Chradnutie a odumieranie borovicových porastov na Slovensku
Borovica je našou druhou hospodársky najvýznamnejšou ihličnatou drevinou, jej zastúpenie v lesoch Slovenska presahuje 7 %. V porastoch so zastúpením borovice čiernej zaznamenávame od konca 90. rokov minulého storočia nárast ochorení spôsobených rozširovaním nepôvodných druhov patogénov Mycosphaerella pini a Sphaeropsis sapinea. Po roku 2011 dochádza k výraznému zhoršovaniu zdravotného stavu aj porastov borovice lesnej, najmä v dôsledku napadnutia hubou Cenangium ferruginosum.
Hynutím borovíc boli postihnuté oblasti stredného Slovenska a Záhoria, kde každoročne zaznamenávame zvyšovanie objemu náhodných ťažieb v dôsledku nárastu výskytu biotických škodlivých činiteľov, najmä podkôrneho hmyzu, parazitických a drevokazných húb. Na odumieraní suchom oslabených stromoch sa významnou mierou podieľajú podkôrne druhy škodcov (Tomicus spp., Ips spp., Phaenops cyanea). Tieto druhy sa po premnožení na oslabených stromoch stávajú primárnymi škodcami. Podobné odumieranie borovíc bolo zaznamenané na Záhorí v 70.-tych a 80-tych rokoch vplyvom zmeny hydrologických podmienok. Výskyt a početnosť jednotlivých druhov podkôrneho hmyzu na Záhorí je rôzny, líši sa od konkrétnej lokality. Na jednej lokalite dominuje Ips acuminatus, na inej Ips sexdentatus alebo rod Tomicus. Na extrémne suchých a teplých lokalitách, prípadne na lokalitách poškodených požiarom je to Phaenops cyanea. Veľký počet druhov škodcov s rôznou bionómiou významne sťažuje lesníckej prevádzke vykonávanie ochranných opatrení. Na borovici môže škodiť niekoľko druhov podkôrneho hmyzu, ktoré môžu pôsobiť súčasne a preto je ochrana napadnutých porastov zložitejšia ako je to napr. pri smreku, kde je počet významných druhov nižší a ich bionómia je veľmi podobná. Chradnutie borovicových porastov na Slovensku je na mnohých miestach vyvolané zvýšeným výskytom hmyzu poškodzujúceho asimilačné orgány. U nás sú to v najväčšej miere druhy rodu Diprion spp. (Hymenoptera) ale aj zástupcovia iných rodov ako napr. Neodiprion spp. (Hymenoptera), Melolontha spp. (Coleoptera) či druhy Bupalus piniaria, Rhyacionia buoliana (Lepidioptrera) a ďalšie. Najväčšie škody spôsobujú v poslednom období druhy Diprion pini a Diprion similis. Len v roku 2016 poškodili cca 3000 ha porastov na Záhorí, kde sa kalamitne premnožili.
Na Záhorí dochádza v období posledných 3 až 4 rokov k výraznému chradnutiu borovicových porastov, kde nie je jednoznačne možné stanoviť primárnu príčinu odumierania. Každoročne dochádza k chradnutiu borín, pričom porasty sú primárne oslabené suchom, vplyvom poklesu hladiny spodnej vody. Oslabenie porastov spôsobuje aj enormný výskyt imela bieleho, kde v niektorých porastoch dosahuje napadnutie korún 40 až 60%.
Obdobná situácia je aj v okolitých krajinách kde na prelome tohto tisícročia zaznamenávame zhoršovanie zdravotného stavu borovice čiernej. Po suchom roku 2015 dochádza aj v Čechách a Poľsku k presychaniu borovicových porastov v dôsledku pôsobenia klimatických faktorov a nárastu pôsobenia hubových patogénov a hmyzích škodcov. Stále častejšie striedanie klimatických extrémov posledných rokov, s výskytom zrážkových deficitov, čoho dôsledkom je pokles hladiny spodnej vody významne oslabuje porasty borovice vo viacerých častiach Európy. Následne dochádza k premnoženiu podkôrnych druhov škodcov a rozpadu porastov. Ich žer spôsobuje úhyn stromov a vyvoláva zvýšený výskyt sekundárnych škodcov. Kalamity majú eruptívny charakter, dostavujú sa náhle, bez predchádzajúceho varovania.
Vývoj náhodných ťažieb
V roku 2016 bolo na Slovensku spracovaných 145,7 tis.m3 borovicovej drevnej hmoty. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to pokles o takmer 50 tis. m3. Tento pokles objemu kalamitnej hmoty je podmienený nižším objemom abioticky pôsobiacich faktorov, naopak nepriaznivá situácia je u podkôrneho a drevokazného hmyzu, pri ktorom došlo k nárastu objemu napadnutej hmoty v porovnaní s predchádzajúcim rokom o takmer 4 tis.m3. Abiotické škodlivé činitele (vietor a sucho) v roku 2016 poškodili 70 289 m3. Hmyzí škodcovia napadli 67,8 tis.m3. Medzi najvýznamnejšie patrí lykožrút vrcholcový (Ips acuminatus), lykožrút borovicový (Ips sexdentatus) alebo druhy rodu Tomicus spp. (lykokaz borinový a lykokaz borovicový). Tak ako v predchádzajúcich rokoch dochádza k poklesu náhodných ťažieb pôsobením hubových patogénov. Pokiaľ v roku 2014 bolo vyťažených takmer 11 tis.m3 dreva napadnutého patogénnymi hubami, v roku 2015 predstavoval objem 4 243 m3, v minulom roku to bolo len 2,6 tis.m3. V roku 2016 došlo k nárastu náhodných ťažieb pôsobením antropogénnych činiteľov, pokiaľ v roku 2015 sa vyťažilo 1,9 tis.m3, v minulom roku to bolo 4,4 tis.m3.
Predplatné časopisu
(Úplné znenie tohto článku si prečítate na stránkach časopisu LES & Letokruhy September 2017)
