Podporiť v lesnom hospodárstve výberkový hospodársky spôsob?

Na úvod môjho stanoviska ku otázke maximálneho uplatnenia výberkového lesa ako výsledku výberkového spôsobu hospodárenia v lesoch Slovenska treba pripomenúť nasledovné skutočnosti. Naša legislatíva rozlišuje výberkový hospodársky spôsob, ktorý sa uskutočňuje ťažbou jednotlivých stromov alebo skupín stromov s cieľom zabezpečenia trvalo existujúcej zásoby dreva a nepretržitej prirodzenej obnovy lesného porastu. Uplatňuje sa tam, kde existujú vhodné podmienky, alebo kde je možné také podmienky vytvoriť. Vo väčšine európskych krajín s vyspelým lesníctvom je forma stromová braná ako typická forma výberkových lesov a forma zameraná na ťažbu skupiny stromov predstavuje skôr formu mozaikovej štruktúry, ktorá je vhodná pre listnaté porasty alebo je viazaná na smrekové vysokohorské lesy.

Pod výberkovým lesom, forma stromová, ktorá predstavuje typickú výberkovú štruktúru a takto je tento typ lesa chápaný lesníckou verejnosťou, sa rozumie produkčný a pestovný systém, založený na ťažbe jednotlivých stromov, ktorého zámerom je cez sústavné udržovanie, formovanie rovnovážnej štruktúry, dosahovanie produkčných a iných špecifických funkčných zámerov. Výberkový les s takouto štruktúrou sa vyznačuje vysokými autoregulačnými procesmi, predstavuje vrchol ekologizácie lesného hospodárstva. Tento typ lesa je najlepším a najbezpečnejším útvarom (porastovým typom) pre všetky kategórie lesov. Efektívne, hospodársko-produkčné uplatňovanie výberkového hospodárstva je prevažne viazané na ihličnaté, alebo listnato-ihličnaté lesy stredných a vysokohorských polôh mierneho pásma. Na Slovensku máme podľa môjho prieskumu približne 20 000 ha výberkových lesov resp. lesov, ktoré sú v konverzii na výberkovú štruktúru. najvhodnejšie, s najmenšími biotechnickými a prevádzkovo-technickými ťažkosťami je uplatňovanie výberkového hospodárstva v lesoch pôvodných tiennych a polotiennych drevín, predovšetkým v lesoch s vyšším zastúpením jedle, smreka, resp. buka. Výberkový hospodársky spôsob forma stromová predstavuje koncepciu pestovania lesov založenú na trvalosti a vyváženosti lesného ekosystému, dôslednejšom využívaní ekologických zákonitostí, plynulých vývojových a rastových procesov. Systematické uplatňovanie tejto koncepcie vedie k vytváraniu takej štruktúry lesa, ktorá je zárukou trvalej vysokej drevnej produkcie a optimálneho plnenia závažných spoločensko-prospešných funkcií. Tento typ lesa je najspoľahlivejším garantom stability, dobrého regulovania vodného režimu v lese a v celej krajine. harmonicky spája kvantitu a kvalitu produkcie s vysoko účinným plnením mimoprodukčných funkcií lesa. V minulosti hlavne do roku 1948 boli s ohľadom na vlastnícke vzťahy veľké plochy lesov v orografických celkoch Kysucké a Oravské Beskydy systematicky obhospodarované výberkovým hospodárskym spôsobom. Podobne vznikli aj komplexy výberkových porastov v orografickom celku Volovské vrchy (Smolník, Smolnícka osada) resp. za posledných 35 rokov demonštračný objekt v Nízkych Tatrách (Korytnica, lokalita Mistríky).

Na základe prieskumu a celkového rozboru je možné uplatňovanie výberkovej štruktúry tejto formy na 15-18% plochy lesov Slovenska. V týchto lesoch by bola potrebná ich prestavba (konverzia), ktorá má však veľa úskalí. Pestovné opatrenia, ktoré sa budú v rámci prestavby porastov na výberkový les používať, budú pestré s ohľadom na to, že tu budú zahŕňané porasty so štruktúrou rôznych prechodných foriem od jednovrstvových (výškovo nivelizovaných) porastov, cez mierne výškovo diferencované až po výrazne rôznoveké mozaikové, ktoré svojou štruktúrou sú bližšie ku výberkovému lesu. Medzi výberkovým lesom s ideálnou štruktúrou a vysokým (rúbaňovým) lesom s horizontálnym zápojom existuje veľa medzičlánkov s viac alebo menej odlišnou porastovou štruktúrou. Je teda pochopiteľné, že rozdiel v porastovej štruktúre prebudovaného porastu bude vyžadovať rozdielnu fytotechniku, iné množstvo odoberania porastovej zásoby s terajších porastov, ktoré sú v režime lesa vekových tried a dlhý čas. V procesoch prestavby na výberkový les sa musí posúdiť mechanická stabilita prebudovávaného porastu, očakávaná životnosť stromov, ktoré budú tvoriť kostru porastu v procese prebudovy. Tieto skutočnosti sa musia zohľadniť v návrhu pestovných opatrení pre každý konkrétny porast. V prvom rade bude potrebné aj z ohľadom na klimatické zmeny posúdiť pôvodnosť drevín, ktoré sú schopné výberkovú štruktúru dosiahnuť. Pôjde hlavne o dreviny smrek, jedľa a buk. Ideálne drevinové zloženie je zmiešanie tiennych a polotiennych drevín (buk, jedľa, smrek) na ich prirodzenom stanovišti, alebo sa môže uvažovať aj o rovnorodých porastoch uvedených drevín. Následne bude potrebné analyzovať podmienky pre ich prirodzenú obnovu, ktorá umožní postupnú samoreguláciu prebudovávaného porastu. Základným predpokladom a zároveň podmienkou výberkového princípu hospodárenia je trvalosť vzniku a kontinuita prirodzenej obnovy v takom rozsahu, že nálet jedincov vykrýva úbytok jedincov, ktoré prechádzajú do hrubších dimenzií, resp. do vyšších vrstiev prebudovávaného porastu, ale aj všetky ostatné úbytky (zver, škody po ťažbe a pod.). Stav prirodzenej obnovy je potrebné hodnotiť jednak z hľadiska jej podmienok v príslušnom hospodárskom súbore, do ktorého porast v prestavbe patrí, vzhľadom na jej dlhodobú perspektívu, ale tiež okamžitý stav prirodzenej obnovy.

Prof. Ing. Milan Saniga, DrSc.

Katedra pestovania lesa LF TU Zvolen