Príprava žiadateľov o skúšku OLH v Rakúsku

Odborný lesný hospodár

V aktuálnej Téme mesiaca chceme podnietiť diskusiu o tom, či je odborný lesný hospodár naozaj jedným z dvoch pilierov trvalo udržateľného, kvalitného a zodpovedného obhospodarovania lesov v zmysle platnej legislatívy (spolu s programom starostlivosti o les). Chceme poukázať na dobré a fungujúce príklady z praxe. Aby sme nehľadali zbytočne dlho, rozhodli sme sa získať inšpiráciu v zahraničí, a to v susednom Rakúsku a v Českej republike.

Rozhovor s lesníkom Ing. Jánom Schürgerom, PhD.

Aká bola vaša doterajšia lesnícka kariéra?

Pochádzam z lesníckej rodiny. Vyrastal som na južnom úpätí Slovenského rudohoria, pod chotárom Zbojníckej skaly v dedine Vyšný Medzev. Už od mladosti som o svojom profesijnom zameraní mal jasno. Do prvých lesníckych krôčikov ma uviedol otec a štúdium na strednej lesníckej škole v Prešove bolo jednoznačným krokom. Nasledovalo štúdium na Technickej Univerzite vo Zvolene, pretože už ako malý chlapec som vravieval, že nechcem byť lesníkom ako je môj otec, ale jeho vedúcim. Po ukončení inžinierskeho štúdia ma veľmi blízky vzťah k strojom a strojárstvu, ale zároveň aj až neekologické využívanie lesných strojov doviedlo k doktorandskému štúdiu na katedre lesnej ťažby a mechanizácie, kde som sa tejto téme venoval aj v doktorandskej práci. Po krátkom období strávenom v Rakúsku som na jar 2013 nastúpil na pozíciu lesníka v chotári cirkevných lesov Premonštrátov v Jasove, kde som prvýkrát privoňal k lesníckemu chlebíčku. Časom som postúpil na pozíciu technika a zavŕšil svoje funkčné obdobie na pozícii odborného lesného hospodára a vedúceho lesnej správy.

Čo vás motivovalo k rozhodnutiu skúsiť sa živiť lesníctvom v Rakúsku?

Rozhodnutie skúsiť sa živiť lesníctvom v Rakúsku sa samozrejme nerodilo zo dňa na deň a na danú voľbu pôsobilo viacero aspektov. V prvom rade ma silno profesijne ovplyvnila samotná príroda a sila nepriaznivo pôsobiaceho vetra. Jeho následkom vznikali u nás obrovské kalamity, a tak som sa začal zamýšľať nad tým, ako je možné ich pôsobenie minimalizovať a v druhom prípade to bol Ladislav Alcnauer. Ten mi dokázal dať mnoho odpovedí na moje otázky a ukázal akým smerom by sa malo novodobé lesníctvo uberať. Avšak ak o vašej vízii nie je rovnako presvedčený aj majiteľ lesa vznikajú len zbytočné trenia a napätia. Keďže frustrácia z podniku, kedy som nemohol veci posunúť k lepšiemu mi prerástla cez hlavu, tak som sa rozhodol to jedného dňa ukončiť. Nuž, ako to v našej republike funguje, nové miesto bez dobrých známostí alebo politického krytia je veľmi ťažké nájsť. V danom čase moja partnerka žila v Rakúsku a rozhodli sme sa pre život v zahraničí. S nemeckým jazykom som nemal absolútne žiaden problém, keďže je to moja rodná reč, tak som sa rozhodol osloviť rakúske ministerstvo pôdohospodárstva so žiadosťou o uznanie kvalifikácie. Po predložení všetkých dokumentov a diplomov mi bolo odporúčané zúčastniť sa školenia OLH a po jeho absolvovaní sa malo rozhodnúť, aký druh štátnice budem musieť absolvovať.

Aké je postavenie OLH v Rakúsku, v čom sa líši od toho slovenského OLH?

Postavenie OLH v Rakúsku je podobné ako u nás, pretože ide o najvyššie vzdelanie alebo štátnicu ľudí z lesníckej praxe. Avšak líši sa v dvoch zásadných princípoch. Jeden z nich je ten, že stredoškolsky vzdelaný človek po absolvovaní skúšky OLH môže vykonávať OLH na výmere do 3.600 ha. Požadovaná dĺžka odbornej praxe ku dňu podania žiadosti je 2 roky a táto podmienka platí aj pre vysokoškolsky vzdelaných uchádzačov. Druhý je ten, že OLH v Rakúsku je nielen obhospodarovateľom lesných pozemkov a porastov, ale dá sa povedať, že je manažérom lesnej a pridruženej výroby. Isto sa pýtate, čo to znamená. Nuž, ide o to, že ak na území podniku sa nachádzajú kameňolom, štrkoviská, vodné plochy, horské lúky (Almen), či lyžiarske strediská, musí ich spravovať a obhospodarovať taktiež. Zároveň musí vedieť oceniť podnik aj s pridruženou výrobou pri predaji alebo kúpe. U nás to nie je možné, lebo musíte mať na to zvlášť štátnu skúšku o oceňovaní lesa, čo považujem za správnejšiu variantu. Do obhospodarovanej plochy sa zahŕňajú aj plochy pridruženej výroby, to znamená, že na výmere 3.600 ha môže byť aj len 400 ha lesa. Preto nemajú v zákone uvedené, že pri obhospodarovaní plochy väčšej ako 2.000 ha musí mať zamestnanca s lesníckym zameraním, čím veľakrát podniky s takouto výmerou obhospodaruje OLH sám.

Ako sa v Rakúsku lesníci pripravujú na skúšky OLH? Kto organizuje prípravu a ako je financovaná?

Školenie sa vykonáva pod záštitou ministerstva pôdohospodárstva v dvoch lesníckych doškoľovacích centrách (BFW), jedno z nich je kláštor v Orte pri Gmunden. Je to porovnateľné zariadenie s Národným Lesníckym Centrom na Slovensku. V danom lesníckom centre sa v minulosti nachádzala stredná lesnícka škola a dnes sa okrem školení a prípravy na skúšky OLH vyučujú rôzne školenia venované výrobe biomasy, lesnej pedagogike, príprave uchádzačov o pilčícky preukaz, ako aj školenie na obsluhu lesných lanoviek. Taktiež v BFW Gmunden prebiehajú školenia aj pre študentov lesníckej školy z Písku z Českej republiky.

Príprava na skúšku OLH pozostáva zo 6 modulov, a to 5 trojdňových (Lesné zdroje, Prevádzkové zdroje, Ťažba dreva a obchod s drevom, Komunikácia a vedenie podniku, Podniková organizácia) a jeden jednodňový (Právo). Samotný vyučovací model má cenu 260 Eur, avšak ostatné položky ako strava a ubytovanie, internet a pod. tvoria položku cca 110 Eur. Ak žiadateľ uvedie svojho zamestnávateľa a svoje registračné číslo v Rakúsku, tak štát, respektíve Ministerstvo pôdohospodárstva mu polovicu nákladov (130 Eur) z kurzu uhradí. Na jednotlivé moduly sa môžu dobrovoľne uchádzači prihlásiť prostredníctvom internetu na stránke doškoľovacieho centra (ako u nás NLC), ktoré vypíše termíny jednotlivých modulov. Na modul je možné prihlásiť maximálne 20 účastníkov, pričom nemusia už byť prihlásení na štátnu skúšku. Na tú je potrebné sa prihlásiť na Ministerstve pôdohospodárstva do 1. marca po uplynutí dvojročnej praxe do dátumu podania prihlášky. Prihláška musí obsahovať žiadosť, životopis, motivačný list, podloženie vykonanej praxe, vysvedčenie maturitné prípadne diplom a odbornú lesnícku tému spracovanú na 10-20 strán. Téma sa má zaoberať lesníckemu okruhu, ktorému sa žiadateľ počas praxe najviac venoval s popisom jeho skúseností, myšlienok a úvah. Samotné ministerstvo určí zloženie skúšobnej komisie a predsedu. Každý uchádzač o skúšku sa k 20. aprílu dozvie zaradenie k tej ktorej skúšobnej komisii, pričom skúšky sú plánované v časovom rozmedzí medzi júlom a augustom. Miesto konania skúšok je lesnícke doškoľovacie centrum BFW Gmunden (Horné Rakúsko) alebo Ossiach (Korutánsko).

Domnievate sa, že je rakúsky OLH pripravený lepšie? Ak áno, v čom?

Dovolím si tvrdiť, že príprava uchádzačov o skúšku OLH je jednoznačne na vyššej úrovni ako u nás. Počnúc rozsahom prednášok, organizácii modulu až po zabezpečenie ubytovania a stravy a služieb počas celého pobytu. Organizátori aktívne zareagovali pri príprave na to, že uchádzači sa počas svojej praxe špecializujú len na úzkom okruhu svojej profesie. To znamená, že pracujú buď na úrade, lesnej správe a podobne, avšak kurz sa snaží zasvätiť študentov do každej oblasti lesníckej práce, s ktorou sa počas svojej praxe nestretli a ani nemohli stretnúť. Krátko sa pozastavím pri prednáškach, ktoré mali viacerí významní odborníci z Viedenskej Univerzity, NLC, súkromných vlastníkov lesov, BFW Ort a podobne. Počas modulu bol zorganizovaný zájazd študentov do lesného podniku patriacemu BFW (obdoba NLC, taktiež zriadené ministerstvom), kde sme si obzreli demonštračné objekty. Po ich ukážke nám zadali rôzne príklady (zakúpenie a predaj lesa - oceňovanie, technologická príprava pracoviska, nákup techniky - ekonomika, odpisy strojov a pod.), ktoré sme nasledujúci deň museli vyriešiť a odprezentovať. Pri Práve to bola správna korešpondencia s jednotlivými úradmi s dodržaním lehôt. Ďalšou kapitolou sú druhy zmlúv, ako napr. pracovná, dohoda o vykonaní práce, či už výkonnostná alebo časová a body, ktoré musia obsahovať. Osobitná časť bola venovaná vzťahom s ostatnými dotknutými stranami a písomná komunikácia s nimi (súkromní vlastníci, mimovládne organizácie, cestná správa, vodohospodárske podniky a pod.). Dovolím si tvrdiť, že za najdôležitejší modul považujem Komunikáciu a vedenie podniku. V tomto module učia študentov správny manažérsky prístup, vystupovanie pred médiami, v tlači a riešenie krízových situácií, správna komunikácia so zamestnancami a nadriadenými. Jeden večer modulu bol zorganizovaný banket s príjemným posedením profesorov a prednášajúcich s účastníkmi modulov, aby si pri uvoľnenej nálade s pivom alebo vínom v ruke vymieňali skúsenosti, zážitky, ale aj priebeh samotnej skúšky. Na záver každého vyučovacieho modelu bol osobne riaditeľom BFW Gmunden Prof. Jirikovskim odovzdaný diplom každému účastníkovi.