Nech štát obmedzuje práva vo svojich lesoch a až potom v neštátnych!

Zhovárame sa s Ing. Jaroslavom Dudíkom riaditeľom Mestských lesov Banská Štiavnica, spol. s r.o.

Nahliadnime najskôr do histórie vašich mestských lesov...

História hospodárenia mestských lesov je veľmi dlhá. Toto hospodárenie, ktoré sa môže rátať na storočia, bolo zamerané pre potreby banskoštiavnického baníctva. Modernejšia etapa sa v banskoštiavnických mestských lesoch začala odvíjať až po roku 1885, kedy bola medzi mestom a C.k. monarchiou podpísaná dohoda o prevedení majetku štátu, či skôr monarchie na mesto. Vtedy sa Banská Štiavnica stala majiteľom lesného majetku v dnešnom poňatí. Možno povedať, že až do ukončenia II. svetovej vojny plnili tieto lesy svoju úlohu – zásobovania baní drevom. Existencia vtedajších „Lesov mesta Banskej Štiavnice a Banskej Belej“ bola ukončená, tak ako u mnohých podobných organizácií 1.10.1950, kedy hospodárenie na tomto území prevzali štátne lesnícke organizácie.

Na akej výmere lesov hospodárite, aké je drevinové zloženie, zásoby na pni a stanovištné podmienky?

Výmera dnešných mestských lesov obhospodarovaných spoločnosťou Mestské lesy Banská Štiavnica je 4194 hektárov a 240 hektárov obhospodaruje Stredná odborná škola lesnícka v Banskej Štiavnici.

Drevinové zloženie je pomerne pestré, listnaté dreviny predstavujú približne 62 a ihličnaté 38 percent zásob dreva. Z listnatých drevín je najviac zastúpený buk približne 35 percentami, javor horský 9, dub zimný 8, hrab 5, jaseň a lipa po 1 percente a nájdu sa aj brest horský, javor mliečny, cer, agát, osika a jelša. V mladých i starších porastoch je zastúpenie drevín približne rovnaké. Z ihličnatých drevín je najviac zastúpená, ako zrejme vo všetkých banských regiónoch, jedľa 28 percent, smrek 12 percent, borovica sosna a smrekovec do 2 percent, ojedinele sa vyskytuje i duglaska, borovica čierna a tis. Jedľa sa vyskytuje viac v starších, rubných porastoch a zastúpenie ihličnanov v mladých porastoch je pestrejšie.

Zásoba dreva v lesných porastoch je na úrovni 230 metrov kubických na hektár všetkých lesov. Ťažba pritom na celej ploche predstavuje ročne objem približne 14 tisíc metrov kubických dreva. Túto skutočnosť spôsobuje vyšší podiel porastov vo veku 40-50 rokov, hlavne v lokalitách bližšie pri baniach, ktoré pôvodne tvorili jedľové porasty. Tie však v 50. až 70.-tych rokoch minulého storočia zaznamenali rapídny ústup jedle.

Stanovištné podmienky charakterizujú priemerne bonity, ktoré pri buku sú na hodnote 28 a jedli 30. Veľkú časť územia poznačila banská činnosť, ktorá sa v týchto lesoch vykonávala niekoľko storočí a znamenala a stále znamená zásah do kvality lesných stanovíšť, najmä čo sa týka zmeny hydrologických pomerov vody, ktorú odvádzajú banské diela mimo nášho územia. Dubové porasty, ktoré sa nachádzajú hlavne na hrebeňoch vystupujú až do nadmorskej výšky 800 metrov a vyššie. Pritom porasty tvorí takmer čistý dub a spodnú vrstvu tvorí jedľa. Bohužiaľ, takýchto porastov máme ako šafranu, ale snažíme sa o vrátenie tejto dreviny späť na pôvodné stanovištia.

„ Prax uplynulých rokov poznačená „výborným“ zákonom o verejnom obstarávaní nás naučila, že lepšie pre lesníka by bolo ak kalamitu má...“
Aké sú vo vašom prípade aktuálne vetrové kalamity a s tým spojené napadnutia škodcami?

Priznám sa, že neviem, či mám povedať, že „kalamity nás chvalabohu obchádzajú“ alebo „kalamity nás nanešťastie obchádzajú“. Prax uplynulých rokov poznačená „výborným“ zákonom o verejnom obstarávaní nás naučila, že lepšie pre lesníka by bolo ak kalamitu má. Pretože vtedy sa k nemu drevorubači hrnú, pre možnosť vyššieho zárobku, plynúcu z potreby rýchlo spracovať kalamitu. Ak ste však medzi nezasiahnutými subjektmi, ako sme boli my, mohlo sa vám stať, že časť drevorubačov od vás odišla a nebolo ich kým nahradiť. Jednoducho v roku kalamity sa drevorubači rýchlo minú a vy, ako subjekt s vysúťaženými cenami, či chcete, či nie musíte znížiť objem ťaženého dreva, pretože všetko je, len drevorubači nie. Aj na to sme si museli v lesníckej praxi zvyknúť.

V posledných rokoch sa aj v našich lesoch zvyšuje množstvo lykožrútom napadnutého smrekového dreva, s ktorým zvádzame ako mnoho iných subjektov nerovný boj. Základom podľa nás je nemožnosť zabezpečenia dostatočnej hygieny v lesných porastoch. Pochopiteľne smrek u nás nie je na domácom stanovišti, nahradil ustupujúcu jedľu. Po jedľových porastoch sa stále pomaly šíri hynutie jedle, ktoré nie je v súčasnosti, našťastie, vo veľkom rozsahu. Prejavuje sa hlavne v suchších rokoch ako dôsledok zmenených hydrologických pomerov v pôde.

Darí sa vám včas vykonávať obnovu lesa?

To je samozrejme naša povinnosť, takže vlastne nie je o čom diskutovať. Veľmi dobre sa nám darí obnova v zmiešaných a prevažne listnatých porastoch, i dubinách. Tu ju zabezpečujeme prirodzenou obnovou, čo pri buku, javore a jaseni nie je problém, horšie je trafiť správne semenný rok duba a skĺbiť ho s možnosťami ťažby. Väčšie úsilie musíme vynaložiť pri zalesňovaní obnovovaných plôch po ihličnatých porastoch, kde zastúpenie listnatých drevín je nízke a tým aj možnosť prirodzenej obnovy. Tu musíme na plochy vnášať hlavné dreviny ako buk a dub. Našťastie na mnohých plochách sa nám darí obnovovať jedľu prirodzeným spôsobom a sem tam aj smrek.

Odkiaľ získavate sadbový materiál? Máte aj vlastné škôlky?

Sadbový materiál získavame z vlastnej produkcie, pestovaný na našej škôlke. Nie som zástancom kupovania sadeníc, ktoré nevieme ako boli pestované, i keď aj tomu sa občas nevyhneme. Podmienky v našich lesoch sú dosť ťažké a preto sme sa vydali cestou pestovania takzvaných bio-sadeníc, teda sadeníc s minimom hnojiva. Zavlažovanie používame tiež len v nevyhnutnej miere. Je to spôsobené ekonomickým tlakom, teda potrebou minimalizovať náklady, ale aj hľadisko ľahšieho znášania šoku z presadenia sadenice má svoj veľký význam. Krásne sadenice z dobrých škôlok nabité chemickými preparátmi sa správajú v našej kamenitej pôde ako svalnatí šuhaji, ktorým už na začiatku svahu dôjde dych.

Predpokladáme, že práce pre vás vykonávajú cudzie firmy. Ak áno, aké máte s nimi skúsenosti?

Vlastných zamestnancov v robotníckych profesiách nezamestnávame. Skúsenosti s dodávateľmi, ako som už naznačil, máme rôzne. Časť našich dodávateľov tvoria domáci ľudia, ktorí v našich lesoch vyrastali. Zatiaľ sa nám darilo vždy s nimi nájsť spoločnú reč a musím im z tohto miesta skutočne poďakovať za ich prístup. V ťažkých podmienkach, kde nie jeden drevorubač vyriekol: „... tak to sa nedá!“, oni jednoducho príjmu ponúkanú prácu a nájdeme spolu aj zhodu vo finančných otázkach. Sú skutočne výborní a šikovní. Napriek tomu je ich spoločným znakom, že sa im po čase chlebík v našich dolinách preje a skôr či neskôr odídu do iného regiónu. Za niektorými je nám občas aj ľúto, za inými ani nie.

Pestovné práce robia domáci ľudia, ktorí patria do tej istej kategórie ako domáci drevorubači, tým sa tiež musím poďakovať.

„Krásne sadenice z dobrých škôlok nabité chémiou sa správajú v našej kamenistej pôde ako svalnatí šuhaji, ktorým už na začiatku svahu dôjde dych“.

Nachádzajú sa na území vašich mestských lesov aj porasty chránené ochranou prírodou, alebo sú v obmedzení pôsobnosti lesného hospodára? Ak áno, ako sa dá z tohto pohľadu hodnotiť vaša spolupráca s ochranou prírody?

Áno. Máme tu územie európskeho významu s názvom „Suť“ a aj dve rezervácie. Mám pocit, že v súčasnej dobe Štátna ochrana prírody zápasí s akousi schizofréniou, ktorá možno siaha až do parlamentu. Po rokoch sa nám podarilo preradiť lesné porasty v území európskeho významu do lesov osobitného určenia. Donedávna boli zaradené do bežných hospodárskych lesov, ale s patričnými obmedzeniami. Žiadosť o vyhlásenie lesov osobitného určenia sme však museli dať my aj s finančnými dôsledkami. Myslím si, že silnejšiu úlohu tu mal zohrať štát v podobe štátnej správy lesného hospodárstva.

Podobný prístup sme zažili aj pri rezerváciách, kde ako všetci vieme, je zakázaný akýkoľvek vedomý zásah. V lokalite „Kamenné more“, od nás žiadala ochrana prírody, ako od užívateľa pôdy, súhlas na odstránenie krovín, ktoré postupne obsadzujú nádherné prírodné suťovisko. Naša odpoveď bola samozrejme negatívna, s odôvodnením, že pre nás sú zákony posvätné. Výnimku sme boli ochotní urobiť len za podmienky, že nám ochrana prírody povolí ťažbu nádherných javorov horských v druhej rezervácii „Kamenný jarok“. Táto rezervácia je skôr dielom ľudských rúk ako prírody, i keď sa tu nachádzajú nádherné porasty s prirodzeným zastúpením bukov, javorov, jaseňov, brestov, jedlí a tisov. Pracovníci ochrany prírody pochopili, že táto naša požiadavka je motivovaná skôr potrebou ich upozorniť na tento nerovnaký prístup, ako skutočnou potrebou ťažby.