Aké sú dnešné pralesy na Slovensku?

Je súčasné hodnotenie pralesov na Slovensku objektívne alebo subjektívne?

 

Objavilo sa viacero informácií, ktoré prezentujú zmeny vo výmere súčasných pralesov na Slovensku. Ide najmä o pokles ich rozlohy.  Nastoľuje sa tak negatívna tendencia, keď Slovenská republika údajne aktuálne nedokáže zabezpečiť v dostatočnej miere ochranu pralesov. Ako hlavný dôvod sa uvádzajú najmä škodlivé hospodárske zásahy v lesoch, ktoré pralesy poškodzujú a ničia.

 

Zachovalé pralesy pritom predstavujú zlomok skutočnej výmery lesov Slovenska. Nemajú žiadny hospodársky význam a ich úloha spočíva hlavne v zachovaní a udržaní biodiverzity, v plnení spoločenských, vedeckých, prírodoochranných a historicko-kultúrnych funkcií lesov. Vzhľadom na to je potrebné zhodnotiť túto skutočnosť a odpovedať na otázku: Naozaj nastali v súčasnosti zmeny v stave a výmere pralesov Slovenska?

 

Základné informácie

Národný lesnícky program (2007) uvádzal, že pralesy sa na Slovensku  nachádzajú na výmere približne 24-tisíc hektárov. Nie je nám známe, na základe čoho sa uviedla až taká vysoká výmera. Treba otvorene priznať, že toto číslo (odhad?)  bolo veľmi výrazne nadhodnotené. Pred realizáciou projektu „Ochrana pralesov Slovenska“ združením FSC Slovensko v rokoch 2009-2010 sa na Slovensku nerealizovali špeciálne prieskumy na identifikovanie pralesov a ani Národné lesnícke centrum, ako správca informácií o lesoch v Slovenskej republike, nedisponovalo aktuálnou a kompletnou databázou pralesov. Jediným relevantným zdrojom bola už staršia práca prof. Korpeľa Pralesy Slovenska (1989). Ten v nej okrem iného podrobne analyzoval historický vývoj a vtedajší výskyt pralesov, ako aj potenciálnych (budúcich, očakávaných) pralesov na Slovensku.

 

V monografii uvádzal viaceré údaje, z ktorých pri tom vychádzal, napríklad údaje o porastoch starších než 140 rokov (teda nielen vlastných pralesov) podľa inventarizácie lesov Slovenska (1970) ležiacich na výmere 14 960 hektárov. Pričom na základe používaných metód zisťovania (taxácia pri tvorbe lesných hospodárskych plánov bez zamerania na sledovanie pralesov) navyše odhadol, že výmera neobhospodarovaných prestarnutých lesov so stanovištne zodpovedajúcim drevinovým zložením, ktorých vzhľad a štruktúra sa blíži k pralesu v roku 1970 mohla byť  15-20 tisíc hektárov. No práve ďalšími analýzami vo svojej monografii už uviedol presnejšiu (a reálne nižšiu) sumárnu výmeru častí rezervácií, ktoré vtedy považoval za prales. Celkový počet takýchto rezervácií bol podľa Korpeľa v roku 1989 na Slovensku 74. Z jednotlivých vtedy chránených rezervácií, ktoré by mali spĺňať znaky pralesa (celková výmera tu uvedených rezervácií  mala asi 36 tisíc ha), dostaneme sumarizáciou  asi 14 600 hektárov. Treba však upozorniť, že do uvedenej výmery sú započítané aj viaceré lokality s „problematickou“ výmerou. Napríklad v Tatrách Korpeľ uvádzal rezervácie Javorina, Podbanské a Vyšné Hágy, ktorým odhadol sumárnu výmeru pralesovitých porastov až  5100 hektárov (čo tvorí viac než jednu tretinu z tu uvedených pralesov Slovenska (!) a na základe reálneho stavu je značne pochybné). Po uvedených tatranských pralesoch mali nasledujúce najväčšie pralesy Slovenska jednotlivú výmeru 600-700 hektárov (Ďumbier, Poľana, Babia Hora, Pilsko), čo je takmer rádovo nižšie číslo.

 

Prof. Korpeľ okrem toho posúdil  výmeru pralesov v najpriaznivejšom stave zachovania (A)asi  na 9400 hektárov (ale ešte vrátane 3600 ha tatranských pralesov Podbanské a Vyšné Hágy). Bez započítania podozrivo vysokých výmer tatranských pralesov tak môžeme posúdiť reálnejšie vtedajšiu známu  výmeru na asi 10 tisíc hektárov, z čoho iba asi 6 tisíc hektárov pralesov bolo posúdených v najpriaznivejšom stave. 

 

V rokoch 2009-2010 organizácia FSC Slovensko realizovala projekt Ochrana pralesov Slovenska (Jasík a kol. 2010), ktorý bol spolufinancovaný z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Realizáciu projektu podporil aj Svetový fond na ochranu prírody (WWF). V projekte sa jednotnou metodikou mapovali pralesy a pralesovité lokality na území celého Slovenska. Treba upozorniť na fakt, že pripraviť objektívnu metodiku v prípade identifikácie a hlavne mapovania pralesov nie je jednoduché, a stále je potrebné počítať s veľkým vplyvom subjektívneho posúdenia jednotlivých mapovateľov. Výsledkom projektu bolo identifikovaných 122 pralesových lokalít s celkovou výmeru  10 120 hektárov. V rokoch 2013-2015 špecialisti z uvedeného projektu pod hlavičkou OZ Prales prostredníctvom Programu Švajčiarsko-Slovenskej spolupráce zrealizovali v užšom kruhu revíziu vybratých pralesov a pralesovitých lokalít, čím sa malo celé mapovanie objektivizovať. Po prehodnotení nastali menšie rozdiely na jednotlivých lokalitách, ale celkovo sa súhrnná výmera podstatne nezmenila, a ostala na hodnote asi 10 tisíc hektárov (podľa údaju z marca 2015 presnejšie 10 483 ha).

 

Je trend výmery pralesov negatívny?

Porovnaním vyššie uvedených výmer podľa rôznych zdrojov: Inventarizácia lesov (1970) 15-20 tisíc, Korpeľ (1989) 14 600 ha, FSC Slovensko (2011, 2015) 10 tisíc ha sa môže zdať, že za ostatných 40 rokov na Slovensku nastalo postupné ničenie určitej časti pralesov s výsledným znížením výmery na polovicu. Čo by znamenalo dramatické negatívne zmeny. Ak však porovnáme výsledky Korpeľa a FSC, naopak, dospejeme k zisteniu, že sa identifikovali nové pralesy, teda nám paradoxne vlastne pralesov pribudlo.

 

Viac v časopise...

 

Ing. Vladimír Šebeň, PhD., Ing. Matej Schwarz

Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen