Ako sme si poradili s výchovou duba po jeho hromadnom hynutí v minulosti?

Igor Štefančík
Dub je druhou najrozšírenejšou listnatou drevinou v lesoch Slovenska s podielom 13 percent (dub letný, zimný a cerový), pričom ťažiskom jeho výskytu sú najmä porasty 1. až 3. lesného vegetačného stupňa. Jeho význam v ostatných rokoch narastá, najmä v súvislosti s klimatickou zmenou, keď sa predpokladá rozšírenie areálu duba aj do vyšších polôh. Treba však pripomenúť, že ešte v nedávnej minulosti bol rast a vývoj dubových porastov ovplyvnený rozsiahlym tracheomykóznym ochorením hubového pôvodu, ktoré sa v literatúre označovalo termínom hromadné hynutie duba (HHD).

Pohľad do minulosti

Aj keď toto ochorenie bolo známe v rôznych krajinách Európy už v dávnejšej minulosti, na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia nadobudlo kalamitný charakter, a to nielen na Slovensku. Táto skutočnosť podnietila výskumníkov jednak objasniť príčiny a faktory spôsobujúce tento fenomén, respektíve hľadať možnosti ochrany, či zmiernenia negatívnych dopadov tejto epifytócie. Výsledkom viacročného výskumu bolo množstvo odborných a vedeckých príspevkov, ale aj poznatkov a skúseností z lesníckej praxe, ktorá musela tento problém bezprostredne riešiť. Na Slovensku na základe požiadaviek praxe boli začiatkom 80. rokov komplexne spracované všetky výskumom získané poznatky vo forme „Metodických pokynov pre hospodárenie v dubových porastoch postihnutých hromadným hynutím“, ktoré vydalo vtedajšie Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR.

Treba podotknúť, že aj medzi odborníkmi sa vyskytovali rôzne názory na riešenie vtedajšej nepriaznivej situácie. Jedným zo spôsobov, ktorým sa predpokladalo aspoň čiastočné zmiernenie dopadov HHD boli pestovné opatrenia, osobitne výchova porastov, ktorá bola zameraná predovšetkým na odstraňovanie odumierajúcich (rôznym stupňom poškodených) a odumretých jedincov. V rámci výchovy sa odporúčalo prednostne realizovať dôsledný zdravotný (sanitárny) výber, pri ktorom sa odstraňovali uhynuté a silne poškodené stromy. Okrem toho sa v mladých porastoch duba a prebierkových porastoch neodporúčalo úmyselne ťažiť zdravé jedince pokiaľ ročné percento odumierania stromov prevyšovalo 5 percent (Štefančík 1987).

Diskutovanou bola tiež otázka sily (intenzity) výchovných zásahov, kde na jednej strane existovali zástancovia silnejších zásahov, respektíve proti nim boli lesníci preferujúci veľmi mierne zásahy. Hoci neskôr v priebehu konca 80. a začiatku 90. rokov minulého storočia HHD zaznamenalo výrazný pokles a v niektorých menej postihnutých porastoch sa prejavila dokonca ich revitalizácia a regenerácia, predsa len dôsledky mali za následok aj hospodárske straty na hrúbkovom (objemovom) prírastku, respektíve produkcii (Račko et al. 1987).

Ako reagoval lesnícky výskum?

Okrem založenia množstva výskumných, ale aj prevádzkových plôch zameraných na elimináciu HHD opatreniami v rámci ochrany lesa (napríklad postreky rôznymi koncentráciami kyseliny bóritej) boli nevyhnutné aj poznatky z oblasti výchovy porastov (Čapek a kol. 1985). Vzhľadom na urgentné požiadavky zo strany prevádzky a krátkodobý výskum mali získané poznatky často charakter iba predbežných, respektíve rámcových pokynov a odporúčaní. Možno konštatovať, že objektívnejšie výsledky boli k dispozícii až po dlhšej dobe, keď problém nebol tak akútny, ako v čase kulminácie HHD. S odstupom času však možno poukázať na niektoré poznatky, ktoré snáď možno využiť aj v budúcnosti.

Čo hovoria výsledky?

Jedným z výskumných objektov, ktoré sme založili na Slovensku v záujme získania poznatkov z problematiky výchovy v dubových porastoch postihnutých HHD bola aj séria troch trvalých výskumných plôch (TVP) Novačany, ktorá sa nachádza na východnom Slovensku, neďaleko Košíc. Porast duba zimného (Quercus petraea (Mattusch.) Liebl.) vznikol prirodzeným spôsobom z veľkoplošnej clonnej obnovy a pri založení TVP v roku 1974 mal porast 48 rokov. Do založenia výskumných plôch sa tam nevykonávala takmer žiadna výchova alebo len slabá, podúrovňová. Porast sa nachádza v nadmorskej výške 300 m; 2. lesný vegetačný stupeň, Hospodársky súbor lesných typov (HSLT) 208 – sprašové bukové dúbravy, skupina lesných typov (slt) Fageto-Quercetum (FQ). Táto séria TVP sa skladá z troch čiastkových plôch (P-1, P-2, P-0).