjali vôbec a vytvárali protilátky u nakazených zvierat podobne ako vakcína až u 40 % populácie. Ďalším závažným rozdielnym momentom v šírení uvedených nákaz je prežívateľnosť vírusu mimo živého zvieraťa, teda odolnosť vo vonkajšom prostredí. Vírus KMO je vo vonkajšom prostredí málo stabilný a teda potrebuje v krátkom čase „naraziť“ na vnímavého hostiteľa, čím je do značnej miery viazaný na vysokú početnosť populácie. Naproti tomu vírus AMO je oveľa stabilnejší, čiže si dokáže „počkať“ pomerne dlhú dobu aj na inak zriedkavého a náhodného hostiteľa, čo mu zabezpečuje kolovanie na postihnutom území dlhú dobu. Situácia je iná teda v tom, že budeme čeliť omnoho nebezpečnejšiemu súperovi. Vývoj v pobaltských krajinách, najmä v Estónsku ukazuje, že by bolo chybou tohto súpera podceniť.

Čo je teda Africký mor ošípaných?

Africký mor ošípaných (AMO) je vysoko nákazlivá a fatálne prebiehajúca vírusová choroba domácich svíň, európskych diviakov, amerických diviakov a prasiat bradavičnatých. Pôvodcom ochorenia je DNA vírus z čeľade Asfarviridae, ktorý má 22 genotypov. Je stabilný pri širokom rozsahu teplôt a pH, takže pretrváva vo všetkých výlučkoch a telových tekutinách, vo vnútorných orgánoch zvierat (najmä v slezine, pečeni, obličkách, mandliach, miazgových uzlinách) a v bravčovom mäse.

Charakterizujte symptómy (príznaky) AMO.

Typickými prejavmi AMO sú vysoká horúčka, krvácaniny rôzneho rozsahu v podkoží, v slizniciach. Výrazným klinickým prejavom je dvoj- až trojnásobne zväčšená, tmavo sfarbená slezina. A taktiež krvné výlevy na vnútorných orgánoch.

Aká je inkubačná doba?

Pri akútnej forme predstavuje 3 až 15 dní. U diviačej zveri môžu subklinické príznaky trvať až 60 dní. Avšak aj po uhynutí nakazeného jedinca zostáva prostredie kontaminované vírusom veľmi dlho. Dôvodom je už spomínaná vysoká rezistentnosť vírusu na vonkajšie prostredie. Existuje možnosť prežívania vírusu v kliešťoch, čo jeden z rezervoárov v Afrike, ale tá sa zatiaľ v Európe nepotvrdila.

Ako je to s prežívaním vírusu v tepelne neupravených mäsových výrobkoch z bravčového mäsa?

Vírus AMO môže zostať infekčný v nevarených výrobkoch z bravčového mäsa po dobu 3 až 6 mesiacov. V chladenom mäse najmenej 15 týždňov, v šunkách a párkoch 3 až 6 mesiacov, v mrazenom mäse 30 až 1000 dní, v údenom vykostenom mäse 18 mesiacov. Teplota 70◦C však spoľahlivo ničí vírus do piatich minút.

Je dôvod obávať sa prenosu na človeka?

Nie, našťastie táto choroba nepatrí medzi zoonózy, teda infekčné choroby prenosné zo zvierat na človeka.

V ktorých európskych krajinách je aktuálne hlásený výskyt AMO?

Táto choroba, pochádzajúca zo subsaharskej Afriky, sa do Európy dostala v 60-tych rokoch. Prvé zmienky pochádzajú zo Španielska a Portugalska. Zavlečenie zrejme spôsobil kuchynský odpad z leteckej dopravy z afrických štátov. Endemicky sa AMO vyskytuje v talianskej Sardínii. Výskyt choroby bol zaznamenaný aj Gruzínsku, Arménsku a Azerbajdžane. Aktuálna epidémia AMO v Európe začala výskytom na Ukrajine a v Rusku (2012), v Bielorusku (2013), v Estónsku, Lotyšsku a Litve (2014). V roku 2014 sa AMO vyskytlo aj v Poľsku. V júni 2017 bol hlásený výskyt ochorenia v Českej republike, v Zlínskom kraji. Tiež bol zaznamenaný výskyt u domácich ošípaných v Rumunsku.

Aká je pravdepodobnosť, že sa AMO prenesie na Slovensko?

Domnievam sa, že výskyt AMO na Slovensku je už len otázkou času. Teda otázka nestojí, či áno, ale kedy. Rýchlosť šírenia ochorenia závisí od dodržiavania protinákazových opatrení, ale aj hustoty populácie. Preto by sme mali dosiahnuť na Slovensku čím skôr zníženie populácie aspoň na normované kmeňové stavy.

Má Slovensko nejaký plán v prípade prenosu nákazy na naše územie?

Určite áno. V zmysle Národného kontrolného programu AMO v diviačej populácii na rok 2017 boli vytýčené dve nárazníkové oblasti s aktívnym monitoringom – jedna pozdĺž hraníc s Ukrajinou, druhá pozdĺž hraníc s Českou republikou. V oblasti s aktívnym monitoringom boli nariadené vykonávať celý rad opatrení. Spomeniem len povinný odber a predkladanie vzoriek všetkej ulovenej a uhynutej diviačej zveri do 24 hodín, sanácia uhynutej diviačej zveri zakopaním, spálením alebo likvidáciou v kafilérii, celoročný zákaz prikrmovania, monitoring diviačej zveri, dôsledná evidencia každého uloveného alebo uhynutého jedinca, povinné mesačné hlásenia príslušnému okresnému úradu... Všetky tieto opatrenia sú zverejnené na webovej stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, v sekcii Živé zvieratá / Nákazy a choroby zvierat.

Sú členovia poľovníckych združení motivovaní k tomu, aby sa podriadili týmto opatreniam?

Myslím, že áno. Za vzorky orgánov z každého uhynutého diviaka bude vyplácaná náhrada vo výške 20 €, za vzorky z uloveného diviaka 10 €. Toto opatrenie platí do 31. decembra 2017. Okrem finančnej motivácie by však hlavnou motiváciou malo byť povedomie, že v priebehu veľmi krátkeho času môžeme o túto atraktívnu zver prísť na dlhé obdobie.