Časopis o ľuďoch a pre ľudí. A nielen pre lesníkov

LES & Letokruhy mení obsah, vzhľad, periodicitu a rozširuje zameranie

Časopis LES & Letokruhy má v roku 2016 novú periodicitu, obsah, vzhľad a rozširuje svoje zameranie. Nové rubriky, nová štruktúra, viac príbehov a názorov ľudí má zatraktívniť časopis, a nielen pre lesníkov. O týchto zásadných zmenách časopisu hovoria konateľ spoločnosti DYAS Slovakia ako majiteľ vydavateľstva LESMEDIUM SK Ing. Jan VÁCLAVÍK a jeho riaditeľ a šéfredaktor Mgr. Peter GOGOLA.

Na úvod sa patrí predstaviť oboch protagonistov rozhovoru. Jan Václavík je spoluvlastníkom úspešnej fabriky na spracovanie dreva DYAS.EU, a.s. v Uherskom Ostrohu, založenej v roku 1930. Táto spoločnosť vlastní aj nakladateľstvo LESNICKÁ PRÁCE, vydávajúce v Českej republike rovnomenný časopis s 95-ročnou tradíciou. Peter Gogola sa zapísal do povedomia verejnosti ako hovorca š.p. LESY SR a primátor Banskej Bystrice. Ako teda došlo k spojeniu týchto dvoch osobností?

Jan Václavík: „To je ale dlhý príbeh. A teraz tým možno niekoho naštvem, ale v skutočnosti všetko začalo v Čechách. Nakladateľstvo a vydavateľstvo LESNICKÁ PRÁCE, vydavateľ rovnomenného časopisu, sa pred niekoľkými rokmi ocitlo v existenčnej kríze. LESNICKÁ PRÁCE vychádzala vyše 90 rokov aj počas vojnových období a ťažkých časov a bolo by smutné, keby ju práve naša generácia pochovala. A tak s vrodenou hrdosťou lesníka (tú už mám mimochodom od môjho slovenského starkého) a so zázemím DYASky sme majoritne vstúpili do Lesníckej práce a pomohli ju zachrániť. Dnes je toto nakladateľstvo opäť zdravou firmou, ktorá vydáva dva odborné časopisy a množstvo odborných ale aj krásnych kníh. Ale pri práci vo vydavateľstve som si uvedomil, že na mnohé naše troška vizionárske projekty je samotná Česká republika malá. Ale vedel som, že podobné lesnické osudy ale aj prostredie je na Slovensku, kde trávim veľa času pri nákupe buka do našej fabriky. No a na Slovensku je podobnou firmou ako je v Čechách LESNICKÁ PRÁCE spoločnosť LESMEDIUM SK. S Janom Fillom, vtedajším majiteľom, som už dlho spolupracoval a tak som sa ho opatrne spýtal, či by LESMEDIUM nepredal.“

No dobre ale otázka znela, ako ste sa spojili s Petrom Gogolom.

Jan Václavík: „Povedal som, že je to dlhý príbeh, ale už sa k tomu dostávam. Všetko začalo jedným nočným telefonátom. No dobre, skrátim to. Keď som zvažoval kúpu vydavateľstva Lesmedium, bolo mi jasné, že urobím tento krok s jediným cieľom – dosiahnuť, aby sa časopis LES & Letokruhy zmenil na moderný a úspešný lesnícky magazín. Taký, ktorý bude zaujímavý nielen pre samotných lesníkov, ale ktorý im aj vráti hrdosť, ktorú kedysi oprávnene mali. Našou spoločnou ambíciou je, aby v ňom našli zaujímavé informácie, názory a diskusie aj spracovatelia dreva, ochrancovia životného prostredia, čitatelia z lesníckeho školstva, vedy, výskumu i praxe. Petra Gogolu som oslovil najmä pre jeho skúsenosti s vedením úspešného podnikového mesačníka LESNÍK. Jeho šéfredaktorom bol sedem rokov. Práve v tomto období nečítali tento časopis len zamestnanci štátneho podniku LESY SR, ale aj všetci tí, o ktorých som už hovoril. Ak teda niečo takéto dokázal s podnikovým periodikom, verím, že to dokáže aj s jediným celoslovenským lesníckym časopisom.“

Peter Gogola: „Ja to trošku odľahčím: v každej dobrej detektívke sa páchateľ vracia na miesto činu. Motivácia môže byť rôzna. Ja som po ukončení svojho pôsobenia vo funkcii primátora dostal ponuku vrátiť sa takpovediac na miesto činu, teda do lesníckeho sektoru, ale s vyššími ambíciami. Pozdvihnúť časopis so sedemdesiatročnou tradíciou na úroveň, ktorú si zaslúži. Ten časopis aj jeho čitatelia. A ten detektívkový štýl pokračuje: keď som bol na návšteve u Obecných lesov v Slovenskej Ľupči, jeden lesný robotník ma oslovil: „Ja si vás pamätám, vy ste nebohý pán primátor!“ Takže už máme aj prvú obeť. (smiech) Teraz ale vážne: počas môjho pôsobenia v časopise LESNÍK sme vytvorili skutočne výborný tím stálych redaktorov a externých prispievateľov. Výsledkom našej práce bol pútavý a populárny magazín. Samozrejme, že keď som dostal ponuku stať sa šéfredaktorom časopisu LES & Letokruhy uvedomil som si, že ide o odborný, nie podnikový časopis. Od začiatku sme si ale s Janom Václavíkom zadefinovali, že ho chceme viac ako doteraz priblížiť lesníckej prevádzke a vytvoriť z neho nástroj celoživotného vzdelávania lesníkov. LES & Letokruhy teda ostane odborným časopisom s úzkym prepojením na dianie v lesníckej prevádzke a inšpiratívnym návodom na neustále zlepšovanie práce lesníkov a odborných lesných hospodárov.“

Aký bol návrat „nebohého“ primátora do lesníckeho prostredia?

Peter Gogola: „Mňa samého to prekvapilo, ale návrat do lesníckeho prostredia bol celkom príjemný. Predsa len, za roky práce u štátnych lesov som si našiel množstvo priateľov a spriaznených duší, cez pracovné kontakty, pracovné cesty, prostredníctvom lesnej pedagogiky alebo poľovníckej hudby. A či som nebol skormútený zo straty spoločenského statusu? Ani nie. Poznáte túto hádanku: Ako zistíte, že už nie ste primátor? Jednoducho. Nasadnete do auta a ono nejde. (smiech) Ja som si na tie panské móresy akosi nestihol privyknúť, koniec-koncov som do práce chodieval pomerne často na bicykli. A kontakt s lesníkmi som udržiaval aj v časoch pôsobenia na radnici. Mestské lesy boli jediná mestská firma, s ktorou neboli problémy. A medzi chlapov v zelenom som si chodil oddýchnuť od každodenných starostí – mimochodom, viete si predstaviť podpisovať denne cca 200 dokumentov? Šialené. Mnohí po mojom odchode z radnice očakávali, že ostanem aktívny v politike. Nezapieram, prišli viaceré ponuky od rôznych strán a straničiek, ale mne partajnícka politika nevonia. Skôr smreková živica. A keď mi kolega Vilko Stockmann daroval knižku Šesť kníh môjho života, čo je autobiografia Františka Papánka, zakladateľa nášho časopisu, po jej prečítaní som bol definitívne rozhodnutý. Je to pre mňa obrovská česť a zároveň výzva, byť pokračovateľom diela tak významného predstaviteľa slovenského lesníctva, akým bol Papánek.

Riaditeľom vydavateľstva Lesmedium ste sa stali 1. marca 2015. Do konca minulého roka ostal šéfredaktorom časopisu LES & Letokruhy Ján Fillo. Aké bolo prvé zásadné rozhodnutie, ktoré ste na novej pozícii urobili?

Peter Gogola: „Zmena periodicity. Domnievame sa, že dvojmesačná periodicita nezodpovedá jednému z našich cieľov - spravodajsky mapovať dianie v lesníckom sektore. LES & Letokruhy sa teda stáva mesačníkom napriek pochybovačom, ktorí tvrdia, že na Slovensku to lesnícke dianie nie je až také bohaté, aby sa každý mesiac darilo naplniť zaujímavým obsahom odborný časopis. A čo je podstatné: chceme zmeniť vnímanie časopisu. Urobíme všetko pre to, aby sme presvedčili lesnícku verejnosť, že to je časopis o lese a pre lesníkov. Aby si každý lesník povedal: LES & Letokruhy je môj časopis. Je o mne, o mojej práci, o mojich kolegoch. Aby každý vlastník lesa vedel, že odpovede na svoje otázky nájde práve tu, na stránkach nášho – pardon: svojho časopisu.“

Prepáčte, že aj ja zapochybujem, ale je v slovenskom lesníctve skutočne dostatok tém a prispievateľov, aby sa vám darilo každý mesiac ponúknuť čitateľom zaujímavé vydanie vášho časopisu?

Jan Václavík: „V Čechách sme dokázali, že to dokážeme. Vychádzame z toho, že nemôžeme robiť časopis od stola. Povedali sme si, že tí ľudia, ktorí sa stanú tvorcami nového časopisu LES & Letokruhy, sa musia pohybovať v centre diania. Byť v kontakte s ľuďmi. Mať intenzívne spojenie a sledovať dianie v ústavoch Národného lesníckeho centra. Veľmi sľubná spolupráca sa rozbieha napríklad s Lesníckou ochranárskou službou. Máme ambíciu stať sa komunikačným nástrojom Slovenskej lesníckej komory. Vytvárame partnerstvo so Slovenským poľovníckym zväzom. Chceme získať ďalších prispievateľov zo všetkých kútov Slovenska a aj vďaka nim naplniť časopis každý mesiac kvalitným obsahom.“

Peter Gogola: „Čo sa týka obsahu, rozhodli sme sa ho vhodne doplniť predovšetkým o lesnícke spravodajstvo, mapujúce dianie v štátnom aj neštátnom sektore. Našu pozornosť chceme upriamiť vo väčšej miere ako doteraz na anketový spôsob prezentovania názorov lesníckej verejnosti a na publikovanie zaujímavých príbehov a osudov lesníkov. V novej rubrike nazvanej Osobnosti budeme prinášať rozhovory s laureátmi ocenenia Jozefa Dekréta Matejovie a s ďalšími významnými lesníckymi autoritami, ktorých je našťastie v slovenskom lesníctve dosť. Plánujeme tiež vytvoriť databázu lesníckych náučných chodníkov a publikovať informácie o nich vo forme seriálu. Na stránky časopisu chceme dostať aj témy, ktoré v ňom doteraz podľa nášho názoru chýbali ako sú lesná pedagogika, poľovníctvo a lesnícke školstvo. Za mimoriadne dôležité považujeme publikovanie informácií o lesníckom školstve. Uvedomujeme, že to, čo sa udeje v lesníctve o niekoľko rokov, má základ v súčasnom lesníckom školstve. Budeme preto postupne predstavovať jednotlivé lesnícke školy a oslovovať pedagógov aj študentov, aby nám povedali svoje názory na to, ako lesnícke školy fungujú. Pretože tam je základ budúcnosti slovenského lesníctva.“

A čo väzba lesníctva na drevárstvo? Doteraz bola zastúpená v časopise minimálne.

Jan Václavík: „Ja som vzdelaním lesník. Ale v DYASke som pochopil, aké medzery v tom mojom vzdelaní ešte stále mám. Aj na základe mojich skúseností si myslíme si, že je veľmi dôležité, aby lesníci vedeli, ako vnímajú výsledky ich práce spracovatelia dreva. Predovšetkým lesníci z prevádzky by podľa nášho názoru mali vnímať výsledky svojej odbornej činnosti v kontexte ďalšieho zhodnocovania dreva. Na odvoznom mieste pri sortimentácii dreva rozhodujú oni sami o tom, aký efekt ich dlhoročná, systematická a odborná práca s lesom spoločnosti alebo jeho majiteľovi prináša. Lesníci by mali vedieť, za aké ceny nakupujú spracovatelia dreva jednotlivé sortimenty, ako sa ceny vyvíjajú a prečo.“

Obohatíte obsah časopisu aj o skúsenosti lesníkom zo zahraničia, predovšetkým zo susedných krajín?

Jan Václavík: „S vydavateľstvom časopisu LESNICKÁ PRÁCE sme pripravení spolupracovať a zdieľať články informácie a úspešné projekty (pre ktoré je jeden trh malý), ktoré budú čitateľov zaujímať. Zvažujeme, že príspevky z LESNICKÉ PRÁCE budú publikované v časopise LES & Letokruhy v pôvodnom, teda českom jazyku a naopak. Naša skúsenosť je totiž taká, že v lesníckom sektore pracujú sčítaní a vzdelaní ľudia, ktorí čerpajú mnohé informácie z odborných materiálov v češtine i slovenčine.“

Zatiaľ sme hovorili o obsahu, ale zmena časopisu LES & Letokruhy sa dotkne aj grafiky. Ako?

Peter Gogola: „Nová grafika vyjadruje prepojenie na sesterský časopis LESNICKÁ PRÁCE. Obálka je graficky riešená tak, že s českým lesníckym časopisom má spoločné prvky. Našou ambíciou je, aby obidva tituly ich lay-out, teda vzhľad jedinečne charakterizoval. Vymedzil ich voči iným titulom a zároveň ukázal, že ide o spriaznené časopisy. Obrazne povedané, že sú to dva veľmi dobré koníky z tej istej stajne. Grafika vo vnútri časopisu LES & Letokruhy však bude predsa len iná ako v časopise LESNICKÁ PRÁCE. Volíme veľkorysejšie prvky, ako napríklad veľké fotografie a prevzdušnený text. Pre nás je grafickým vzorom napríklad rakúsky Forstzeitung. Veľmi inšpirujúca je aj grafika časopisu SVĚT MYSLIVOSTI (druhý časopis vydávaný redakciou LESNICKÁ PRÁCE, pozn. red.), v ktorom sú uverejnené celostránkové, kvalitné a pôsobivé fotografie. Chceme dosiahnuť, aby časopis LES & Letokruhy svojou modernou a nápaditou grafikou pútal pozornosť čitateľa, aby ho zaujal nielen obsah, ale aj forma. To, že náš časopis je najstarší odborný časopis na Slovensku neznamená, že by nemal mať modernú grafiku – naopak! Chceme aby bol pútavý a atraktívny aj pre príslušníkov mladej generácie, študentov stredných lesníckych škôl i lesníckej fakulty. Koniec-koncov hlavne kvôli nim rozbiehame prezentáciu časopisu na sociálnych sieťach a začíname pracovať na jeho elektronickej podobe, ktorú by si mohli čítať v notebookoch, tabletoch a smartfónoch. Doba nespí, nesmieme ani my.“

Každá zmena, ak chce byť úspešná, potrebuje nevyhnutne aj marketingovú podporu. Čím si chce okrem noviniek v obsahu a grafike vynovený časopis LES & Letokruhy získať priazeň ďalších čitateľov?

Jan Václavík: „V časopisoch LESNICKÁ PRÁCE a SVĚT MYSLIVOSTI sa nám osvedčili veľké predplatiteľské súťaže o zaujímavé a hodnotné ceny. Tento nástroj využijeme aj v časopise LES & Letokruhy. Okrem toho pripravujeme zaujímavé čitateľské súťaže, v ktorých budú mať naši čitatelia možnosť získať knižky a rôzne užitočné predmety, ktoré sa každému lesníkovi v jeho práci zídu. Náš časopis bude vo vzťahu k čitateľom interaktívne zameraný. Vytvorili sme pre nich skupinu na Facebooku a v novej podobe predstavíme počiatkom roku aj webovú stránku www.lesmedium.sk. Inšpirovala nás internetová stránka www.silvarium.cz, ktorá je tiež výsledkom práce ľudí vo vydavateľstve LESNICKÁ PRÁCE. Zároveň však tu na Slovensku chceme ísť vlastnou cestou, užitočné a osvedčené prvky z partnerského vydavateľstva však určite využijeme.“

Čitatelia majú vo svojich obľúbených časopisoch radi stále rubriky, pevnú štruktúru a jednoduchú orientáciu v článkoch a témach. Ponúka im tieto atribúty aj časopis LES & Letokruhy?

Peter Gogola: „Štruktúra časopisu je nastavená na rozsah 44 strán, ale nevylučujeme možnosť, že počet strán časopisu postupne zvýšime. Chceme sa v každom vydaní venovať aktuálnej téme, ku ktorej pripravíme rozhovor. V našom časopise dostáva priestor lesnícke spravodajstvo, lesnícke školstvo, veda a výskum. Stálu rubriku má Lesnícka ochranárska služba, svoj priestor dostane aj Slovenská lesnícka komora. Ako som už spomenul, postupne predstavíme všetky lesnícke náučné chodníky na Slovensku. Nezabúdame ani na lesnícke poradenstvo a budeme informovať včas o pripravovaných podujatiach. Zameriavame sa aj na problematiku obchodu s drevom a tému lesnej techniky. Stále miesto dostáva lesnícka história a životné jubileá lesníckych osobností. Do nášho časopisu patrí aj inzercia, pretože potrebujeme na seba ako súkromný subjekt zarobiť.“

Ako je to s nákladom časopisu?

Jan Václavík: „Máme ambiciózny cieľ: zvýšiť ho za jeden rok dvojnásobne. Vieme, ako môžeme tento cieľ dosiahnuť. Náš časopis bude o zaujímavých ľuďoch. O ich inšpiratívnych príbehoch, skúsenostiach a názoroch. Bude skrátka taký, aby ho ľudia z lesníckeho sektora a ľudia, ktorý s ním prichádzajú profesne do kontaktu chceli, vyhľadávali a potrebovali. Chceme, aby sa náš časopis stal nástrojom celoživotného vzdelávania, ale aj tvorcom a zároveň nositeľom stavovskej hrdosti.“

Prajem vám veľa úspechov a spokojných čitateľov.

Jozef Marko