Politici nám lesníctvo skôr komplikujú než uľahčujú

Zhovárame sa s Ing. Pavlom Konečným odborným lesným hospodárom Obecných lesov Stará Myjava

Môžeme najskôr aspoň stručne nahliadnuť do histórie vašich obecných lesov?

Obec Stará Myjava dostala do vlastníctva lesné pozemky na základe delimitačného protokolu z 24. augusta 1994. Založenie spoločnosti sa datuje dňom 28. decembra 1994, rozhodnutím obecného zastupiteľstva a podpisom spoločenskej zmluvy. V obchodnom registri bola zapísaná v januári 1995. Od tohto termínu prešla spoločnosť niekoľkými organizačnými zmenami až po terajší stav.

Na akej výmere lesov hospodárite, aké je drevinové zloženie, zásoby na pni a stanovištné podmienky?

OBECNÉ LESY, s.r.o., Stará Myjava obhospodarujú lesné pozemky vo vlastníctve obce Stará Myjava na výmere 1 084,07 hektára, z toho výmera lesných porastov je 1 067,69 hektárov. Všetko sú to hospodárske lesy. Hlavnou drevinou je na základe zastúpenia buk lesný (63%), potom smrek obyčajný (22%), smrekovec opadavý (7%), dub zimný (5%) a ostatné dreviny predstavujú tri percentá. Celková priemerná zásoba pre rok 2008, to znamená v prvom roku platnosti Programu starostlivosti o les, predstavovala 359 m³ na hektár porastovej plochy. Celý lesný majetok leží v CHKO Biele Karpaty. V 3. lesnom vegetačnom stupni na výmere vyše 477 hektárov a v 4. lesnom vegetačnom stupni na výmere vyše 606 hektárov. Ide o živné dubové bučiny a bučiny (HSLT 311 a 411) na výmere vyše 767 hektárov a svieže dubové bučiny a bučiny (HSLT 310 a 410) na výmere vyše 294 hektárov. Zostatok výmery porastových plôch predstavujú jaseňové jelšiny (HSLT 323).

Najvyšší bod lesného majetku sú Tri stoly - 793 metrov nad morom. Tento vrch je opradený niekoľkými legendami, ale faktom je to, že sa v tomto bode stretali tri bývalé šľachtické panstvá - Brančské, Čachtické a Strážnické. V reálnom stave sú to tri okresy, dva slovenské a jeden český, štyri lesnícke subjekty, to znamená Obecné lesy Stará Myjava, Lesotur s.r.o., LČR š.p. a Singulár Nová Lhota a štyria užívatelia poľovných revírov.

 Aké sú vo vašom prípade aktuálne vetrové kalamity a s tým spojené napadnutia škodcami?

Ak zoberieme terajšiu platnosť Programu starostlivosti o les, tak prvá väčšia vetrová kalamita nás zasiahla v lete 2010, kedy sme v druhej polovici roka 2010 a začiatkom roka 2011 spracovali 7 095 m³, prevažne v drevine buk (4 200 m³) a v drevine smrek (2 200 m³). Koncom roka 2013 a v roku 2014 sme spracovali druhú väčšiu vetrovú kalamitu v celkovom objeme 5 304 m³, z toho buk bol 2400m³, smrek 2428 m³. Od tohto termínu nám na základe posledných 2 suchých liet, zrážkového deficitu a minuloročného semenného roku v drevine smrek, ktorý sa značne vysilil, vznikla podkôrniková kalamita. Táto nám komplikuje plánované lesnícke činnosti. Od druhej polovice roka 2015 a v tomto období vždy koncom leta sa začnú objavovať aktívne chrobačiare, ktorých vyhľadávanie, spracovanie a aktívna ochrana a obrana pre nás predstavuje takmer všetko nasadenie.

Najdôležitejšou činnosťou pre nás je takmer okamžité spracovanie napadnutých stromov a tiež spracovanie zvyškov po ťažbe štiepkovaním. Pociťujeme, že sa nám prestáva brániť samotný smrek tak ako sme u neho boli v minulosti zvyknutí. Napadnutý smrek „smolil“ a aktívne zalieval podkôrny hmyz. Sledovali sme, že smreky dokázali odolávať aj 2 až 3 roky, kým sme ich už pri zvýšenej defoliácii spracovali. V posledných dvoch rokoch smreky takmer nesmolia. Smrek len začne strácať sviežu zelenú farbu ihlíc a do dvoch týždňov začne opadávať kôra pod korunou. Takže v tomto období navštevujeme smrečiny vyložene s bielym sprejom a ďalekohľadom.

 V máji tohto roka ste zorganizovali Lesnícky deň Pro Silva. S čím konkrétnym sa môžete pochváliť v tomto systéme pestovania lesa? A čo Vám prináša?

Lesnícky deň sme organizovali v spolupráci s kolegami z Lesoturu, s ktorými máme perfektné kolegiálne vzťahy a pod odbornou garanciou Prof. Milana Sanigu. V aktuálnej dobe realizujeme v tomto systéme pestovania lesa v rôznych fázach, to znamená v počiatočných fázach prípravy porastov až po už reálne existujúce trvalo etážové porasty vo výmere cez 350 hektárov porastov. Tieto chceme zaradiť pri obnove Programu starostlivosti o les v roku 2017 do trvalo viacetážových Pro Silva objektov. Výhľadovo chceme tento „lesopestovateľský“ prístup realizovať na viac než polovici výmery lesných pozemkov v obhospodarovaní obecných lesov. Budúci rok pri obnove PSL chceme takmer všetky porasty vo veku nad 70 rokov, okrem porastov, kde zostáva do obnovenia menej než tretina plôch a zásob a v ktorých to dovolia teréne podmienky, navrhnúť takzvané „T“ porasty, čiže trvale viacetážové porasty. Po rôznych analýzach ekonomických, spoločenských a pripomienkach odbornej verejnosti je tento prístup pre nás ako obhospodarovateľa lesa malých výmer životne dôležitý. Prechádzame vzhľadom na vývoj vekových tried z obdobia s najvyššou bilancovanou ťažbou do obdobia so znižujúcou sa celkovou ťažbou. Na toto obdobie sme sa pripravovali posledných osem rokov tak, že sme v porastoch, kde bola predpísaná obnovná ťažba a porasty ešte neboli výrazne rozpracované obnovou, ponechali zásoby a nevstupovali sme do nich vyložene za účelom obnovy, ale realizovali sme v nich JÚ - hospodársky spôsob účelový, formu stromovú.

Ponechali sme časť plánovanej výšky obnovnej ťažby do ďalšieho decénia a tým sa snažíme vyrovnať priebeh ťažieb. K samotnému vyrovnaniu ťažieb nám bude pomáhať naštartovaný a realizovaný systém trvalo viacetážových porastov. Pri prezentácii v teréne sme sa na záver lesníckeho dňa snažili účastníkom ukázať, akým spôsobom vplýva autoredukcia pod clonou materského porastu a ako realizovať pomalým odclonením podporu autoredukcie za účelom výchovy následného porastu, teda nastupujúcich etáží a týmto zabezpečiť zníženie nákladov na obnovu lesných porastov, zabezpečenie lesných porastov a realizáciu pestovateľských opatrení.

...

(Celý text si môžete prečítať v aktuálnom vydaní mesačníka LES & Letokruhy)