Prihlásiť

Nová éra s novým zmyslom lesníctva

 Zhovárame sa s Vladimírom Krečmerom, emeritným vedeckým pracovníkom vo vzťahoch lesa a krajinného prostredia.

O Z literatúry je známe, že už takmer pred polstoročím ste začali uvažovať o novom zmysle lesníctva. Prečo? Čo Vás k tomu viedlo?

 Bol to predovšetkým dôsledok diania v lesníckej západnej Európe, kde si predstavitelia lesníctva na popud vedy povšimli rozvoj civilizácie po prekonaní biedy druhej svetovej vojny, vzostup životnej úrovne obyvateľstva a zosilňujúci alebo úplne nový záujem o environmentálne a sociálne úžitky z lesov. Teda možností nielen odbytu takýchto úžitkov a ďalšie zdroje k posilneniu ekonomickej stability lesných majetkov, ale i posilnenie mimoriadne cenného renomé lesníctva vo verejnosti vo vzťahu k životnému prostrediu. Bola to teda od konca 50. rokov veľmi inšpiratívna myšlienka aj pre našu lesnícku vedu, pretože pretrvávala stará tradícia mať toto za niečo úplne okrajové – dodnes sa občas objavuje zmienka o „ostatných funkciách lesa“. Lesnícka veda v našej bývalej federácii pracovala intenzívne už o niečo skôr na medzinárodnej téme „premena monokultúr“. Výsledky ukazovali, ako lesník v hospodárení s lesom môže výrazne ovplyvniť nielen produkciu dreva, ale i krajinné prostredie, teda životné prostredie. Bolo to pozoruhodné nie ako móda, ale ako dôsledok civilizačného rozvoja spoločnosti.

 

O Čo priniesli z tohto pohľadu šesťdesiate roky?

 

Vtedy načas povolili ostnaté drôty východného bloku a taktiež vďaka ČSAV sme vyrážali do sveta oboznamovať sa s tamojším vývojom poznania. Počas výjazdov sme sa zoznámili predovšetkým v Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku, Belgicku a Francúzsku s novými výskumami. Smerovali jasne k novým cieľom – zabezpečovať verejne prospešné funkcie lesa v žiaducom druhu, čase a intenzite. Išlo o lesnícke služby ako zložku lesného hospodárstva významnú pre budúcnosť lesníctva, najčastejšie spolu s lesnou výrobou hmotných statkov. Bol to čas rozborov základných poznatkov ako podkladu pre racionálne viacúčelové obhospodarovanie lesov. Obdobné zameranie mala pre nás snaha ľahšie dostupné vedecké bádanie osobnosťami v bývalej NDR, Poľsku a ZSSR. Podľa mojich osobných zážitkov boli sme vo východnom bloku pod oveľa väčšími tlakmi zástancov lesníckej klasiky... Z archívu môžeme zacitovať názor jedného z vtedajších popredných riaditeľov odboru na našom ministerstve v Prahe k otázke rekreačnej funkcie lesa na začiatku 60. rokov: „A to si myslíte, že lesníci budú prať prestieradlá?“

 

Preto som vzápätí začal experimentálnu prácu zameriavať na spomínané možné pozitívne zásahy do krajinného životného prostredia. Pokladám za šťastie, že som svoje sily mohol spojiť s doc. Ing. Vladimírom Peřinou, CSc., vedúcim výskumnej stanice pestovania lesov VÚLHM v Opočne a rozvinúť tak výskum od prírodnej podstaty environmentálnych a sociálnych javov po viacúčelové postupy konkrétneho nakladania s lesmi. Zmenili sa i názory vedúcich pracovníkov ministerstva, takže po roku 1970 sa financie na výskum týchto lesníckych tém zdvihli desaťnásobne v domácom lesníckom výskume. Avšak politický tlak si našiel iné cesty pre svoje ciele.

 

O Na Slovensku obdobne uvažoval ekonóm prof. Dr. Ing. František Papánek. Myslíte si, že sú tieto myšlienky stále živé?

 

Jeho myšlienky, ako sa vyjadril perfektným spôsobom vo svojom diele „Teória a prax funkčne integrovaného lesného hospodárstva“ (1978), hĺbka jeho záberu – ako ekonóma – do problematiky viacerých hľadísk využívania lesov bola úžasná. To, čo napísal pred viac než 30 rokmi o novom druhu a rozsahu potrieb spoločnosti v úžitkoch lesa, by mohli byť znovu vytlačené ako vysoko aktuálne. Za jeden z troch základných faktorov hospodárenia v lese pokladal uspokojovanie týchto spoločenských potrieb a konštatoval narastanie významu nehmotných, spoločensky potrebných úžitkov lesa pre hospodársku stabilitu lesných majetkov. Dokazoval aktuálne tlaky na vodohospodárske, pôdoochranné a rekreačné funkcie sprevádzajúce neklesajúcim významom funkcie drevoprodukčnej. Prezieravo uvažoval o tom, ako sa lesné hospodárstvo behom času dostáva do zložitej situácie stále narastajúcich rozporov medzi intenzifikáciou produkcie dreva a spoločenskom záujme o služby. Jeho formulácie sú presné a myslím si, že sa ani nedajú vecne vyvrátiť.

 Na sklonu 20. storočia sa rozvíja špecifická kríza lesníctva a lesného hospodárstva – hovorí sa jej „kríza z doby prelomu“. Tak to rozobrali predstavitelia IUFRO a publikovali v rokoch 2007 a 2008. Za zamyslenie stojí, prečo lesnícka ekonomika ako veda sa u nás týchto myšlienok nechopila a nezačala obdobne ako tá západoeurópska sústavne pripravovať novú éru s novým zmyslom lesníctva.

 

O V odpovedi na prvú otázku sme skončili v čase, kedy za nami v roku 1969 zapadla ťažká hraničná závora na dvadsať rokov. Čo sa dialo v tejto problematike v spomínanom období?

 

Európsky ako aj domáci lesnícky výskum intenzívne pracoval a de facto pripravil novú hospodársku zložku lesného hospodárstva – zložku lesníckych služieb: čo, kde, prečo, čím, ako i kalkulačne za koľko pracovať. Dokonca v Česku i na Slovensku bola vydaná podzákonná, ale obecne záväzná právna norma pre viacúčelové obhospodarovanie lesov v ochranných pásmach vodných zdrojov (1982) a v príprave bola ďalšia norma pre lesy, ako primeraná ochrana kultúry a obytnej krajiny pred vodným živlom.

 

Na rozdiel od nás v západoeurópskom lesníctve prebiehal rozvoj ďalej. Konkrétne lesnícke služby vykonali napríklad v NSR so základným rozlíšením: pre lesy verejné ako záväzná priorita a zmysel existencie tohto druhu vlastníctva lesa v demokratickom trhovom systéme na strane jednej, na druhej strane ako dobrovoľná možnosť vlastníkov súkromných lesov podieľať sa na verejne prospešných aktivitách v nakladaní s lesmi, samozrejme, s príslušnými platbami za schválené projekty, vrátane primeraného zisku. V NSR v máji 1990 potvrdil svojim výnosom Ústavný súd na základe analýzy tamojšej platnej lesnej legislatívy vlastne to, čo pokladal za správne a čo majstrovsky zdôvodnil profesor Papánek v roku 1978.

 

Viac v časopise.

 

Zhováral sa Ján Fillo

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Anketa časopisu LES a Letokruhy k dnešnému Dňu učiteľov: Môj najobľúbenejší pedagóg

Anketa časopisu LES a Letokruhy k dnešnému Dňu učiteľov: Môj najobľúbenejší pedagóg

Aktuálne

Dnes, v deň výročia narodenia Jána Amosa Komenského, si pripomíname Deň učiteľov. Pri tejto príležitosti sme oslovili lesnícku verejnosť s anketovou otázkou:...

Prečítajte si viac
Kritika štátnych lesníkov za lykožrútovú kalamitu na Horehroní: LESY SR reagujú - prednostne ťažia aktívne chrobačiare

Kritika štátnych lesníkov za lykožrútovú kalamitu na Horehroní: LESY SR reagujú -…

Aktuálne

Za lykožrútovú kalamitu na Horehroní môžu lesníci, ktorí nezvládli manažment hospodárskych lesov v okolí Čierneho Balogu. V utorok to na...

Prečítajte si viac
Anketa Strom roka 2024 otvorená: Nominácie je možné zaslať do 25. apríla

Anketa Strom roka 2024 otvorená: Nominácie je možné zaslať do 25. apríla

O čom sa píše

Anketa Strom roka zviditeľňuje staré, vzácne a ohrozené stromy prostredníctvom ich výnimočných príbehov a prispieva k ich odbornému ošetreniu a záchrane. Od 25...

Prečítajte si viac
Zásahový tím usmrtil medveďa, ktorý útočil na ľudí v Liptovskom Mikuláši: Po prvýkrát bol použitý pre presnú identifikáciu problémového jedinca špeciálny softvér a drony

Zásahový tím usmrtil medveďa, ktorý útočil na ľudí v Liptovskom Mikuláši: Po…

Aktuálne

Zásahový tím pre medveďa hnedého Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (Zásahový tím ŠOP SR) včera 26. marca vo večerných hodinách po...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora