Prof. Milan Saniga – Spätý s lesom

Rozprávame sa s laureátom Ceny Jozefa Dekreta Matejovie za rok 2016, profesorom Ing. Milanom Sanigom, DrSc.

Kde ste uzreli svetlo sveta a aká bola vaša cesta k lesníctvu?

Narodil som sa v Liptovských Revúcach, v srdci Veľkej Fatry, v rodine lesníka. Prakticky od základnej školy bol môj život spätý z lesom, či už cez prácu môjho otca, ale aj vnímaním prírody ako takej, ktorá je v tejto časti pod Čiernym kameňom veľmi krásna a esteticky pôsobivá. Prostredie Veľkej Fatry a lesy v nej sú fascinujúce a pokiaľ sa človek na ne díva otvorenými očami a dušou, cíti s lesmi tohto regiónu, podmania si ho. Reálne spojenie mojej životnej cesty s lesníctvom sa datuje od roku 1966. Tým, že pochádzam z lesníckej rodiny, s lesom som bol spätý od začiatku môjho vnímania prírody. Práve táto skutočnosť bola určujúca pre môj záujem o štúdium na Strednej lesníckej škole v Liptovskom Hrádku. Škola mala významných profesorov (Švanda, Setey, Popelka, Pivovarči, Železník a mnoho ďalších), ktorí svojím pedagogickým majstrovstvom dokázali usmerňovať a motivovať nás žiakov, ako poznávať lesy a lesné spoločenstvá. Dokázali nás teoreticky a prakticky naučiť, čo les potrebuje a ako v ňom hospodáriť. Ďalej to bolo už len logické pokračovanie štúdia na lesníckej fakulte vo Zvolene. Aj tu boli významní profesori, ktorí svojou odbornou a ľudskou autoritou formovali môj odborný vývoj. Moje napojenie na les od tohto obdobia bolo a je stále silnejšie, prináša mi vnútornú duševnú vyrovnanosť.

Kam sa uberali vaše kroky po ukončení vysokej školy?

Po skončení štúdia na lesníckej fakulte som nastúpil na Lesný závod Martin, kde som na lesnej správe Jánošíkovo vykonával dva mesiace prácu lesníka. V septembri som nastúpil na ročnú vojenskú službu do Hradca Králové. Už počas vojenskej služby som mal kontakt s lesníckou fakultou. Po ukončení vojenskej služby v septembri nasledujúceho roku som opätovne nastúpil na lesnú správu do Jánošíkova. Pracoval som ako lesník. Keď v októbri vypísali výberové konanie na doktorandské štúdium na Katedru pestovania lesa v oblasti škôlkarstva, prihlásil som sa na toto štúdium. Po úspešnom prijímacom konaní som nastúpil ako interný doktorand, v tom období sa táto pozícia nazývala interný ašpirant, ku doc. Červenkovi. V roku 1979 sa uvoľnilo miesto odborného asistenta pre odborné zameranie pestovanie lesa a po úspešnom výberovom konaní som bol na toto pracovné miesto prijatý s tým, že som prešiel na externú formu doktorandského štúdia. Doktorandské štúdium som úspešne ukončil v máji 1981.

Ako sa ďalej vyvíjala Vaša kariéra vedca a pedagóga na lesníckej fakulte vo Zvolene?

V tej dobe (1987) bolo podmienkou na začatie habilitačného konania mať prax v lesnom hospodárstve minimálne 1 rok, čo som nemal. Tak som v tomto roku nastúpil na podnikové riaditeľstvo štátnych lesov do Banskej Bystrice. Tu som prešiel odborom výroby, pestovnej činnosti, ochrany lesa a meliorácií. Mal som to šťastie, že som bol pracovne zaradený ku Ing. Jánovi Dobríkovi, hlavnému inžinierovi podniku, s ktorým som mnohokrát riešil veľmi problematické a zaujímavé úlohy. Bol to telom a dušou praktik, odborný poľovník takže to bola pre mňa ideálna príležitosť pochopiť a pracovne nasiaknuť všetkými problémami vtedajšej lesníckej praxe. Bonus tohto môjho pracovného zaradenia bol aj v tom, že som sa prakticky po celom strednom Slovensku od Rimavskej Soboty po Horehronie zoznámil s pracovníkmi lesníckej praxe, čo mi bolo v nasledovných rokoch, keď som riešil niektoré výskumné úlohy, ktoré vyžadovali spoluprácu s praxou, veľmi prospešné.

Ako uznávaného odborníka v oblasti pestovania lesa si Vás cenia aj v zahraničí, kde všade ste prednášali?

V minulosti som bol okrem Nemecka, Rakúska, Chorvátska a iných štátov Európy dlhodobejšie šesťkrát na študijno-výskumných pobytoch vo Švajčiarsku na ETH Zűrich, na ústave Pestovania lesa, celkom 10 mesiacov. Na lesníckej fakulte som mal okrem iného možnosť zúčastniť sa celodenných cvičení v kantonálnych lesoch.