Ing. Juraj Varínsky - Organista u sv. Juraja

Rozhovor s Ing. Jurajom Varínskym, CSc. laureátom ceny Osobnosť ochrany lesa

Ako si spomínate na roky svojho detstva a čo Vás inšpirovalo stať sa lesníkom?

Pochádzam z Nitry, presnejšie zo Zobora. V čase môjho detstva to bola pokojná vinohradnícka časť mesta s blízkym lesom. Nemôžem sa chváliť „lesníckymi koreňmi“. Obaja rodičia pracovali v Slovenskej pošte, mám štyroch súrodencov. Na roky detstva spomínam ako na šťastné a spokojné. Nevyrušoval nás televízor, počítač, mobil a ďalšie výdobytky vedy. Veľa sme čítali, počúvali rozhlas, chodili do kina... Všetok voľný čas sme so súrodencami, spolužiakmi a kamarátmi trávili v prírode.

Po základnej škole som nastúpil na Jedenásťročnú strednú školu. V rámci ideologickej prevýchovy sme okrem klasických predmetov mali aj „Základy poľnohospodárskej výroby“. Chodili sme praxovať do poľnohospodárskych podnikov do rastlinnej aj živočíšnej výroby. Myslím, že práca v záhrade a tieto praxe podnietili môj záujem o biologické predmety (poľnohospodárstvo, veterina, lesníctvo). To že v konečnom rozhodovaní pri vypisovaní prihlášky na vysokoškolské štúdium dostalo prednosť lesníctvo, spôsobili letné prázdninové brigády na polesí Zobor a osobnosť vtedajšieho vedúceho polesia p. Veľkého.

Čo Vám najviac utkvelo v pamäti zo študentských čias?

O štúdium na Lesníckej fakulte VŠLD bol v tom čase veľký záujem. Už na „predškolskej“ brigáde sa z nás, budúcich prvákov, vytvorila výborná partia. Nechcem, aby to vyznievalo ako klišé, ale k štúdiu sme pristupovali zodpovedne, vzájomne sme si pomáhali, ťahali sa. Ako gymnazista som bol platnou posilou v prvých rokoch štúdia, keď sa preberali všeobecné predmety (matematika, deskriptívna geometria, fyzika, chémia, atď.). Za kratší koniec som ťahal v lesníckych predmetoch, kde mi na oplátku pomáhali spolužiaci z odborných škôl.

Aj na vysokej škole sme boli účastníkmi experimentu výchovy „pracujúcej inteligencie“. V prvom ročníku sme sa jeden týždeň učili a druhý nás skriňová V3S vozila do lesa (našu skupinu na polesie Kováčová). Pracovali sme v ťažbe, prerezávkach, zalesňovaní, ošetrovaní kultúr. Všetko s ručným náradím, ktoré sme sami aj udržiavali. Aj s odstupom rokov na tieto časy a skúsenosti z manuálnej práce rád spomínam a zručnosti pri ťažbe dreva mi získali rešpekt aj pri začiatkoch v zamestnaní. Študentský život bol družný, veselý. Pedagógovia boli pre nás autoritou. Rád spomínam na každoročné tematické praxe, keď sme týždeň a viac venovali odborným predmetom a precestovali celé Slovensko.

V pamäti mi ostala aj imatrikulácia, keď sme ako štvrtáci prijímali do „lesníckeho cechu“ nových prvákov. Spomínam (teraz už s úsmevom) aj na vtedajší stresujúci systém skúšobného obdobia. Zvyčajne bolo treba absolvovať po semestri päť skúšok. Za štyri týždne. Potom týždeň na prvý opravný termín a týždeň na druhý... Po piatich rokoch štúdia diplomová práca, štátnice a vytúžená promócia v roku 1966.

Aké boli Vaše začiatky v práci?

Podľa „umiestenky“ som nastúpil do zamestnania na lesný závod Šahy, za lesníka na polesí Rykynčice. Ako gymnazista a novopečený lesný inžinier som tu dostal výbornú praktickú školu od vedúceho polesia p. Koháryho, oduševneného lesníka, poľovníka a ochrancu prírody. Prešiel som funkciou technika polesia a vedúceho polesia na Cerove pri Krupine, neskôr technológa na lesnom závode. Práca v lesnej prevádzke a poľovačka ma napĺňali. Keď sa pripravovalo zlúčenie lesných závodov Levice, Bohunice a Šahy, prijal som ponuku z Lesníckeho výskumného ústavu a 16. 11. 1970 nastúpil do internej ašpirantúry. Tomuto pracovisku som ostal verný až do odchodu do dôchodku koncom septembra 2010.

Na výskumnom ústave som sa špecializoval v oblasti ochrany lesa so zameraním na potláčanie rastu buriny v lesných škôlkach a kultúrach. Kandidátsku dizertačnú prácu som obhájil v roku 1978. Bol som zapojený do riešenia výskumných projektov z problematiky ochrany lesa, ochrany lesných kultúr a škôlkarskych technológií. V rokoch 1990 – 1991 som zastával funkciu námestníka riaditeľa pre výskum. V roku 1992 som sa stal vedúcim Výskumnej stanice v Banskej Štiavnici, v roku 1996 aj vedúcim Lesníckej ochranárskej služby (do roku 2005).

Boli ste jedným z tých čo stáli pri zrode Lesníckej ochranárskej služby, čo k tomu viedlo a akou cestou sa ďalej uberala?

Zdravotnému stavu lesov bola na pracovisku v Banskej Štiavnici venovaná pozornosť už aj v predchádzajúcich rokoch. Už v roku 1959 bola pri Oddelení ochrany lesa zriadená tzv. Kontrolná a prognózna služba, neskôr premenovaná na Laboratórium ochranárskej kontroly. Jeho činnosť upravovali smernice a pokyny ministerstva. Žiada sa mi spomenúť jeho vedúcich: prvým bol Karol Charvát, vo funkcii ho neskôr vystriedali Ing. Imrich Foltány, CSc., Ing. Roman Leontovyč, CSc., Ing. Dušan Brutovský, CSc. a Ing. Dušan Surovec, CSc.

Po vrátení užívacích práv pôvodným vlastníkom sme na odbore ochrany lesov pociťovali potrebu skôr pomáhať, slúžiť a radiť obhospodarovateľom lesov ako ich „kontrolovať“. Mal som to šťastie, že som s prof. Novotným bol pri príprave prestavby a tvorbe štatútu Lesníckej ochranárskej služby, ktorý bol schválený Ministerstvom pôdohospodárstva SR a LOS takto začala fungovať od 1. januára 1994. Modifikovalo a modernizovalo sa aj pôvodné štatistické hlásenie L 116. LOS získala každoročne podrobné údaje o výskyte škodlivých činiteľov, o vykonaných ochranných opatreniach aj o používaní prípravkov na ochranu rastlín v lesoch. Za najväčší prínos novej štruktúry LOS považujem bezprostredný kontakt inšpektorov a špecialistov LOS s pracovníkmi lesnej prevádzky pri poradenskej a expertíznej činnosti, ktorý umožnil rýchle odovzdávanie najnovších poznatkov výskumu do praxe.

Ako sa podľa Vás vyvíja práca v LOS a jej spolupráca s ochranou prírody?

S radosťou sledujem prácu kolegov z LOS. Tvoria výborný, zohratý kolektív odborníkov, špecialistov, priateľov. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa výrazne zlepšilo prístrojové a materiálne vybavenie pre výskum. Zrýchlil sa transfer výsledkov výskumu do praxe. Pripravili a vydávajú sa kvalitné knižné publikácie, informačné materiály, webová stránka, knižný a elektronický atlas škodcov a mapovanie ich výskytu v spolupráci s lesnou prevádzkou. LOS má vážnosť a rešpekt u vlastníkov a obhospodarovateľov lesov. Zintenzívnila sa medzinárodná spolupráca, vzrástol kredit LOS doma aj v zahraničí.

Do nadobudnutia platnosti Zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. vedeli pracovníci LOS a orgánov ochrany prírody a krajiny pri kalamitných situáciách nájsť spoločnú reč a prijateľné kompromisy v prospech lesa. Žiaľ, vďaka v zákone prijatej filozofii nezasahovania v najvyšších stupňoch ochrany, sa táto spolupráca prerušila. Výsledkom uplatňovania tohto nezodpovedného experimentu je katastrofálne (niekde snáď už nezvládnuteľné) premnoženie podkôrneho hmyzu v smrečinách a zánik mnohých vzácnych biotopov. Kým sa principiálne nezmení prístup k chráneným lokalitám (manažovanie obhospodarovania, tak aby sa zachoval, alebo zlepšil stav lokality miesto sledovania jej samovývoja = zániku), som skeptik v pokroku vzťahov medzi rezortmi. Som hrdý, že LOS vždy navrhovala potrebné opatrenia a upozorňovala na riziká pri ich nedodržaní. Je mi slabou útechou, že predpovede LOS sa naplnili.

Ing. Alena Pástorová, PhD.