Prihlásiť

Nedevalvujme si vlastné výročia

1. časť - rok vzniku Banskej akadémie

Čoraz častejšie sa stretávam v časopisoch, rozhlase i v televízii, alebo aj na konferenciách s tým, že sú rôzne lesnícke výročia rôzne upravované a interpretované. Ani sa nečudujem, pretože ako roky ubiehajú, autori majú k dispozícii čoraz početnejšie zdroje a ako vieme v rôznych médiách publikujú rôzni autori a redaktori, ktorí danú problematiku neovládajú. A vôbec najhorší (až nebezpečný) zdroj na informácie a históriu je internet. Tam si dnes napíše hocikto svoje zbožné želanie, ktoré považuje za „vedecký názor“. Rezultátom z tejto skutočnosti sú potom „odborné“ články a vyjadrenia z ktorých historik príde k poznatku, že o pár desiatok rokov bude celá história naskrze domotaná a prispôsobená tomu najschopnejšiemu demagógovi. Všetky tie „pavedy a hausnumerá“ sú výsledkom dvoch príčin: nerozhľadenosť autora, alebo jeho účelové zavádzanie. Účelové zavádzanie je ďaleko nebezpečnejšie, pretože títo autori sledujú svoje ciele. To sa netýka len lesníckej histórie, ale všeobecnej interpretácie dejín. Napokon, to poznáme všetci z našich médií. Slovensko má v tomto smere úžasné konšpiračné hejtersko – trolovské podhubie.

 

Ale k meritu veci. Moje pripomienky chcem rozdeliť do troch príspevkov, na jednotlivé úseky lesníckej histórie, kde je to najmarkantnejšie:

- rok vzniku Banskej akadémie
- rok vzniku lesníckeho vysokého školstva v Banskej Štiavnici
- výročia lesníckych škôl v Liptovskom Hrádku

Protirečenia okolo roku vzniku Banskej akadémie v Banskej Štiavnici

Štúdiom našej bansko-lesníckej histórie som zistil zaujímavý poznatok. Lesnícki, ale aj montanistickí historici v 19. a do polovice 20. storočia bez diskusií považovali rok 1770 (v súlade s archívnymi dokumentmi) za rok vzniku Banskej akadémie. Odrazu, v polovici 20. storočia sa začal vznik Akadémie posúvať o 8 rokov skôr. Logika napovedá, že naši predchodcovia, ktorí mali dobové i archívne dokumenty ešte „doma – na Akadémii“ by mali mať k pravde bližšie než my. Ale chronologicky:

Prvým predchodcom štiavnickej Akadémie bola Banícka škola (Bergschule) (1735 – 1762). Založenie Bergschule v danom roku potvrdilaDvorská komora vo Viedni v roku 1737.

S rozvojom technických náuk a banícko – hutníckej výroby vzrastala potreba zriadiť vyššie banícke učilište. Panovníčka Mária Terézia (1717 – 1780), po oboznámení sa s výsledkami rokovania Dvorskej komory rozhodla 13. decembra 1762 o zriadení Praktickej baníckej školy (Praktische Lehrschule) v Banskej Štiavnici (1762 – 1770).

Táto Praktická banícka škola už mala prvky vysokej školy so štruktúrou dvoch odborných katedier, ale chýbal útvar zaoberajúci sa vlastným baníctvom, ktoré vyučovali len externí inštruktori. Aj preto ju ešte nemôžeme organizačne, prevádzkovo i štrukturálne považovať za plnohodnotnú „vysokú“ školu. Okrem toho v dobových dokumentoch medzi rokmi 1762 - 1770 sa nikde nepoužíva slovo „akadémia“.

Na podnet Márie Terézie vypracovala osobitná komisia Dvorskej komory na čele s grófom Františkom Kollowratom Nowohradskym 16. 3. 1770 návrh na pretvorenie tejto Praktische Lehrschule na Akadémiu.

Bola to významná udalosť aj pre lesníctvo, lebo panovníčka Mária Terézia dňa 2. apríla 1770 návrh Dvorskej komory prijala s pamätnou pripomienkou: „Ich begnehmige diesen entworfenen Plan etz...“ - „Schvaľujem tento zámer, s ktorým som nanajvýš spokojná s ohľadom na preukázanú horlivosť komisie, je však treba mať starostlivý zreteľ aj na výučbe lesníctva, pretože je pre baníctvo nevyhnutne potrebné“. (Archív Dvorskej komory, Fond uhorského mincovníctva, Viedeň: Schmidt XIII., č.831/1836).

Vzápätí vydala Dvorská komora pre mincovníctvo a baníctvo dňa 14.4.1770 vo Viedni dekrét o povýšení pôvodnej Praktickej baníckej školy (Archív Dvorskej komory, Viedeň: Schmidt, F.A.:c.d., XIII, s. 153-155) a jej systemizovaní ako Cisársko – Kráľovskej Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici (Berg – Academie zu Schemnitz).

Súbežne, v ten deň 14.4.1770 na základe rozhodnutia Dvorskej komory, Mária Terézia potvrdila – povýšila doterajšiu školu s novým oficiálnym názvom: „Cisársko – Kráľovská Banícká akadémia (Berg – Academie zu Schemnitz) 1770 – 1846.

Predplatné časopisu

(Úplné znenie tohto článku si prečítate na stránkach časopisu LES & Letokruhy Január 2017)

Hlavné správy

Zvernica v Topoľčiankach patrí medzi najvýznamnejšie centrá chovu zubra v Európe: Pribudla do nej mladá samica z rakúskeho chovu Naturtierpark Grünau

Zvernica v Topoľčiankach patrí medzi najvýznamnejšie centrá chovu zubra v Európe: Pribudla…

Aktuálne

Topoľčianska zubria zvernica, jediné miesto chovu zubra na Slovensku v správe LESY SR, privítala novú obyvateľku. Mladá samica Oxabina (nar. 2024) pochádza...

Prečítajte si viac
Národné lesnícke centrum: Praktické zásahy v prospech hlucháňa ako súčasť projektu, ktorý spája lesníkov, výskumníkov a ochrancov prírody

Národné lesnícke centrum: Praktické zásahy v prospech hlucháňa ako súčasť projektu, ktorý…

O čom sa píše

Národné lesnícke centrum na sociálnej sieti informuje, že je jedným z partnerov projektu IP LIFE Natura 2000, v rámci ktorého...

Prečítajte si viac
Revitalizácia Trenčianskeho luhu medzi hrádzou a Váhom: Obecné chránené územie je rozdelené na bezzásahovú zónu a rekreačno-vzdelávaciu zónu

Revitalizácia Trenčianskeho luhu medzi hrádzou a Váhom: Obecné chránené územie je rozdelené…

Aktuálne

Mesto Trenčín chce za viac ako 950 000 eur z eurofondov zrevitalizovať rekreačno-vzdelávaciu zónu Trenčiansky luh. Podanie žiadosti o nenávratný...

Prečítajte si viac
Prognóza postupného znižovania objemu ťažby dreva: Do roku 2050 o takmer 11 percent

Prognóza postupného znižovania objemu ťažby dreva: Do roku 2050 o takmer 11…

O čom sa píše

Často sa v poslednej dobe spomína nedostatok surového dreva na slovenskom trhu. Treba uviesť, že podľa prognózy celkovej ťažby dreva...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora