Čo prináša nová koncepcia rozvoja poľovníctva?

Návrh Koncepcie rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike spracovalo Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen na základe požiadavky MPRV SR z roku 2012.

Návrh Koncepcie prerokovali všetky zainteresované subjekty. Po úprave návrhu Koncepciu prerokovalo a schválilo vedenie MPRV SR a predložilo ju na schválenie vláde SR. Povinnosť mať spracovanú Koncepciu schválenú vládou SR vyplýva zo zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Stručne uvedieme jej obsah, najmä najaktuálnejšie problémy, ako aj spôsoby ako sa majú riešiť v zmysle uvedenej Koncepcie.

 

Pohľad do minulosti

Doposiaľ sa spracovali tri koncepcie rozvoja poľovníctva na Slovensku: v rokoch 1973, 1983, 1993. Okrem toho koncepčný charakter mali aj ďalšie materiály, ktoré sa publikovali v rokoch 2000, 2004, 2006. Veľká časť zámerov uvedených v týchto koncepčných materiáloch sa aj v praxi úspešne uplatnila, respektíve pozitívne ovplyvnila rozvoj poľovníctva na Slovensku. Nepodarilo sa však úspešne realizovať, to čo je z hľadiska lesného hospodárstva (aj poľnohospodárstva) najdôležitejšie: dosiahnutie súladu medzi skutočnými a požadovanými stavmi (početnosťou) zveri. V poľovníckej terminológii, medzi jarnými kmeňovými stavmi zveri (JKS) a normovanými kmeňovými stavmi (NKS). Tak napríklad v koncepcii z roku 1993 sa uvádzal zámer znížiť JKS raticovej zveri na Slovensku do roku 2000 takto: jelenia zver na 20 tisíc, danielia 3 400, muflonia 4 tisíc, diviačia 9 900 jedincov. Skutočnosť v roku 2 000 bola nasledovná: jelenia zver 33 300, danielia 5 700, muflonia 7 100 a diviačia 23 800 jedincov. Zámer bol zvýšiť početnosť zajacov na 300 tisíc, taktiež  zvýšiť početnosť bažantov a jarabíc. Skutočná početnosť malej zveri bola oveľa nižšia.

Ako z uvedeného vyplýva, zámery v týchto oblastiach sa nesplnili. Preto sa došlo k záveru, že treba prijať zásadné zmeny v riadení poľovníctva na Slovensku – vypracovať návrh ekologického, veľkoplošného obhospodarovanie zveri a zabezpečiť jeho realizáciu (realizované v roku 2004). Cieľové NKS raticovej zveri na Slovensku sa tu stanovili takéto: Raticová zver: jelenia 32 900, danielia 4 200, muflonia 4 900, srnčia 85 700, diviačia 18 800 jedincov. Malá zver: bažant 203 500, zajac 275 100, jarabica 30 400 jedincov. Veľké šelmy: medvede 700, vlky 300, rysy 300 a mačka divá 1 600 jedincov.

 

Aká je nová Koncepcia rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike?

Ako vyplynulo z predchádzajúceho v súčasnosti ide o štvrtú Koncepciu. Jej cieľom a účelom je: zabezpečiť trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a  využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov.

Obsahuje:

1. Dlhodobé zámery poľovníctva na Slovensku – dosiahnutie biologicky a ekonomicky únosnej početnosti zveri, jej druhovej a sociálnej štruktúry tak, aby neohrozovala objektívne záujmy lesného hospodárstva a poľnohospodárstva, zabezpečenie ochrany a zachovanie genofondu zveri a jej trofejovej hodnoty, zlepšovanie životného prostredia zveri, najmä jeho úživnosti. Jednotlivé zámery logický na seba nadväzujú. Vždy sa najprv charakterizuje doterajší vývoj a súčasný stav, resp. aj príčiny nepriaznivej situácie, potom sa uvádzajú koncepčné zámery, prípadne  aj ich  zdôvodnenie.

2. Opatrenia na zabezpečenie realizácie Koncepcie v rokoch 2013–2016 – legislatívne úpravy, rozvojové úlohy, ostatné poľovnícke aktivity, podpora rozvoja poľovníctva a jeho aktivít.

1. Dlhodobé zámery poľovníctva na Slovensku

Najdôležitejšou časťou dlhodobých zámerov Koncepcie je kapitola: „Hlavné druhy zveri na Slovensku, ich početnosť a regulácia“. Konštatuje sa tu, že JKS raticovej zveri sa od roku 2000 podstatne zvyšovali (nárast od roku 2000 do 2011 bol takýto: jelenia zver o 74 %, danielia 125 % muflonia 96 %, srnčia 48 %, diviačia  56 % (obrázky 1 a 2). JKS malej zveri sa znížili: bažant o 5 %, zajac 9 %, jarabica 62 %.

Obdobne sa zvyšovali aj NKS raticovej zveri: jelenia o 92 %, danielia 138 %, muflonia 181 %, srnčia 70 %, diviačia 85 %. Treba uviesť, že okrem srnčej zveri sa zvýšili disparity medzi JKS a NKS. 

Podľa všetkého, najmä v dôsledku zvyšovania JKS raticovej zveri sa zaznamenal veľký nárast škôd raticovou zverou na lesných porastoch a na poľnohospodárskych kultúrach.  Škody zverou na lesných porastoch od roku 2000 do 2011 stúpli o 143 %. Je to tak aj napriek tomu, že náklady na ochranu lesných porastov sa zvýšili o 73 % (obrázok 3). Škody zverou na poľnohospodárskych kultúrach stúpli v sledovanom období o 485 % a náklady na ochranu pred zverou o 80 %. Podľa poľovníckej štatistiky v roku 2010 boli tieto škody vo výške 880 tis. Eur.

Ako sme už uviedli, pretrvávajúce rozpory malo odstrániť zavedenie ekologického, veľkoplošného obhospodarovania zveri v rámci poľovných oblastí a  lokalít. Život však ukázal, že aplikácia v praxi nebola úspešná (došlo k chybnému zvyšovaniu JKS, ako aj NKS raticovej zveri).

Nepriaznivý bol aj vývoj početnosti malej zveri. Nepodarilo sa jej početnosť zvýšiť tak, ako boli koncepčné zámery. Rozporuplná situácia bola aj pri veľkých šelmách a viacerých chránených druhoch. Ochrana prírody trvala (aj trvá) na ochrane medveďa, vlka, rysa a mačky divej. Poľovníci navrhujú regulovať početnosť veľkých šeliem.

 

Aké sú príčiny uvedených problémov a návrh na riešenie?

Konštatuje sa, že hlavnou príčinou tohto nepriaznivého vývoja je to, že sa nepodarilo premietnuť celoštátne zámery, najmä pokiaľ ide o ekologické veľkoplošné obhospodarovania zveri, do konkrétnych poľovných revírov (hlavná príčina súčasnej nepriaznivej situácie). Ďalej to, že pokiaľ ide o raticovú zver neplnil sa v uvedenom období plán jej lovu  (v jednotlivých rokoch sa plnil len na 90 %, prípadne 91 %).

Aby sa uvedené rozpory odstránili uvádza sa v Koncepcii metodický postup ako premietnuť celoštátne zámery, respektíve zámery v poľovných oblastiach a lokalitách do poľovných revírov (dvojstupňový princíp). Ide najmä o správne stanovenie cieľových NKS raticovej zveri v poľovných revíroch. Ďalej v nadväznosti na to o reguláciu lovu raticovej zveri tak, aby sa do roku 2025 dosiahol súlad medzi JKS a NKS. 

Konkrétne: Záväzné majú byť cieľové NKS raticovej zveri, ktoré sme uviedli v predchádzajúcom texte. Tieto sa určili v roku 2004  deduktívnou metódou.[1] V nadväznosti na to sa stanovilo znižovanie  JKS raticovej zveri podľa jednotlivých rokov tak, aby v roku 2025 sa dosiahol súlad medzi JKS a cieľovými NKS (znázornené na obrázku 4). Podrobný metodický postup sa uvádza v Koncepcii predloženej do vlády SR, respektíve v Poľovníckej štúdii 12/2014.

Poznámka: Vychádzalo sa z JKS v roku 2011. Ďalej z toho, že s redukciou JKS sa začne v roku 2012. So zreteľom na to, že JKS niektorých druhov raticovej zveri sa v ďalších rokoch zvyšovali, ako aj preto, že k realizácii znižovania JKS  nedošlo, bude treba znižovanie JKS raticovej zveri v ďalších rokoch zvýšiť.

Pokiaľ ide o malú zver, touto problematikou sa nebudeme zaoberať, pretože problematika súvisí najmä s opatreniami na poľnohospodárskom pôdnom fonde, (predovšetkým ekologizácia rastlinnej výroby v poľnohospodárstve).  

Okrem uvedeného sa do Koncepcie zaradili zámery týkajúce sa: druhovej a sociálnej štruktúry zveri, ochrany a zachovania jej genofondu, ochrany a zlepšovania životného prostredia, zverníc a bažantníc, ochrany pred škodami zverou, ostatných aktivít, hospodárnosti a ekonomiky poľovníctva. Tu taktiež kvôli skráteniu príspevku upustíme od ich charakteristiky.

.

2. Opatrenia na zabezpečenie realizácie Koncepcie v rokoch 2013–2016

Legislatíva: Premietnutie zámerov z Koncepcie do právnych predpisov tak, aby sa zabránilo úhynu zveri, umelej izolácie populácií zveri, možnej jej degradácie, nežiaducej introdukcie. Ďalej, aby sa odstránili rozpory medzi poľovníctvom a ochranou prírody.

Riadenia poľovníctva: Zdokonalenie realizácie veľkoplošného obhospodarovania zveri, kontroly jej genofondu a plnenia opatrení, spolupráce s  políciou. Realizácia dvojstupňového princípu stanovenia NKS a lovu zveri. Vypracovanie vlastných opatrení v zmysle Koncepcie na úrovni užívateľov poľovných revírov.

Rozvojové úlohy: Objektivizácia zisťovania početných stavov zveri, revitalizácia jej populácií, zlepšovanie životného prostredia, monitoring škôd, integrácia ochranných opatrení, ekologizácia volierových chovov bažanta, zabránenie šírenia nepôvodných druhov, monitoring ochorení zveri a jej  kolízií s dopravou.

Vypracovanie metodiky ochrany poľnohospodárskych kultúr proti škodám zverou.

Ostatné poľovnícke aktivity: Poľovnícke strelectvo, kynológia, sokoliarstvo, tradície, etika, osveta, história, múzejníctvo, medzinárodná spolupráca, odborná spôsobilosť a vzdelávanie.

Podpora rozvoja poľovníctva: Vypracovanie návrhov na stimuláciu a zabezpečenie finančných prostriedkov na rozvoj poľovníctva (ekologizácia, ochrana a kontrola genofondu, rozšírenie pôsobnosti Fondu pre rozvoj a zveľaďovanie poľovníctva), výskumu, výchovy, vzdelávania, práce s mládežou, poľovníckeho strelectva, kynológie, sokoliarstva a iných činností.

 

 

Najmä v čom by sme mali byť ústretovejší?

Poľovníci: V  znižovaní početnosti raticovej zveri, najmä jelenej, danielej, muflonej a diviačej, ďalej vo zvyšovaní úživnosti poľovných revírov poľovníckymi opatreniami a jej prikrmovaní v čase núdze. Všetko hlavne v záujme zníženia rozsahu poškodzovania lesných drevín (porastov) a poľnohospodárskych kultúr.

 

Lesníci: V realizácii ťažby dreva, respektíve jej presunu  do zimného obdobia, najmä do tých lokalít, ktoré sú dostatočne vzdialené od najviac ohrozených porastov (drevín) zverou. V diferenciácii ochranných opatrení  ochrany proti škodám zverou podľa stupňov ohrozenia lesných porastov a koncentrácie zveri.

 

Ochrancovia  prírody: Mali by zobrať do úvahy, že žijeme v kultúrnej krajine, že návrat k divočine nie je možný, že sa nezaobídeme bez ekologicky odôvodnenej regulácie početnosti zveri a zámernej úpravy biotopov podľa jej životných potrieb.

           

Ešte - kvôli komplexnosti hodnotenia situácie - treba uviesť, že sa nepriaznivo vyvinul vzťah poľovníctva a poľnohospodárstva. Ide najmä o nebývalý rozsah škôd raticovou zverou na poľnohospodárskych kultúrach, ako aj o nepriaznivé životné podmienky pre malú zver na poľnohospodárskych pozemkoch. Aj v tomto smere sa v Koncepcii, ale najmä v publikácii  Poľovnícke štúdie 12/2014 uvádzajú opatrenia na riešenie tejto situácie.

(viac v aktuálnom vydaní časopisu)