Ako sa uplatňuje zákon o verejnom obstarávaní?
Verejné obstarávanie je postup, ktorého úlohou je zabezpečenie transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri verejných zákazkách v súlade s princípmi nediskriminácie. Pri zberoch semennej suroviny prinieslo v časoch bohatej semennej úrody významné šetrenie nákladov na jej získanie, avšak v čase neúrody jej takmer absolútny nedostatok.
Pozitívne na úsporu finančných prostriedkov sa prejavuje aj v dodávateľských prácach v ťažbovej a pestovateľskej činnosti, ale v niektorých prípadoch na úkor kvality vykonaných prác. Tlak na čo najnižšiu cenu práce prináša v časoch zvyšujúcej sa zamestnanosti aj problémy so získaním kvalitnej pracovnej sily. V pestovateľskej činnosti sa situácia komplikuje aj jej výlučnou sezónnosťou. Pritom úlohou lesníctva by malo byť zachovanie kvalitných lesov plniacich všetky svoje funkcie, pri čo najmenších možných nákladoch.
Cieľom verejného obstarávania je zjednodušene povedané transparentnosť, hospodárnosť a efektívnosť narábania s verejnými financiami v súlade s princípmi nediskriminácie. Pravidlá verejného obstarávania na Slovensku upravuje Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov, ktorý od svojho vzniku prešiel už viac než dvadsiatimi novelami. Tou zatiaľ poslednou je Zákon č. 87/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.apríla 2015.
LESY SR, štátny podnik, má pomerne zložitú organizačnú štruktúru vyplývajúcu z rozsahu územia, na ktorom pôsobí a je jedným z najväčších zamestnávateľov vo vidieckych oblastiach Slovenska.
Rozsah činností podniku podliehajúcich procesu verejného obstarávania je obrovský, takže v tomto článku sa budem zaoberať len tými, ktoré majú priamy dopad pre lesnícku prevádzku a vlastne obhospodarovanie lesa ako také. Podnik obhospodaruje 930 tisíc hektárov lesných pozemkov na celom území Slovenskej republiky s významnými regionálnymi rozdielmi v špecifikácii predmetu obstarávania. Napriek tomu, že verejným obstarávateľom sú LESY SR, š. p., verejné obstarávanie lesníckych činností zabezpečuje, vzhľadom na jeho rozsah, 27 odštepných závodov, pod ktoré spadá 143 lesných správ, 994 lesníckych obvodov a 12 škôlkarských stredísk. Rôzne prírodné (počasie, druh dreviny, hmotnatosť, lesopestovné hľadiská), sociálne, ekonomické či geomorfologické odlišnosti toho ktorého regiónu je nutné zohľadňovať a špecifikovať pri zadávaní zákazky na každý porast, prípadne škôlkarské stredisko, čo má za následok v spojení s rôznou úrovňou trhu práce, rozdielne ceny služieb v lesníckych činnostiach na jednotlivých odštepných závodoch.
Zabezpečenie zberu semennej suroviny
Pred uplatňovaním zákona o verejnom obstarávaní zabezpečovali zber semennej suroviny vlastní zamestnanci prostredníctvom Semenolesu v Liptovskom Hrádku, takzvané zberačské skupiny. Samozrejme, išlo o administratívne najjednoduchší a aj najrýchlejší spôsob ako získať dostatok kvalitnej semennej suroviny s úplnou kontrolou nad pôvodom reprodukčného materiálu plne pod organizačným zabezpečením Semenolesu. Avšak, keďže ide o výlučne sezónnu prácu naviazanú na striedanie rokov úrody hlavných hospodárskych drevín, vznikali problémy s ďalším uplatnením vyškolených špecialistov, a teda aj problémy s ich ohodnotením, nehovoriac o bezpečnosti práce a veciach s tým súvisiacimi. Prešlo sa na systém živnostníkov, od ktorých sa semenná surovina vykupovala podľa vlastnej ročnej požiadavky Semenolesu a aktuálnej semennej úrody „na priamo“ za takzvané výkupné ceny, ktoré boli rovnaké pre všetkých dodávateľov. Vyriešil sa tak problém ohodnotenia pracovníkov vykonávajúcich zber, ale zároveň sa čiastočne znížila kontrola nad pôvodom semennej suroviny. Napriek tomu tento systém fungoval dlho bez nejakých väčších problémov a k spokojnosti odberateľa, to znamená Semenolesu, ako aj dodávateľov.
Povinnosť verejného obstarávania so sebou priniesla potrebu nastaviť súťaže tak, aby zostala aspoň čiastočná kontrola nad pôvodom nazbieranej suroviny zo strany Semenolesu a zároveň dodržaný princíp efektívnosti, hospodárnosti a nediskriminácie.
Bol zvolený postup formou uzavretia takzvaných rámcových dohôd s platnosťou štyri roky so všetkými subjektami, respektíve fyzickými osobami, ktoré sa zaoberajú zberom semennej suroviny. Každý konkrétny zber je potom obstarávaný prostredníctvom čiastkových súťaží oslovením všetkých uchádzačov s podpísanou rámcovou dohodou. Odštepný závod Semenoles na základe predložených hlásení o očakávanej úrode v súčinnosti so svojím vlastným šetrením vyhlasuje takzvanú čiastkovú zákazku s konkrétnymi parametrami zberu (drevina, semenárska oblasť, lesný vegetačný stupeň, prípadne konkrétne čísla porastov, predpokladané množstvo suroviny atď.).
Aké sú skúsenosti po dvoch rôznych sezónach?
Po dvoch rôznych sezónach fungovania tohto systému môžeme bilancovať pozitíva aj negatíva obstarávania pri zabezpečovaní kvalitnej a provenienčne vhodnej semennej suroviny. Veľké pozitívum je, že v čase bohatej úrody hlavných drevín tlačí takáto „zdravá“ súťaživosť jej ceny na svoju minimálnu trhovú úroveň, čo so sebou prináša naozaj evidentné zníženie nákladov, potrebných na jej získanie. Rovnako ako pri výkupe v minulosti, nie je potrebné sa zaoberať ohodnotením samotných zberačov, či ochranou ich zdravia pri práci. Tým asi najvážnejším negatívom je obrovská byrokracia spojená s vybavovaním všetkých potrebných dokladov, ktoré uchádzači zo zákona musia splniť. Dôvodom je prakticky vylúčenie väčšiny drobných zberačov, ktorí pôsobili ako fyzické osoby a dodávali kvalitnú semennú surovinu z oblastí, kde pôsobili. Títo ľudia naďalej zbierajú semennú surovinu vo svojom pôsobisku, ale dodávajú ju ako subdodávatelia prostredníctvom rôznych výkupcov a väčších spoločností. To zákonite znamená zvýšenie ceny semennej suroviny, keďže sa predlžuje reťazec medzi objednávateľom a dodávateľom a narúša sa tak jeden z hlavných princípov verejného obstarávania, a to hospodárnosť. Problém môže nastať aj pri dočasnom preskladnení nazbieranej suroviny do doby jej výkupu od subdodávateľa a pri jej prevoze medzi subdodávateľom, dodávateľom a objednávateľom.
„ Situácia na niektorých škôlkach už začína byť tak vážna, že sa dodávatelia odmietajú prihlasovať do čiastkových zákaziek z dôvodu nedostatku pracovných síl.“
Ďalším negatívom je nezáujem dodávateľov zúčastniť sa súťaží v rokoch slabej úrody semennej suroviny. A tak dochádza v podstate k úplnému výpadku zdroja osiva v období slabej úrody a Semenoles prichádza aj o tie malé množstvá suroviny, ku ktorým by sa dostal v prípade výkupov od drobných dodávateľov.
(viac v aktuálnom vydaní časopisu)
Ing. Miroslav Ondruš, PhD.
Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik
OZ Semenoles Liptovský Hrádok
Pri železnici 52, 033 19 Liptovský Hrádok
e-mail: miroslav.ondrus@lesy.sk