POZOR! VÝSTRAHA! KALAMITA PODKÔRNEHO HMYZU

Dramatický titulok článku nie je samoúčelný. Aj napriek upozorneniam a naliehaniam LOS, spracovanie kalamít v niektorých subjektoch na Slovensku prichádza neskoro, je pomalé a nedôsledné. S najvyššou naliehavosťou vyzývame k nekompromisnému boju s podkôrnym hmyzom, jeho zanedbanie môže mať veľmi negatívne dôsledky.

V priebehu zimy sa v smrečinách začali hojne objavovať stromy s opadávajúcou kôrou so stále zelenými korunami. Ide predovšetkým o porasty, v ktorých sa vyskytovala kalamita podkôrneho hmyzu v roku 2015. Tento jav je následkom druhej (letnej) generácie podkôrneho hmyzu, ktorého larvy konzumáciou lyka oddelili kôru od dreva. Opadávanie kôry urýchľujú vtáky (ďatle a pod.), ktoré si v zime hľadajú na napadnutých stromoch potravu. V kôre na stromoch, ale aj v kôre spadnutej na zem, môžeme nájsť zimujúce jedince podkôrneho hmyzu. Najčastejšie je to lykožrút smrekový (Ips typographus), lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus) a lykožrút severský (Ips duplicatus). Lykožrút lesklý spôsobuje v posledných rokoch kalamity nie len v mladších porastoch, ale aj v rubných porastoch. Na niektorých lokalitách došlo v roku 2015 k premnoženiu lykokaza matného (Polygraphus poligraphus), často na stromoch oslabených podpňovkou. K výraznému zhoršeniu došlo v posledných 5 rokoch aj v porastoch Záhoria, kde sa premnožili na oslabených stromoch borovicové druhy podkôrneho hmyzu.

Extrémy počasia, nespracovaná kalamita a podkôrny hmyz

Podkôrnemu hmyzu vyhovoval extrémny priebeh počasia vo vegetačnej sezóne 2015, ktorý na jednej strane oslaboval hostiteľské dreviny a na strane druhej vytváral mimoriadne vhodné podmienky pre rojenie a urýchľoval jeho vývoj. Vegetačná sezóna bola na Slovensku veľmi teplá a suchá. Bola teplotne silne nadnormálna až mimoriadne nadnormálna, miestami o 2,0°C až 2,5°C teplejšia v porovnaní s dlhodobým priemerom. Bola to 2. až 4. najteplejšia vegetačná sezóna od začiatku meteorologických pozorovaní. Zrážkovo bola na dolnej hranici normálu až podnormálna. Kombináciou nízkych zrážok a extrémnych teplôt sa zvyšoval výpar, z tohto dôvodu bola vegetačná sezóna hodnotená ako veľmi suchá.

Extrémy počasia sa prejavili už počas samotného leta, ale predovšetkým po ňom na zdravotnom stave lesných drevín. Najviac boli suchom a extrémnymi teplotami stresované smrekové porasty, no zhoršenie bolo zaznamenané aj v borinách, dubinách, či bukových porastoch na extrémnych stanovištiach. V smrečinách došlo k jednotlivému, až plošnému odumieraniu stromov všetkých vekových kategórií. V oslabených porastoch sa silno aktivizovali biotickí škodcovia, predovšetkým podkôrny hmyz. Vplyvom tejto kombinácie, teda nepriaznivých podmienok počasia a existujúceho kalamitného premnoženia podkôrneho hmyzu možno očakávať v roku 2016 silné zhoršenie zdravotného stavu smrečín. Situáciu ešte viac umocňuje aj fakt, že po kalamite Žofia (2014) zostalo v porastoch veľké množstvo nespracovanej hmoty, čo sa naplno prejaví už v tomto roku. Najviac nespracovanej hmoty zostalo v územiach s 5. stupňom ochrany prírody a v územiach s navrhovanou A-zónou TANAPu, v Západných Tatrách. Preto dôjde v nasledujúcich rokoch k nástupu silnej gradácie podkôrneho hmyzu, podobne ako to bolo po vetrovej kalamite Alžbeta (2004).